Úspešný empatický polrok u siedmakov

Rado Paulech, 11. júla 2017 11:30

Siedmaci zo ZŠ Rázusova v Čadci sa naučili spoznať o niečo viac samých seba a otvorene si porovnať svoje názory či presvedčenia o iných so skutočnosťou.

Čadca 11. júla (SkolskyServis.sk) - Pol roka trvajúci projekt Empatia na školách, do ktorého boli zapojení siedmaci zo ZŠ Rázusova v Čadci, sa úspešne skončil. Cieľom bolo mladým ľuďom sprostredkovať príbehy či životné situácie iných ľudí, s ktorými bežne do kontaktu neprichádzajú, spoznať o niečo viac samých seba a otvorene si porovnať svoje názory či presvedčenia o iných so skutočnosťou.

Záverečná fotka po skončení mikroprojektu so 7. C Foto: Rado Paulech


Empatia zvyšuje našu spokojnosť

Častokrát sa (nielen) mladí ľudia na svet pozerajú z čierno-bieleho uhla pohľadu alebo majú skreslené predstavy o svete okolo seba, čo môže byť ovplyvnené aj nedostatkom skúseností alebo kontaktu s príbehmi iných, či už prostredníctvom kníh, filmov a rozprávaní alebo, ešte lepšie, osobným kontaktom. Do príbehov, motívov či konania iných ľudí niekedy nie sme ani motivovaní sa vcítiť, buď kvôli predsudkom alebo napríklad kvôli tomu, že nevidíme úžitok, ktorý by nám to mohlo priniesť, hoci práve empatia má potenciál zlepšiť kvalitu života a spokojnosť nielen nám, ale aj nášmu okoliu. A práve preto sa téme empatie, teda schopnosti súcitiť resp. vcítiť sa do kože druhého, venoval tento projekt, ktorý žiakom zo 7.B a 7.C spestril uplynulý školský polrok.

Diskusia so živou knižkou Frederickom z Konga. Foto: Rado Paulech


Učenie hrou, pohybom i rozhovorom

Siedmaci počas tohto polroka zažili na hodinách množstvo aktivít, ktoré im hravou formou priblížili, aké je to napríklad byť na chvíľku niekým iným, zistili, čo si na nich vážia ich spolužiaci, čo majú niektorí v triede spoločné (a predtým o tom možno ani nevedeli), ale zamysleli sa aj, čo je pre nich v živote naozaj dôležité a či by sa napríklad ľudských práv vzdali ľahšie ako svojich mobilov... (odpoveď: nevzdali :-) ) Okrem toho si sami overili, ako sa informácie cestou k nám skresľujú, skúsili si, aké je to pracovať na niečom naozaj spoločne či zažili pri hrách radosť zo spoločných úspechov alebo prekonania strachu. Osobným stretnutím a rozhovormi s ľuďmi, ktorí sami sú príslušníci menšín, počas Živej knižnice zažili, ako sa niekedy ich predstavy nezhodovali so skutočnosťou a mohli sa aj pýtať na čokoľvek, čo ich zaujímalo.

Ukážka z pohybového workshopu, kde robili deti aj kontaktné aktivity a strácali zábrany navzájom spolupracovať. Foto: Rado Paulech


Tolerancie viac, neznášanlivosti menej

"Projekt dopadol veľmi úspešne, od detí sme dostali veľa pozitívnych reakcií nielen po skončení projektu, ale už aj počas jednotlivých stretnutí a wokshopov. V triedach sme zaznamenali aj názorové posuny, ktoré boli zjavné najmä zo spätných väzieb, ktoré nám deti dávali na začiatku, počas aj po skončení projektu. Názory na niektoré minoritné skupiny boli na konci tolerantnejšie a menej odsdudzujúce, niektorí nám dokonca napísali aj veľmi pekné odkazy" zhodnotil celkový priebeh projektu Rado Paulech, hlavný koordinátor projektu, ktorý tento projekt pod záštitou Sokratovho inštitútu realizoval spolu s hosťami a lektormi. Za žiakov výstižne zhodnotila celkový prínos žiačka zo 7.C: "Najviac sa mi páčilo, keď sme sa rozprávali s ľuďmi, ktorí nie sú ako my, ale netreba ich súdiť. A aj keď sme sa hrali na ľudí, ktorí sú úplne odlišní. Myslím si, že tento polrok bol na niečo dobrý. Na to, aby sme neodudzovali podľa vzhľadu, rasy alebo povahy. "

Pilotný polrok s empatiou ukázal, že takéto projekty vedia byť úspešné a zmysluplné, a že pestrosť aktivít má svoje miesto vo výučbe. Ukazuje sa, že takéto prvky počas výuky totiž vedia prispieť k rôznorodejším zážitkom zo školy a poznaniu, ktoré vie byť užitočné aj ďalej v živote.

Aktivita s názvom Krok vpred Foto: Rado Paulech

Téma TASR



Používaním stránok SkolskyServis.sk súhlasíte s používaním cookies, ktoré slúžia na zlepšenie kvality nášho obsahu.

Viac