Autor prvého slovenského tanga Dušan Pálka sa narodil pred 105 rokmi

TASR, 1. októbra 2014 7:50

Jeho piesne sa hrali v rozhlase už v roku 1933 a patrili do polovice 60. rokov 20. storočia medzi najhranejšie.

Liptovský Mikuláš/Bratislava 1. októbra (TASR) – Dušan Pálka patril spolu s Gejzom Dusíkom a Alexandrom Aranyosom k spoluzakladateľom slovenského tanga. Od polovice 30. rokov uplynulého storočia sa zaradil medzi najúspešnejších tvorcov populárnej piesne v bývalom Československu. Jeho piesne sa hrali v rozhlase už v roku 1933 a patrili do polovice 60. rokov 20. storočia medzi najhranejšie. Interpretovali ich František Krištof Veselý, Janko Blaho, Melánia Olláryová, Gabriela Hermelyová, Bea Littmanová, Karol Duchoň, Hana Hegerová, Jana Kocianová, či Marcela Laiferová. Medzi jeho najznámejšie skladby patria: Prečo sa máme rozísť, Ešte raz ku tebe prídem, So slzami v očiach, Nauč sa to odo mňa a i. V stredu 1. októbra uplynie 105 rokov od jeho narodenia.

Rod Pálkovcov sa významnou mierou zapísal do slovenských dejín. Pochádzajú z neho významní garbiarski majstri, ktorí precestovali celú Európu. Medzi prvými priniesli na Liptov južné ovocie (1836, pomaranče). Pálkovci stáli pri zrode spolku Tatrín (1844), Matice slovenskej (1863), Slovenskej národnej strany (1870). Boli spolupracovníkmi Gašpara F. Belopotockého, Michala M. Hodžu, boli prítomní pri Memorandovom zhromaždení v Martine a dokument z neho niesli do uhorského snemu (1861). Dcéry sa povydávali do popredných a významných rodín: Makovický, Kuzmány, Stodola, Fábry a i. Ženy zároveň patrili medzi významné ochotnícke herečky (Mária Pálková-Lacková). Muži sa takisto sobášmi dostali do popredných rodín, napríklad do rodiny ministerského predsedu Milana Hodžu.

Dušan Pálka sa narodil 1. októbra 1909 v Liptovskom Mikuláši, v rodine garbiarskeho továrnika Jána Pálku (ten vo svojej fabrike v roku 1919 urobil na Slovensku ojedinelý socializačný pokus. Chcel ju pretvoriť na účastinársku spoločnosť alebo spoločnosť s ručením obmedzeným s podielom robotníkov. Zaviedol osemhodinový pracovný čas, platenú dovolenku, poskytoval podporu chudobným robotníkom zamestnaným v jeho továrni a štipendiá ich študujúcim deťom. Veril, že takto sa mu podarí zlepšiť ich sociálne postavenie a bude ich motivovať k lepším pracovným výkonom. Tento pokus stroskotal a takmer skrachoval, zachránila ho spolupráca s Tomášom Baťom).

Dušan Pálka mal troch súrodencov. Už od mala mu učarovala hudba, jeho otec však chcel aby sa z neho stal právnik. Gymnázium v Liptovskom Mikuláši absolvoval v rokoch 1919-1927. Jeho spolužiakmi boli Rudo Brtáň, Milan Pišút (neskorší literárni vedci), spisovateľ Dobroslav Chrobák, maliar Vladimír Droppa a básnik Andrej Plávka (sedával s ním v jednej lavici). Práve ten ho povzbudzoval k skladaniu hudby. Prvou piesňou, ktorú zložil ešte na gymnáziu bol šansón Povedz mi, dievča, či ma ty ešte rado máš (zhudobnil Plávkove verše). Zásluhou interpretácie rodinných priateľov, medzi ktorých patril známy maliar Miloš Bazovský, získala pieseň veľkú popularitu. Po maturite začal študovať právo na Karlovej univerzite v českej Prahe. Otec mu však umožnil aj externé štúdium na pražskom konzervatóriu (jeho učiteľom bol hudobný skladateľ Jaroslav Křička). V Prahe sa stretol s opernou speváčkou Jarmilou Novotnou, ktorá zaradila do svojho repertoáru jeho pieseň Spievalo vtáčatko (1927). V roku 1931 prešiel z Prahy do Bratislavy na Univerzitu Komenského (UK), kde v roku 1933 promoval.

Gabriela Hermélyová - So slzami v očiach:


Na slová poetky Máše Haľamovej skomponoval v tom čase svoje prvé tango Nepovedz dievčatko nikomu. Zakrátko sa stalo šlágrom (z bratislavskej Taverny, Reduty a vinární sa rýchlo rozletelo po celom Slovensku). Ešte v roku 1933 ho vydalo spolu s tangom Dita od Alexandra Aranyosa pražské vydavateľstvo Mojmír Urbánek tlačou a gramofónová spoločnosť Ultraphon ich v roku 1935 v interpretácii Štefana Hozu nahrala na spoločnú gramoplatňu (bola to prvá gramoplatňa so slovenskými nahrávkami a za pár týždňov sa z nej predalo 50 tisíc kusov). Jeho tango sa objavilo aj v Lehárovej operete Gróf Luxemburg, ktorú hrávalo Slovenské národné divadlo (SND). Počas vysokoškolského štúdia absolvoval ešte dvojročný jazykový kurz na francúzskej univerzite v Lyone a v rokoch 1934-1935 vojenskú službu.

Do Prahy sa Dušan Pálka vrátil v roku 1936 a usadil sa tu. Začal pracovať vo Zväze garbiarskych priemyselníkov v oddelení príprav obchodných zmlúv so zahraničím. V roku 1941 sa oženil s adoptívnou dcérou generálneho riaditeľa Živnobanky Annou Telleovou. Narodili sa im synovia Dušan (1942-2011, známy český karikaturista) a Michal (1944, ekonóm, hrával na klarinete v skupine Banjo Band Ivana Mládka). Po druhej svetovej vojne sa zamestnal na ministerstve priemyslu. Aj na neho však doľahol nástup komunistického režimu. V rámci akcie "77 tisíc do výroby" sa malo vyradiť 77 tisíc ľudí z bývalej elity a opory demokratického režimu a včleniť do radov robotníckej triedy. V päťdesiatych rokoch minulého storočia Dušana Pálku preradili do výroby, štyri roky opravoval a čistil výčapné pulty. Jeho manželka bola upratovačkou v nemocnici (neskôr jej umožnili pracovať ako úradníčke).

František Krištof Veselý - Prečo sa máme rozísť 1947:



Od roku 1954 začal pracovať ako umelec v slobodnom povolaní a venoval sa výlučne komponovaniu hudby, tvoril do vysokého veku. Dušan Pálka zomrel v Prahe 28. marca 1998. Pochovaný je na pražských Olšanských cintorínoch.


Zdroj: Zdenko Ďuriška: Príbeh rodu garbiarskych podnikateľov z Liptova

Téma TASR