Výtvarník Ján Hubinský tvoril spolu s deťmi

Monika Šupatíková, 22. marca 2018 10:36

8. ročníka Tvorivých dielní v Novom Meste nad Váhom sa zúčastnili deti s mentálnym postihnutím z Trenčianskeho kraja. Podporil ich aj výtvarník, sochár, keramikár a maliar Ján Hubinský.

Nové Mesto nad Váhom 22. marca (SkolskyServis.sk) - Novomestská Spojená škola na Ul. J. Kollára privítala 8. marca na svojej pôde mladých výtvarníkov. Takmer tridsať detí s mentálnym postihnutím z celého Trenčianskeho kraja sa zišlo v Novom Meste nad Váhom počas 8. ročníka Tvorivých dielní, ktoré Spojená škola zorganizovala.

Výtvarník Ján Hubinský tvoril spolu s deťmi Foto: Monika Šupatíková



Škola sa počas jedného dopoludnia zmenila na jeden veľký ateliér a galériu zároveň. Desiatky pútavých diel z papiera, kartónu, textilu či maliarskeho plátna vznikalo v rukách detí s mentálnym postihnutím počas jedného dopoludnia, ktoré vyvrcholilo vernisážou. Pre mladých umelcov boli pripravené štyri tvorivé dielne. Svoje umelecké diela tvorili pod vedením pedagógov i umelca. Hosťom podujatia bol výtvarník, sochár, keramikár a maliar Ján Hubinský.

Štyri tvorivé dielne

V prvej tvorivej dielni deti tvorili obrúsky ako jarnú dekoráciu. Pracovali kombinovanou technikou. Na biele plátno maľovali farbami na textil rôzne jarné vzory, ktoré dotvárali vyšívaním i nalepovaním mašličiek. Druhá tvorivá dielňa ponúkla deťom naučiť sa maliarske techniky a zručnosti. V rukách detí sa pomocou akrylových farieb biele maliarske plátna menili na pestrofarebné obrazy. V tejto dielni deti tvorili aj pod vedením výtvarníka Jána Hubinského. Biele tričká tak za pomoci textilných farieb a kreativity mladých umelcov dostali podobu originálnych kusov odevu. „Ja som namaľovala obraz s lienkou a na tričko som si namaľovala červené a ružové srdiečka,“ povedala piatačka Sabrina. V tretej tvorivej dielni deti tvorili z papiera, vlny, farebných pierok a koráliek lapače snov, ktoré dotvárali aj technikou kreslenia. „Ja som si vytvorila farebný lapač snov a ešte som si stihla namaľovať aj obraz plný kvetov,“ tešila sa deviatačka Kvetka. V štvrtej tvorivej dielni šikovné ruky detí premieňali kartón na pestrofarebné rámiky na fotky, ktoré vyzdobili rôznymi dekoráciami.

Deti maľovali pod vedením umelca

V maliarskej dielni deti tvorili svoje minidielka aj maľbou na tričko. Pod vedením výtvarníka Jána Hubinského vytvorili desiatku originálnych tričiek. „V námetoch prevládali bežné témy - kvietok, srdiečko, domček, motýľ. A jedno príjemné prekvapenie. Kristián namaľoval na tričko „vševidiace oko“. Výrazná, takmer monochrómna maľba čiernou a hnedou, originálne námetom i spracovaním. Byť tak na plátne aspoň metrovom, je to hotové monumentálne dielo, ktoré by sa neostýchala vystaviť ani renomovaná galéria,“ povedal Ján Hubinský. Na tričká deti so záujmom maľovali prírodu, svojich zvieracích miláčikov alebo to, čo ich práve napadlo. Svoje maľby dotvárali rôznymi nápismi. „Tvoriť s hendikepovanými deťmi bola pre mňa nová skúsenosť. Sú to deti ako všetky iné, rovnako šantivé, niektoré viac, iné menej. V tvorbe možno viac opatrné,“ dodal výtvarník.

Ján Hubinský tvorí od detstva

Jána Hubinského kreslenie a maľovanie upútalo už v detstve. „Výtvarno ma oslovovalo úplne od najmenšieho malička. Dodnes mám odloženú ,,kreslenku" (ako ten zošit nadpísal otec) zo svojich šiestich rokov,“ prezradil. Na základnej škole bola jeho najobľúbenejším predmetom výtvarná výchova. Ale mal rád aj hudobnú, slovenský jazyk a fyziku. V jeho kresbách sa zrkadlili detské sny a túžby, to čo si chcel nájsť pod stromčekom, ale aj výjavy z detského života, to čo ho cez deň zaujalo, vláčiky, domčeky, traktor v jesennej orbe, pastier oviec, dedo Mráz na saniach ťahaných jeleňmi. „Z kresieb som si urobil aj leporelo alebo komiks. Pod vplyvom knihy Ruda Mórica Z poľovníckej kapsy, som kreslil zvieratá, ale aj poľovníka strieľajúceho na jeleňa. Neskôr k nim pribudli Winnetou s Old Shatterhandom. To keď ma opantali mayovky,“ zaspomínal si umelec. Už na druhom stupni základnej školy a na strednej škole ho však viac oslovovala hudobná výchova. „Výtvarná múza bola dočasne vystriedaná hudobnou. Šesťdesiate roky, gitara, trampské odrhovačky, The Beatles, tomu sa jednoducho nedalo odolať, vznikla aj vlastná kapela. S bratom Milanom sme robili prvé nahrávky. Škoda, že sa nezachovali,“ dodal Ján Hubinský.

Folklórne námety i moderná plastika

Ján Hubinský sa narodil 1. februára 1951 v Rakoľuboch. Študoval na Vojenskej strednej odbornej škole v Novom Meste nad Váhom oznamovaciu techniku a na Strednej hotelovej škole v Piešťanoch ekonomiku a prevádzku hotelov. V oblasti umenia je samoukom. Absolvoval len niekoľko súkromných výtvarných štúdií. „Niekedy okolo tridsiatky sa múzy buď dohodli, alebo v nejakom zápase zvíťazila výtvarná, no v mierne prezlečenom šate, objavil som plastiku - drevo a jeho vôňu, dláto, sochársku palicu. Nebolo väčšieho potešenia na svete! Námety, zo začiatku folklórne som rýchlo vystriedal, ovanul ma dych modernej plastiky,“ vyznal sa Ján Hubinský, ktorý má už na svojom konte niekoľko samostatných i kolektívnych výstav na Slovensku i v zahraničí. Venuje sa monumentálnym realizáciám, inštaláciám, tvorbe objektov, keramike, maľbe a kresbe.

Upútala ho keramika

Výtvarná múza Jána Hubinského neopustila dodnes. Vo svojej tvorbe najskôr začal pracovať s hmatateľným a tvrdým materiálom, ako drevo, kov, neskôr pribudla hlina. „Po prvotnom očarení drevom sa objavili aj úskalia techniky ,,odoberania materiálu" - to čo raz dláto odsekne, nikdy sa už nedá vrátiť. Opačným princípom je modelovanie z plastického materiálu - neuberáš, pridávaš. Zaobstaral som si debnu sochárskej hliny a začal ju lepiť a pridávať na kostru. Ale to vymodelované, to bol iba medzistupeň. Bolo treba urobiť formu a plastiku odliať do definitívneho materiálu. Najdostupnejšími boli epoxidy, polyestery, cín, olovo. Metalurgia v malom, technologicky aj časovo pomerne náročné,“ vysvetlil Ján Hubinský. Učarovala mu aj keramika. Podľa jeho slov, najschodnejšou cestou v jeho umeleckej tvorbe sa ukázala práve cesta keramická. „Tá cesta ma priviedla do celkom nového sveta, keramika sa ukázala ako jedna zázračná technika, ako jedno nekonečné dobrodružstvo. Nie vázy, misky, džbány, nie točenie na kruhu, ale keramická plastika. Priviedla ma k poznaniu, že hlina je nielen tvárna, na dotyk príjemná surovina, ale že dokáže byť nositeľom myšlienky, že dokáže veľmi rýchlo sprostredkovať emócie. Pri správnom uchopení, samozrejme,“ pokračoval Ján Hubinský, ktorý vo svojej tvorbe používa rôzne druhy hliny i rôzne techniky práce s ňou.

Venuje sa aj maľbe a kreslenému humoru

Počas umeleckej cesty Jána Hubinského, tak ako postupne pribúdali výtvarné techniky, ktorým sa venoval, materiály, z ktorých tvoril, pribúdali i vytvorené diela v jeho ateliéri. K tvorbe z dreva, kovu, hliny pribudla maľba. „Maľba, tá prišla oveľa, oveľa neskôr. Nemôžem povedať, že krajinomaľba ako taká. Skôr mi je blízka veduta - pohľad na mesto, hra svetla a tieňa na šikmých škridlových strechách, ozvláštnená kostolnou vežou, ktorá ako vertikálna dominanta pritiahne vnímavé oko,“ podotkol umelec. Medzi jeho maľbami priaznivci umenia nájdu diela, na ktorých štetcom a farbami zvečnil stredoveký hrad v krajine, Beckov od Skalíc, Trenčín z mestskej veže alebo z bytu na Sihoti, Salzburg, Hallstatt, Prahu, Paríž a jeho zákutia, Banskú Štiavnicu, Kremnicu i Rakoľuby. V posledných rokoch sa venuje i kreslenému humoru. Bronzový Novomestský osteň získal v roku 2015.



Ján Hubinský: Inšpirácia prichádza zo všetkých strán

Diela Jána Hubinského vypovedajú o jeho pohľade na svet, životných skúsenostiach a zážitkoch, ktoré do svojich diel pretavuje. „Sú to skúsenosti nielen životné, skúsenosti technické, tvorivé, ako v maľbe, tak v plastike. Vytráca sa detail, čoraz viac sa tvar štylizuje až k abstrakcii. Už vlastne ani nemožno hovoriť o témach, strieda sa to,“ hovorí. Jeho tvorba je inšpirovaná nielen životnými skúsenosťami a zážitkami, ale i potulkami prírodou a krajinou. Vnáša do nej humor i zamyslenie. „Inšpirácia prichádza zo všetkých strán,“ tvrdí umelec. „Rád sa túlam prírodou. Od rakoľubských rovných polí k tichým zákutiam okolo Váhu a Zelenej vody cez jemne zvlnené vŕšky medzi Kálnicou a Beckovom, k Veľkej Javorine, Inovcu, Strážovským vrchom, Malej a Veľkej Fatre. Pešo, na bicykli, na bežkách. Výhľady do šírav i diaľav, tam sa rozbehne nielen oko, tam sa duša vymaní zo zovretia čísiel, e-mailov, účtov a v takom stave uvoľnenia sa začne rodiť nápad,“ pokračoval Ján Hubinský, ktorý sa nepohne z domu bez papiera a pera, aby naň mohol vždy zachytiť myšlienky a pocity. Z prírody si domov nosí jednak, podľa jeho slov, virtuálny materiál, inšpirácie, ale aj konkrétny materiál pre jeho tvorbu. „Ten je v podobe kameňa, prútia, kôry stromu, lastúry od mora, korýtka od Váhu či polozotletého listu so zachovanou žilnatinou,“ dodal umelec.

Text a foto: Monika Šupatíková

Téma TASR



Používaním stránok SkolskyServis.sk súhlasíte s používaním cookies, ktoré slúžia na zlepšenie kvality nášho obsahu.

Viac