Autora Čingiza Ajtmatova považovali za svojho Kirgizi aj Rusi

TASR, 12. decembra 2018 8:12

Jeho diela boli preložené do viac než 160 jazykov sveta. Obľúbené boli aj medzi slovenskými čitateľmi.

Šeker/Bratislava 12. decembra (TASR) - Čingiz Ajtmatov písal v rodnej kirgizskej reči, ale aj po rusky. Jeho diela boli preložené do viac než 160 jazykov sveta. Obľúbené boli aj medzi slovenskými čitateľmi. V stredu 12. decembra uplynie 90 rokov od narodenia najznámejšieho kirgizského spisovateľa.
Čingiz Ajtmatov Foto: Wikipedia

Čingiz Torekulovič Ajtmatov sa narodil 12. decembra 1928 v obci Šeker v Talaskej oblasti Kirzigska. Meno "Čingiz" dostal podľa vojvodcu Džingischána. Jeho matka bola Tatárka, otec Torekul Ajtmatov bol významný komunistický funkcionár. V roku 1935 odišiel s rodinou do Moskvy, kde študoval na politickej škole. V roku 1937 ho však zatkli, obvinili z buržoázneho nacionalizmu a v roku 1938 ho v rámci stalinských čistiek popravili. Rodina tak získala štatút nepriateľov režimu.

Ajtmatova zároveň silne ovplyvnili kirgizské tradície, ale aj detstvo strávené v panenskej prírode tejto hornatej stredoázijskej republiky. Tak ako je v kirgizskej kultúre zvykom, poznal svojich predkov až do siedmeho pokolenia.

Kádrový profil, ale aj vzťah k zvieratám a k prírode ovplyvnili rozhodnutie Ajtmatova vyštudovať Vysokú školu poľnohospodársku vo Frunze, hlavnom meste Kirgizskej sovietskej socialistickej republiky (dnes sa hlavné mesto Kirgizska volá Biškek). Ajtmatov pracoval ako zootechnik a veterinár až do roku 1966. Medzičasom však vyštudoval aj Literárny inštitút Maxima Gorkého v Moskve.

Písal a publikoval už od 50. rokov 20. storočia a jeho dielo si rýchlo získalo popularitu doma, vo vtedajšom Sovietskom zväze, ale aj za jeho hranicami. Skutočnú slávu mu priniesla novela Džamila z roku 1958, poetický príbeh dievčiny z kirgizského vidieka odohrávajúci sa v období druhej svetovej vojny. Spisovateľ Loius Aragon, ktorý dielo preložil do francúzštiny, ho označil za najkrajšiu novelu o láske. Za túto krátku prózu dostal Ajtmatov v roku 1963 Cenu V. I. Lenina.

Deň dlhší ako ľudský vek je román z roku 1981, v ktorom sa spájajú tri časové roviny od nevoľníckej éry až po kozmický vek. V románe Ajtmatov kombinuje magický realizmus s realizmom a dokonca s prvkami science fiction. Viacero časových a dejových rovín sa spája aj azda v najznámejšom diele Ajtmatova, v románe Popravisko v roku 1986.

Výstižne tvorbu Ajtmatova charakterizuje Bára Gregorová v časopise Týden: "Spisovateľovi nechýba filozofický nadhľad humanistu žijúceho v malom, uzavretom teritóriu uprostred stepí a hôr, dokáže realisticky zaznamenať problematiku miestnych obyvateľov (bývalého kočovného národa, vyznávajúceho celkom odlišné kultúrne a životné hodnoty a kódy), často v nerozlučnom, vymyslenom či skutočnom priateľstve so zvieratami (kôň, sob, ryba, ťava...). Zároveň sa nebojí zaoberať sa tými najzákladnejšími otázkami – otázkou svedomia či individuálnej, národnej i kolektívnej pamäti; otázkou slobody a zodpovednosti (za seba i za druhých) ako aj cesty k osobnému a dejinnému sebazdokonaleniu."

Ajtmatov ako veľvyslanec zastupoval Zväz sovietskych socialistických republík (ZSSR) v Luxembursku. Po rozpade ZSSR bol veľvyslancom Kirgizska v Belgicku, Luxembursku, Holandsku, pri EÚ, NATO, a tiež UNESCO. Pri príležitosti jeho 75. narodenín ho v špeciálnej publikácii svojimi gratuláciami poctili prezidenti Michail Gorbačov či Vladimir Putin, ale aj spomínaný francúzsky spisovateľ Louis Aragon.

Čingiz Ajtmatov zomrel 10. júna 2008 v Norimbergu v Nemecku. V jednom z rozhovorov o literárnej tvorbe povedal: "Mám pocit, že súčasná literatúra má svoje nezameniteľné miesto v kultúre každého národa. A to práve preto, že je schopná rozpoznávať mýty a zvečniť ich na papier. Čo má potom zvláštnu silu, zvláštny vplyv na ľudské vedomie a emócie. Práve preto už v dávnych dobách žili a pôsobili ľudoví pevci, básnici či rozprávači. Už vtedy mal ich umelecký prejav veľký význam. A tým skôr ho má teraz, keď slovo zakúsilo silu vytlačeného textu."



Téma TASR