Chronológia udalostí počas letu prvého slovenského kozmonauta I. Bellu

TASR, 20. februára 2019 6:58

TASR prináša v tejto súvislosti chronológiu celého vesmírneho letu Ivana Bellu až po jeho pristátie.

Bratislava 20. februára (TASR) – Prvý slovenský kozmonaut Ivan Bella odštartoval do kozmu 20. februára 1999 z kozmodromu v Bajkonure. V stredu 20. februára uplynie od tohto okamihu 20 rokov.
Foto: TASR
TASR prináša v tejto súvislosti chronológiu celého vesmírneho letu Ivana Bellu až po jeho pristátie.


19. februára – Pred letom spal kozmonaut Ivan Bella a ďalší členovia posádky len päť a pol hodiny, od 18. hodiny miestneho času (14. hodín SEČ) do 23.30. Vyše deväť hodín času pred odpálením rakety zaplnili posledné lekárske prehliadky, raňajky, presun na štartovací komplex a následné bezprostredné prípravy na štart. Do skafandrov sa kozmonauti obliekali 3,5 hodiny pred štartom a do vesmírneho "korábu" nastupovali dve hodiny pred štartom.


20. februára – Prvý slovenský kozmonaut Ivan Bella úspešne odštartoval do kozmu. Raketa s kozmickou loďou Sojuz TM-29 odštartovala presne o 5. hodine 17. minúte SEČ (o 9. hodine 17. minúte miestneho času) z kozmodromu Bajkonur v Kazachstane. Okrem Ivana Bellu na jej palube leteli veliteľ posádky Viktor Afanasiev (50) z Ruska a palubný inžinier Jean-Pierre Haigneré (50) z Francúzska.



- Len 8 minút a 46 sekúnd trvala fáza letu, v ktorej raketa vyniesla kozmickú loď mimo zemskej atmosféry, do výšky asi 200-220 kilometrov nad zemským povrchom.



- Rodičia prvého slovenského kozmonauta Ivana Bellu, žijúci v Dolnej Lehote pri Podbrezovej, prijali štart kozmickej lode s veľkou radosťou. Udalosť sledovali v priamom prenose Slovenského rozhlasu spolu s nevestou Erikou. V rozhovore so spravodajcom TASR 61-ročný otec kozmonauta Marián Bella uviedol, že sú hrdí na najstaršie zo štyroch detí.



21. februára - Slovenský kozmonaut Ivan Bella po prvý raz telefonoval so svojou manželkou Juditou. Dvadsaťosemročná Judita Bellová hovorila s manželom priamo z Hviezdneho Mestečka. Podľa jej slov sa Ivan aj obaja jeho kolegovia Viktor Afanasiev a Jean-Pierre Haigneré cítili úplne v poriadku. Sobotňajší štart z kozmodrómu Bajkonur, ako aj následný prechod do stavu beztiaže zvládli bez najmenších problémov.



22. februára - Dopravná loď Sojuz TM-29 so Slovákom Ivanom Bellom na palube sa presne o 06.37 h SEČ úspešne spojila s ruskou orbitálnou stanicou Mir. Spojenie prebehlo bez akýchkoľvek problémov. 



- Priamy televízny prenos z tejto nanajvýš náročnej a dôležitej vesmírnej operácie sledovalo v podmoskovskom riadiacom centre vyše 200 hostí, medzi nimi aj náhradník Michal Fulier, obe ich manželky, veľvyslanci Slovenska a Francúzska, vrcholní predstavitelia ruskej kozmonautiky, Amerického úradu pre letectvo a vesmír (NASA), Európskej kozmickej agentúry a desiatky novinárov z mnohých štátov sveta.



22. februára - Posádka dopravnej lode Sojuz TM-29 v zložení Viktor Afanasiev, Ivan Bella a Jean-Pierre Haigneré sa po úspešnom spojení s orbitálnou stanicou Mir zvítala s kozmonautmi Gennadijom Padalkom a Sergejom Avdejevom. Prvého slovenského kozmonauta a jeho kolegov potom v mene vlády SR pozdravil veľvyslanec SR v Rusku Roman Paldan.



- Ako prvý "vplával" do Miru I.Bella so slovenskou vlajočkou, za ním nasledoval Haigneré, ktorý priniesol so sebou francúzske delikatesy v tubách. Prvá úloha novej posádky bola skontrolovať núdzový východ Miru. Potom začali prišelci s vybaľovaním svojej batožiny.



24. februára - Riaditeľ Ústavu experimentálnej endokrinológie SAV Richard Kvetňanský vyjadril mimoriadnu spokojnosť s tým, ako Ivan Bella plnil v kozme úlohy národného vedeckého programu. Išlo o šesť programov, pričom jedným z najdôležitejších bol endotest, sledovanie parametrov organizmu pri záťaži v bezváhovom stave. Ďalší projekt mal názov Prepelica. Jeho cieľom je úspešné liahnutie a rast japonských prepelíc v beztiažovom stave.



25. februára - Tridsaťštyriročný Ivan Bella, ktorý sa ako prvý Slovák dostal do kozmu, zaslal z výšky 350 kilometrov nad Zemou srdečné pozdravy všetkým svojim krajanom doma aj v zahraničí. Vďaka telemostu sa zdôveril aj so svojimi prvými vesmírnymi pocitmi: "Už je to všetko v pohode, zvykol som si, len večer ma trošku pobolieva hlava. Všetko ide podľa plánu. Je tu vynikajúca partia, všetci si pomáhame, ako sa dá."



26. februára - Dvojica kozmonutov Ivan Bella a Genadij Padalka - ktorý je na orbite od augusta roka 1998 - sa začali pripravovať na návrat na Zem plánovaný v nedeľu o 03.14 h. SEČ.



27. februára - Kozmonauti spali, resp. odpočívali od 10.00 h do 18.00 h. Od 18.00 h do 20.40 h presúvali posledný materiál a prejdú do návratovej časti kozmickej lode Sojuz. O 20.50 h sa uzatvoril priechod medzi Mirom a Sojuzom a nasledovala kontrola hermetizácie. O 23.52 SEČ sa kabína oddelila od orbitálnej stanice.



28. februára – Kozmická loď po odpojení sa od Miru ešte dvakrát obletela zemeguľu, medzitým sa o 2.22 SEČ zapli brzdiace motory. Vo výške asi 80 km, krátko pred 3. hodinou SEČ, sa kozmonauti dostali do atmosféry. Od kozmickej lode už boli oddelené všetky jej súčasti, ktoré zhoreli v atmosfére. Od tohto momentu do pristátia zostávalo 24 minút.



- Takmer trojtonový spúšťací aparát deväť minút rýchlo klesal k Zemi a vo výške 11 kilometrov sa otvoril obrovský padák s plochou 1000 m štvorcových. Let s padákom trval 15 minút a rýchlosť pri dopade na Zem dosahovala sedem až osem metrov za sekundu, čo je o niečo viac než pri zoskokoch parašutistov.



- Kozmonauti v skanfandroch boli po celý čas pevne pripútaní v kreslách a mali neustále spojenie s pozemným riadiacim strediskom, aj so záchranným personálom na mieste pristátia. Záverečnú fázu letu zo vzduchu sledovali vrtuľníky.



28. februára - Prvý slovenský kozmonaut Ivan Bella po osemdňovom pobyte vo vesmíre úspešne pristál v zasneženej kazašskej stepi približne 300 kilometrov juhozápadne od hlavného mesta Astany. Spúšťací aparát sa dotkol Zeme o 03.15 h SEČ. V mieste pristátia bolo o päť hodín viac. Spolu s Ivanom Bellom sa z orbitálnej stanice Mir vrátil aj ruský kozmonaut Gennadij Padalka, ktorý vo vesmíre strávil vyše pol roka.



- Okamžite po pristátí takmer trojtonového pristávacieho modulu sa kozmonauti dostali do opatery lekárov a vo vyhriatom vojenskom stane sa podrobili prvej zdravotnej prehliadke. Obaja sú v poriadku, cítia sa dobre a už sa tešia na zvítanie so svojimi najbližšími.



- Celú operáciu zabezpečovalo priamo na mieste pristátia vyše 120 ľudí z federálnej letecko-kozmickej záchrannej služby ruského ministerstva obrany, ktorí mali k dispozícii 14 vrtuľníkov a lietadiel. Akciu viedol jej hlavný veliteľ generálmajor Alexander Puzanov. Slovenského kozmonauta ako prví pozdravili spravodajcovia TASR a STV.



- Po najnevyhnutnejšej lekárskej prehliadke a krátkom zvítaní so záchranármi sa I. Bella a G. Padalka vydali vrtuľníkmi na 300 kilometrov vzdialené letisko v kazašskej metropole Astana, odkiaľ hneď odleteli do Hviezdneho Mestečka, kde ich už čakali manželky.






Téma TASR