Chronológia: Udalosti v bývalej ČSSR súvisiace s okupáciou v roku 1968

TASR, 21. augusta 2013 6:50

Slovenská republika (SR) si v týchto dňoch pripomína udalosti spred 45 rokov.

Bratislava 21. augusta (TASR) - Išlo o historický pokus o zmenu vtedajšieho politického systému, o nastolenie socializmu "s ľudskou tvárou". Ambiciózne plány politickej špičky, ktoré mali podporu väčšiny obyvateľstva, ukončila okupácia Československej socialistickej republiky (ČSSR) vojskami piatich štátov Varšavskej zmluvy (Sovietsky zväz, Poľsko, Maďarsko, Nemecká demokratická republika - NDR, Bulharsko) v noci z 20. na 21. augusta 1968.
Zábery dopisovateľa ČSTK Mira Vojteka z Bratislavy 22.augusta 1968, deň po vstupe sovietskych vojsk. Na snímke kríž za obeť streľby, bol ňou kapitán osobnej dopravy Československej plavby dunajskej Ján Holík. Nápis na kríži: "Hrdinovia zomierajú, ale v nepokorenom národe žijú večne". Foto: TASR

Invázie do Československa pod krycím názvom Operácia Dunaj sa zúčastnilo 27 bojových divízií (12 tankových, 13 motostreleckých, dve výsadkové) a jedna letecká armáda. Intervenčným jednotkám v počte približne 700.000 vojakov s 800 lietadlami, 6300 tankami a 2000 delami a raketami velil generál J. G. Pavlovskij.

Spornou je účasť východonemeckých vojsk, zdroje potvrdzujú, že tieto vojská nedostali povolenie vyraziť zo svojich nástupných pozícií za hranicami. Na Operácii Dunaj sa nezúčastnilo Rumunsko.

Sovietska tlač odôvodňovala v nasledujúcich dňoch vstup vojsk existenciou pozývacieho listu, ktorý zostavili prívrženci konzervatívneho krídla Komunistickej strany Československa (KSČ), v ktorom žiadali o pomoc v boji proti kontrarevolúcií.

Invázia vojsk Varšavskej zmluvy si k 3. septembru 1968 vyžiadala 72 mŕtvych (z toho 19 na Slovensku), 266 ťažko a 436 ľahko ranených československých občanov.

TASR prináša výberovú chronológiu hlavných udalostí v bývalom Československu súvisiacich s okupáciou vojsk Varšavskej zmluvy v roku 1968.


Rok 1968

3. - 5. januára - Plénum ÚV KSČ sa rozhodlo oddeliť funkcie prvého tajomníka ÚV KSČ a prezidenta republiky. Antonín Novotný bol zbavený funkcie prvého tajomníka ÚV KSČ. Na vymenovaní jeho nástupcu sa predsedníctvo nevedelo dohodnúť. Kompromisným riešením bolo zvolenie dovtedajšieho prvého tajomníka ÚV KSS Alexandra Dubčeka. Jednou z jeho hlavných úloh bolo čeliť útokom proti komunistickej strane a proti socializmu.

22. - 24. februára - Na oslavy 20. výročia uchvátenia moci KSČ prišiel do Prahy Leonid Iľjič Brežnev, prvý tajomník ÚV KSSZ. Vyslovil nespokojnosť s politickým vývojom v ČSSR a prinútil Dubčeka, aby zmenil text svojho prejavu, ktorý si pripravil na slávnostné zasadanie ÚV KSČ.

22. marca - Antonín Novotný rezignoval na funkciu prezidenta štátu.

23. – 24. marca – V nemeckých Drážďanoch sa konalo stretnutie vedúcich predstaviteľov Bulharska, Maďarska, NDR, Poľska a ZSSR s československou delegáciou, ktorú tvorili Alexander Dubček, Jozef Lenárt, Oldřich Černík, Drahomír Kolder, Vasil Biľak. Odznela tu kritika pomerov v ČSSR, označených termínom plazivá kontrarevolúcia.

30. marca – Národné zhromaždenie (NZ) ČSSR na návrh Alexandra Dubčeka zvolilo za prezidenta republiky Ludvíka Svobodu.

1. – 5. apríla – Na zasadaní ÚV KSČ bol prijatý Akčný program KSČ, ktorý zahŕňal väčšiu slobodu tlače, dostupnosť spotrebného tovaru a možnosť vlády viacerých strán. Naplánovaná bola aj postupná federalizácia štátu a vznik dvoch rovnoprávnych štátov.

8. apríla - Prezident Ludvík Svoboda vymenoval novú vládu, na čele ktorej stál Oldřich Černík.

18. apríla – Z funkcie predsedu NZ ČSSR odstúpil Bohuslav Laštovička. Nahradil ho Josef Smrkovský.

24. – 25. apríla - Do Československa prišiel hlavný veliteľ Varšavskej zmluvy Ivan I. Jakubovskij, ktorý rokoval o vojenskom cvičení na našom území. Ruská strana trvala na tom, aby sa cvičenie uskutočnilo už v máji, hoci pôvodný termín bol október.

4. mája – V Moskve prebehli rokovania na najvyššej úrovni. Československá delegácia - Dubček, Černík, Smrkovský a Biľak si vypočuli od Brežneva, Kosygina a Podgorného ostrú kritiku pomerov v ČSSR. Tí požadovali rázne opatrenia proti antisocialistickým a pravicovým silám.

29. mája – 1. júna - V Prahe zasadal ÚV KSČ, ktorý rokoval o politickej situácii v krajine. Stretli sa dve protichodné politické línie – Dubčekova a Biľakova. Dubček označil správy o nebezpečenstve vojenskej intervencie štátov Varšavskej zmluvy za nepravdivé a poškodzujúce kurz politiky KSČ. Ústredný výbor zvolal XIV. zjazd KSČ, ktorý sa mal konať 9. septembra 1968.

19. júna – V Prahe-Ruzyni sa konal zraz Ľudových milícií. Kritické hlasy, ktoré tu odzneli, vyčítali komunistickému vedeniu slabosť v postupe proti pravici a žiadali mocensko-administratívne zákroky. Táto akcia vyvolala v krajine vlnu rozhorčenia a podpisovú akciu za zrušenie LM.

20. – 30. júna - Na území ČSSR prebehlo vojenské cvičenie štátov Varšavskej zmluvy pod názvom Šumava. Pôvodne malo trvať od 20. do 30. júna, neustály odklad odchodu vojsk z nášho územia však spôsobil, že posledné sovietske jednotky odišli z Československa až koncom júla.

25. - 26. júna – Československý parlament schválil zákon o súdnych rehabilitáciách a finančnom odškodnení obetí komunistickej diktatúry a novelu tlačového zákona, podľa ktorého bola cenzúra neprípustná.

27. júna – Spisovateľ Ludvík Vaculík vydal manifest 2000 slov. Dubček, Národný front a vládny kabinet ho odsúdili. Odporcovia reformy hodnotili manifest ako výzvu na kontrarevolúciu. V priebehu rokovania telefonoval Dubčekovi Brežnev, ktorý 2000 slov označil za "nástup síl, ktoré vyvolajú kontrarevolučnú situáciu". Manifest uverejnili české periodiká Literární listy, Práce, Zemědělské noviny a Mladá fronta, na Slovensku mládežnícky denník Smena.

14. - 15. júla - Predstavitelia Bulharska, Maďarska, NDR, Poľska a ZSSR na schôdzke vo Varšave schválili Brežnevov koncept otvoreného listu adresovaného KSČ; podľa názoru "päťky" sa v Československu organizačne stmelila kontrarevolúcia. Obsah listu bol zmesou veľmi vážneho varovania s viditeľnými prvkami hrozby (Brežnevova doktrína s právom zasahovať do vnútorných záležitostí socialistických krajín).

17. - 19. júla - Predsedníctvo ÚV KSČ a o dva dni neskôr ÚV KSČ schválili odpoveď na varšavský list; triezvym tónom vyvracalo neopodstatnené obvinenia a neoprávnenú kritiku, odmietlo myšlienku o internacionálnej pomoci "päťky" brániť socializmus v inej krajine. Postoj ÚV viedol k zjednoteniu občanov, k posilneniu dôvery vo vedenie KSČ (78 % občanov) a práva na vlastnú, československú cestu.

29. júla - 1. augusta - V železničnom vagóne v Čiernej nad Tisou sa stretli členovia vedenia KSČ a KSSZ. Vedenie KSČ nepostupovalo na rokovaniach jednotne, traja z členov - Kolder, Biľak a Švestka - sa do veľkej miery stotožnili so sovietskymi argumentmi.

30. júla - Moskovská Pravda uverejnila list 99 zamestnancov pražskej Pragovky s výzvou na mocenský zásah zo strany ZSSR.

3. augusta - V Bratislave sa na konferencii stretli predstavitelia ZSSR, NDR, PĽR, MĽR, BĽR a ČSSR a podpísali Bratislavskú deklaráciu. Vo vyhlásení sa uvádzalo, že "bratské strany nikomu nedovolia vraziť klin medzi socialistické štáty" a že problémy si vyriešia "vzájomnou pomocou a podporou".

9. - 11. augusta - Na návštevu Prahy prišiel prezident vtedajšej Juhoslávie Josip Broz Tito. Jeho návšteva vyvolala optimizmus a vzbudila nádej, že nebezpečenstvo zásahu "päťky" nehrozí.

17. augusta - Maďarský vodca János Kádár sa na vlastnú žiadosť stretol v Komárne s Alexandrom Dubčekom. Kádár tlmočil veľkú nespokojnosť Moskvy s vývojom v Československu a upozorňoval na možnú vojenskú intervenciu.

18. augusta - Na rokovaní v Moskve päť zainteresovaných krajín Varšavskej zmluvy schválilo plán invázie. Od polovice augusta začala z územia NDR vysielať rozhlasová stanica v českom jazyku s jasným vysielacím obsahom, "zdravým silám v ČSSR príde čoskoro internacionálna pomoc".

20. augusta - V Prahe sa o 14.00 h začalo zasadanie predsedníctva ÚV KSČ. Hlavným bodom rokovania bola príprava septembrového XIV. zjazdu KSČ. Počas zasadania prišla o 23.30 h prvá správa o obsadzovaní republiky vojskami "socialistickej päťky" (ZSSR, NDR, Poľska, Maďarska a Bulharska). Účastníci zasadnutia schválili rozkaz ministra obrany Martina Dzúra, aby armáda, polícia a Ľudové milície nekládli odpor. Bolo taktiež vydané Prevolanie ku všetkému československému ľudu, v ktorom sa uvádzalo, že vojská obsadzujú ČSSR proti vôli ústavných orgánov a bez ich vedomia.

21. augusta - Armády Varšavskej zmluvy obsadili všetky dôležité miesta v ČSSR. Na mimoriadnej schôdzi sa zišla vláda a vyjadrila protest vládam piatich štátov, ktoré sa zúčastnili na okupácii. O situácii v ČSSR začala rokovať Bezpečnostná rada OSN. Predstaviteľov KSČ a štátu internovali v ranných hodinách a odviezli do Moskvy.

22. augusta - V okupovanej Prahe v továrni ČKD vo Vysočanoch zasadal XIV. mimoriadny tzv. vysočanský zjazd KSČ. Z 1543 riadne zvolených delegátov sa dostavilo 1219. Zjazd zvolil nový Ústredný výbor (ÚV) KSČ na čele s internovaným A. Dubčekom a významne sa podieľal na riadení občianskeho odporu proti okupácii. Na zásah Gustáva Husáka sa na zjazde zúčastnilo necelých 10 percent delegátov zo Slovenska, čo umožnilo spochybniť jeho legitimitu. O 13.25 h Československý rozhlas vysielal výzvu Národného zhromaždenia (NZ) ČSSR, ktoré žiadalo občanov, aby sa vyhýbali akýmkoľvek zrážkam, ktoré by mohli viesť k zásahom.

23. - 26. augusta - Na žiadosť prezidenta ČSSR Ludvíka Svobodu prebiehalo v Moskve zložité rokovanie československej a sovietskej politickej reprezentácie. Na rozhovoroch sa zúčastnili aj internovaní československí politici. Rokovania sa skončili podpisom tzv. Moskovského protokolu, obsahujúceho záväzné úlohy pre vedenie KSČ (splnenie požiadaviek z Čiernej nad Tisou, zákaz "protisocialistických organizácií" a sociálnej demokracie, upevnenie postavenia orgánov bezpečnosti a armády, stranícku kontrolu tlače a konkrétne kádrové zmeny) a prísľub etapovitého odchodu intervenčných vojsk. Protokol ako jediný z 26 politikov nepodpísal František Kriegel.

13. septembra - Národné zhromaždenie ČSSR schválilo zákony: 126/1968 – obmedzoval právo na zhromažďovanie, 127/1968 – zaviedol kontrolu tlače – cenzúru.

16. októbra - Alexander Dubček, Gustáv Husák a Oldřich Černík v Prahe podpísali zmluvu o pobyte sovietskych vojsk na území ČSSR.

18. októbra - Československý parlament odhlasoval podpis zmluvy o dočasnom pobyte vojsk Varšavskej zmluvy na území Československa.

4. novembra - Do tohto dňa opustili Československo armády Poľska, NDR, Maďarska a Bulharska. Časť sovietskych jednotiek po okupácii zostala na území Československa až do roku 1991.


Rok 1969


17. apríla - Na zasadnutí ÚV KSČ sa Alexander Dubček vzdal funkcie prvého tajomníka ÚV KSČ, do tejto funkcie zvolili Gustáva Husáka, vtedajšieho prvého tajomníka ÚV KSS.


Rok 1970

10. decembra 1970 - ÚV KSČ schválil dokument Poučenie z krízového vývoja v strane a spoločnosti po XIII. zjazde KSČ, ktorý potvrdil koniec Pražskej jari. Táto ideologická smernica vplývala na spoločenské dianie v ČSSR až do novembra 1989.

Téma TASR