Predstaviteľ obrodného procesu Alexander Dubček skonal pred 21 rokmi

TASR, 7. novembra 2013 7:46

Vo štvrtok 7. novembra uplynie 21 rokov od jeho úmrtia.

Bratislava 6. novembra (TASR) - Hlavným predstaviteľom obrodného procesu v bývalom Československu v roku 1968 bol Alexander Dubček. Vo štvrtok 7. novembra uplynie 21 rokov od jeho úmrtia.
Alexander Dubček Foto: TASR



Slovenský politik, štátnik, líder celospoločenskej snahy o demokratizáciu komunistického režimu v bývalom Československu v roku 1968, sa narodil 27. novembra 1921 v Uhrovci.

Detstvo a mladosť prežil v družstve Interhelpa v Pišpeku v sovietskom Kirgizsku. Rodina sa vrátila na Slovensko v roku 1939. Vyučil sa za strojného zámočníka a začal pracovať ako robotník. V roku 1939 vstúpil do Komunistickej strany Československa (KSČ). Počas druhej svetovej vojny sa zúčastnil na Slovenskom národnom povstaní (SNP). Politicky sa začal angažovať v roku 1949. Študoval na Právnickej fakulte Univerzity Komenského (UK) v Bratislave a na Vysokej škole straníckej pri Ústrednom výbore Komunistickej strany Sovietskeho zväzu (ÚV KSSZ) v Moskve (dnes Ruská federácia, vtedy ZSSR - Zväz sovietskych socialistických republík).

Od roku 1949 bol funkcionárom aparátu komunistickej strany. V roku 1953 sa stal vedúcim tajomníkom Krajského výboru Komunistickej strany Slovenska (KSS) najskôr v Banskej Bystrici, neskôr v Bratislave. Dôkazom Dubčekovho vzostupu k najvyššej straníckej špičke bola na začiatku 60. rokov 20. storočia funkcia tajomníka ústredného výboru strany a potom členstvo v predsedníctve tohto orgánu. V roku 1963 sa stal prvým tajomníkom KSS.

Prvým tajomníkom Ústredného výboru Komunistickej strany Československa (ÚV KSČ) bol od 5. januára 1968 do 17. apríla 1969. Jeho politické úsilie vyústilo do vzniku tzv. Pražskej jari, obrodného procesu, keď sa spolu s reformnými komunistami pokúsil o tzv. socializmus s ľudskou tvárou. V auguste 1968 obsadili Československo vojská Varšavskej zmluvy. V apríli 1969 Alexandra Dubčeka vo vedení KSČ nahradil Gustáv Husák. Od apríla do októbra 1969 bol Alexander Dubček predsedom Federálneho zhromaždenia (FZ) ČSSR. V tom období, hlavne pod Husákovým nátlakom, podpísal zákonné opatrenie č. 99/1969 Zb. (tzv. pelendrekový zákon), ktoré legalizovalo násilné zásahy proti demonštrantom pri 1. výročí augustovej okupácie.

Od decembra 1969 do júna 1970 bol československým veľvyslancom v Turecku. V júni 1970 ho z komunistickej strany vylúčili a bol prehlásený za "predstaviteľa pravicovo oportunistických síl". Žil s rodinou pod policajným dozorom v Bratislave. Do odchodu do dôchodku v roku 1985 Dubček pracoval v Západoslovenských štátnych lesoch. V 70. a 80. rokoch 20. storočia niekoľkokrát vystúpil s kritikou Husákovho režimu a pre medzinárodnú verejnosť zostal symbolom fenoménu Pražskej jari.

V roku 1988, pri príležitosti 900. výročia svojho založenia, sa najstaršia univerzita v Európe - v talianskej Bologni rozhodla udeliť Dubčekovi čestný doktorát v odbore politických vied. Dubček si ho osobne prebral v Bologni 13. novembra 1988 a predniesol pri tejto príležitosti prejav, v ktorom odmietol okupáciu Československa vojskami Varšavskej zmluvy. Obhajoval právo občanov na reformu spoločnosti a vyzdvihol pozitíva demokracie a dodržiavania ľudských práv.

V novembri 1989 za zapojil do procesu politických zmien a v decembri toho istého roku sa stal predsedom Federálneho zhromaždenia ČSSR a neskôr tiež Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR). V roku 1992 bol zvolený za predsedu Sociálno-demokratickej strany Slovenska (SDSS).

Alexander Dubček zomrel 7. novembra 1992 v nemocnici v Prahe na následky autonehody, niekoľko dní pred 71. narodeninami. Tragická nehoda sa odohrala na diaľnici Praha-Bratislava neďaleko Humpolca 1. septembra 1992 na jeho ceste za poslaneckými povinnosťami do Prahy. Pohreb mal 14. novembra 1992 v Bratislave, posledným miestom jeho odpočinku je bratislavský cintorín v Slávičom údolí.

Pamätnú tabuľu Alexandrovi Dubčekovi odhalili 6. novembra 2003 na budove Horárne v bratislavskom Horskom parku pri príležitosti 15. výročia udelenia čestného doktorátu Univerzitou v Bologni. V priestoroch Horského parku sa Dubček stretával so svojimi priateľmi po násilnom potlačení obrodného demokratického pohybu v roku 1968. Zákon o mimoriadnej zásluhe Alexandra Dubčeka o demokraciu, slobodu slovenského národa a ľudské práva je účinný od 1. januára 2009. V januári 2011 mu odhalili bustu v talianskej metropole Rím.

Za významnú a dlhodobú spoločenskú činnosť udelili Alexandrovi Dubčekovi Rad Ľudovíta Štúra I. triedy (1995), Pribinov kríž I. triedy (2000) a štátne vyznamenanie ČR Rad Bieleho leva za zvlášť vynikajúce zásluhy v prospech ČR (2003), všetko in memoriam.



Ťaháky zo slovenčiny


Téma TASR