Biskup Gojdič sa nepoddal fašistickej ani komunistickej totalite

TASR, 17. júla 2018 6:30

Odsúdili ho na doživotie a vo väzenskej nemocnici v Leopoldove aj zomrel.

Prešov/Bratislava 17. júla (TASR) - Pavel Peter Gojdič patril k predstaviteľom gréckokatolíckej cirkvi, ktorí boli vystavení prenasledovaniu počas komunistického režimu. Odsúdili ho na doživotie a vo väzenskej nemocnici v Leopoldove aj zomrel. Pápež Ján Pavol II. ho v roku 2001 vyhlásil za blahoslaveného. V utorok 17. júla uplynie 107 rokov od jeho narodenia a súčasne 58 rokov od jeho úmrtia.
Figurína biskupa Gojdiča v gr.kat. chráme na Hlavnej ulici v biskupstve v Prešove, v ktorej sú uložené jeho relikvie. Foto: Milan Kapusta/TASR

Peter Gojdič sa narodil v Ruských Pekľanoch. Študoval teológiu v Prešove a Budapešti, 27. augusta 1911, bol vysvätený za kňaza v katedrále svätého Jána Krstiteľa v Prešove. Pôsobil v Cigeľke a v Prešove, 20. júla 1922 vstúpil do monastiera baziliánov na Černečej Hore pri Mukačeve, kde prijal rehoľné meno "Pavel".

Biskup Dionýz Nyáradi ho v chráme sv. Klimenta v Ríme vysvätil 25. marca 1927 za biskupa. Už 29. marca 1927 ho spolu s otcom biskupom Nyáradim prijal na osobnej audiencii Svätý Otec Pius XI. "Pápež daroval biskupovi Pavlovi zlatý kríž, ktorý mu podával so slovami: 'Tento kríž je iba slabým symbolom tých veľkých krížov, ktoré na teba zošle Pán Boh, môj synu, v Tvojej biskupskej službe'," uvádza portál zivotopisysvatych.sk

Výrazné boli Gojdičove aktivity v oblasti školstva, čo dokumentovalo založenie Gréckokatolíckeho gymnázia v Prešove v roku 1936. Podporoval aj učiteľskú akadémiu, seminár a internáty.

V roku 1939 vymenovali Gojdiča aj za apoštolského administrátora mukačevskej apoštolskej administratúry na Slovensku a neskôr, 8. augusta 1940, bol v Prešove intronizovaný za sídelného prešovského biskupa. Počas druhej svetovej vojny vystúpil proti deportáciám Židov. V júni 1942 napísal pápežovi Piovi XII. list - obžalobu Tisa, ktorý bol podľa neho ako hlava štátu zodpovedný za transporty Židov. Tie doslova označuje za barbarstvo, ktoré pripomína "boľševické ukrutnosti" a spôsob zaobchádzania Hlinkovej gardy s "týmto úbohým ľudom" podľa neho prevyšuje akúkoľvek neľudskosť.

Po vojne, 15. januára 1946, bol Gojdič potvrdený ako hlava gréckokatolíkov v celom Československu. V rámci prenasledovania cirkví počas komunistického režimu však bola gréckokatolícka cirkev zlikvidovaná a zakázaná. Na tzv. Sobore 28. apríla 1950 v Prešove gréckokatolíckych veriacich pričlenili k Pravoslávnej cirkvi.

Biskup Peter Pavel Gojdič bol zatknutý. V dňoch 11.-15. januára 1951 ho vo vykonštruovanom procese s tzv. vlastizradnými biskupmi (spolu s Jánom Vojtaššákom a Michalom Buzalkom) odsúdili na doživotné väzenie, zaplatenie dvestotisíc korún pokuty a odňatie všetkých občianskych práv.

"Potom nasledovali premiestňovania z jedného väzenia do druhého. Biskup Gojdič bol vystavovaný fyzickému a psychickému nátlaku, bol ponižovaný, musel vykonávať najťažšie a najpodradnejšie práce. Nikdy sa však nežaloval, nežiadal výhody," píše portál osobnostisvatych.sk.

Po amnestii v roku 1953 mu trest zmiernili na 25 rokov. Jeho zdravotný stav sa stále zhoršoval. Dostával ponuky, aby zaprel vernosť cirkvi či pápežovi. Samotný Gojdič však na ne reagoval slovami: "Veru neviem, či by bolo hodno zameniť korunu mučeníctva za dva či tri roky života na slobode. No ja to ponechám na milého Pána Boha, nech on rozhodne."

Gojdičovým prianím bolo zomrieť v deň svojich narodenín zaopatrený sviatosťami. Naozaj zomrel 17. júla 1960, keď dovŕšil 72. rokov, vo väzenskej nemocnici v Leopoldove. Pochovali ho bez akýchkoľvek pôct na väzenskom cintoríne v hrobe bez mena, pod väzenským číslom 681.

Gréckokatolícka cirkev v Československu bola 13. júna 1968 opätovne povolená. V tom istom roku jeho pozostatky premiestnili do Prešova. V roku 1990 biskupa Gojdiča rehabilitovali. Vyznamenali ho in memoriam Rádom T. G. Masaryka II. triedy a Pribinovým krížom I. triedy. Pavol Peter Gojdič bol 4. novembra 2001 pápežom Jánom Pavlom II. na námestí sv. Petra vo Vatikáne vyhlásený za blahoslaveného. V roku 2007 získal čestný titul Spravodlivý medzi národmi.





Téma TASR