Ako priblížiť tvorbu starších spisovateľov dnešným deťom?

PaedDr.Jaroslava Koníčková, 27. februára 2013 10:10

Myslenie starších spisovateľov nemusí byť dnešným deťom vzdialené. Skúsme ich tvorbu približovať prostredníctvom zážitkových metód, dramatizácie a tvorivého písania.

Foto: Jaroslava Koníčková
Liptovská Osada 27. februára (SkolskyServis.sk) - Niet pochýb o tom, že tvorba Pavla Országha Hviezdoslava je nielen nádherná, ale i náročná. V šiestom ročníku sa žiaci s týmto slovenským velikánom zoznamujú prostredníctvom balady Zuzanka Hraškovie. Dnes vám ponúkam scenár vyučovacej hodiny, ktorá môže pomôcť aj deťom 21. storočia pochopiť autorovu tvorbu. V príprave používam aj prepojenie slohovej a gramatickej zložky s literárnou zložkou.

Ročník: šiesty
Tematický celok - literatúra: Balady
Téma: Pavol Országh Hviezdoslav – Zuzanka Hraškovie
Tematický celok – slovenský jazyk: Náuka o slove (slovná zásoba)
Tematický celok – sloh: Dramatizácia umeleckých textov
Časová dotácia: 3 vyučovacie hodiny
Cieľ:
Poznávací:
- žiak vie odlíšiť ľudovú, autorskú a sociálnu baladu,
- žiak pozná pojmy súvisiace so slovnou zásobou (jadro, okraj),
- vie aplikovať prvky prozodického systému v dramatizácii, výrazne moduluje hlas,
správne intonuje vety podľa postoja hovoriaceho.
Komunikačný:
- žiak je schopný aktívne počúvať,
- žiak si rozvíja verbálne písomné i ústne zručnosti,
- aplikuje zručnosť kooperácie.
Kompetenčné zručnosti
- žiak vie napísať kratší umelecký útvar,
- dokáže získať informácie z viacerých zdrojov,
- verejne vystupuje a prezentuje svoje názory ,
- vie verejne prezentovať získané informácie,
- pri ústnom prejave primerane uplatňuje paralingvistické javy,
- ústne prezentuje vlastný text,
- je schopný argumentovať.
Medzipredmetové vzťahy: dejepis, zemepis, výtvarná výchova, informatika
Pomôcky: Literárna výchova pre 6. ročník, internet, noviny a časospisy, farbičky, výkresy, portrét P.O.Hviezdoslava, tabuľky predpovedí

Foto: Jaroslava Koníčková



1. vyučovacia hodina
1. Úvodná časť
Evokácia
Učiteľ ukáže žiakom obraz P.O. Hviezdoslava. Žiaci majú povedať, o čom asi písal tento človek a v akom období. Potom učiteľ upozorní žiakov, že budú čítať o dievčatku Zuzanke Hraškovie. V súvislosti s baladou učiteľ tiež povie, aby sa sústredili na štyri slová - Zuzanka, braček, otec, macocha. V priebehu 5 minút si žiaci zapíšu osnovu predpokladaného príbehu. Niektorí žiaci svoje nápady prečítajú. Potom učiteľ povie, že o chvíľu budú čítať príbeh, v ktorom budú vystupovať spomínané osoby a že sa majú sústrediť na to, ako sa prečítaný príbeh podobá tomu, ktorý si oni vymysleli.
2.Hlavná časť
Uvedomenie významu
Učiteľ rozdá žiakom tabuľku predpovedí. Pri práci budú používať STOP techniku, a tak ich upozorní, že čítať budú po častiach. Keď ich učiteľ zastaví, prestanú čítať, napíšu, čo si myslia o tom, že sa stane. Potom čítajú ďalej, kým ich učiteľ nezastaví a napíšu, čo sa naozaj stalo. Takto pokračujú v čítaní až po poslednú časť. Pracovať treba postupne, samostatne a pokojne. V ďalšej časti, po prečítaní celej balady, využívame metódu cieleného voľného písania. Žiaci voľne v priebehu 5 minút píšu, čo si myslia o balade, ako na nich zapôsobila a podobne. Pri metóde voľného písania prebieha súčasne proces myslenia a písania. To vplýva na lepšie zapamätávanie si.

Foto: Jaroslava Koníčková


3. Záverečná časť
Reflexia
V poslednej časti učiteľ vedie diskusiu so žiakmi o sociálnej balade Zuzanka Hraškovie. Spoločne odvodia poučku o sociálnej balade, zapíšu si jej hlavné znaky do zošitov. Učiteľ sa snaží prepojiť baladu so súčasným životom tak, že so žiakmi vedie diskusiu o súčasných sociálnych problémoch niektorých rodín a podobne.
2. vyučovacia hodina
V úvode učiteľ so žiakmi zopakuje základné informácie o slovnej zásobe. Slovná zásoba je tvorená jadrom a okrajom. Rozoznávame knižné, básnické, hovorové slová. Nezabúdame však aj na nespisovné – slangové a nárečové slová. V súvislosti s nasledujúcou úlohou učiteľ informuje žiakov aj o neologizmoch a zastaralých slovách. Potom žiakov rozdelíme do skupín. Každá skupina dostane noviny, v ktorých hľadá také slová, ktorým by P.O. Hviezdoslav dnes dobre nerozumel. Po skončení práce v skupinách, niektoré spojenia a slová napíšeme na tabuľu. Potom si žiaci zoberú učebnicu, kde je text Zuzanka Hraškovie a hľadajú slová, ktoré sa dnes už nepoužívajú. Keď ich vypíšu, preložia ich do súčasného jazyka. Tiež ich napíšu na tabuľu. Učiteľ vysvetlí žiakom vplyv doby a rozvoja spoločnosti na formovanie slovnej zásoby. Zdôrazní, že iné slová sa používali v minulosti a iné sa používajú dnes. V ďalšej časti žiaci pracujú samostatne. Jedna polovica triedy napíše list Hviezdoslavovi, v ktorom mu opíše zmeny, ktoré nastali v 21. storočí. Môžu použiť neologizmy z tabule a vo svojom texte ich podčiarknu. Druhá polovica triedy si predstaví, že je Zuzanka Hraškovie a napíše list deťom dnešnej doby. V liste sa snažia používať zastarané slová z textu sociálnej balady. Podčiarknu ich. V závere žiaci prečítajú svoje listy, navzájom vyjadria svoj názor na ne, vyhodnotia najlepšie. Učiteľ ešte raz zhrnie informácie o baladách, hlavne sociálnej balade, delení slovnej zásoby. Žiaci si napíšu poznámky. Učiteľ zopakuje základné prostriedky z prozodického systému, odporučí žiakom, ktoré z nich sú ideálne pri tvorbe dramatizácie. Žiaci sa rozdelia do skupín. Každá skupina si pripraví na domácu úlohu dramatizáciu. Žiaci sa pokúsia v dramatizácii zachytiť tú situáciu v deji, keď macocha karhá Zuzanku, že má špinavé nohy. Dramatizácia môže pokračovať tak, že Zuzanka postupne prichádza za otcom, tetou a mamkou na cintorín a pokúsi sa im vysvetliť príčiny svojho trápenia.
3. vyučovacia hodina
V úvode hodiny sa predstavia žiaci s dramatizáciou, ktorú si pripravili na domácu úlohu. Kým jedna skupina žiakov vystupuje, ostatní žiaci sa snažia nachádzať odpovede na vopred pripravené otázky, ktoré sú napísané na tabuli.

1. Kedy vám bolo Zuzanky najviac ľúto?
2. Čo ste cítili, keď ste ju ľutovali?
3. Prečo mala matka k Zuzanke negatívny postoj?
4. Prečo sú srdcia dospelých občas tvrdé?
5. Aký by bol život Zuzanky, keby žila jej mama?
6. Súhlasíte so správaním macochy?
7. Ako mohol otec pomôcť Zuzanke?
8. Aký bol vzťah medzi manželmi v balade?
9. Prečo autor napísal túto baladu? Na čo chcel upozorniť?


Keď sa žiaci predstavia so všetkými dramatizáciami, postupne odpovedajú na jednotlivé otázky. V ďalšej časti hodiny rozdelíme žiakov do skupín tak, že sa snažíme rešpektovať ich záľuby a schopnosti. Jednotlivým skupinám zadáme nasledovné úlohy. (Učiteľ nemusí so žiakmi robiť všetky uvedené úlohy v skupinách. Vyberie si tie, ktoré mu najviac vyhovujú).

1. skupina: Predstavte si, že Zuzanka žije v dnešnej dobe a vy ste redaktormi detského časopisu . Pokúste sa urobiť so Zuzankou rozhovor do časopisu.
2. skupina: Pokúste sa baladu napísať ako príbeh.
3. skupina: Pokúste sa baladu napísať ako príbeh tak, že tragický záver zmeníte na optimistický. Nájdite pozitívne riešenie Zuzankinej situácie.
4. skupina: Napíšte, ako by ste pomohli Zuzanke, keby žila v dnešnej dobe? Ako by ste reagovali, keby to bola vaša kamarátka?
5. skupina: Nakreslite Zuzanku podľa vašich predstáv. Ako vyzerala v minulosti? Ako by asi vyzerala dnes?
6. skupina: Nájdite na internete informácie o Orave, kde pôsobil P.O. Hviezdoslav.
7. skupina: Nájdite na internete informácie o živote na Slovensku na konci 19. a začiatku 20. storočia.
8. skupina: Urobte reklamu na baladu (vyberte si z možností – rozhlas, televízia, billboard, tlač, internet).
9. skupina: Zmeňte záver balady na pozitívny a urobte komiks. (Na ďalšej hodine môžu žiaci v komikse určovať napríklad slovné druhy, vetné členy, zaraďovať slová do slovnej zásoby a podobne).

Žiaci, ktorí nepracujú v skupinách, dostanú tieto individuálne úlohy:

Individuálne úlohy:

1. Predstav si, že si Zuzanka a píšeš list kamarátke o svojom živote. Čo by si do listu napísala?
2. Predstav si, že si Zuzankina kamarátka. Vieš o jej trápení. Napíš jej list. Čo by si jej v liste napísala?
3. Predstav si, že si Zuzanka. Nemáš sa komu so svojím trápením zdôveriť. Píšeš si denník. Čo si do denníka napíšeš?

V ďalšej časti hodiny sa skupiny a jednotlivci prezentujú pred triedou. Po ukončení sa vzájomne hodnotia, hľadajú klady a zápory jednotlivých vystúpení, dostanú priestor na sebahodnotenie a na vyjadrenie vlastných názorov. V závere učiteľ vyhodnotí prácu žiakov, ešte raz zhrnie základné poznatky o baladách, slovnej zásobe a prozodickom systéme. Poukáže na prepojenie balady so súčasným životom. Upozorní žiakov na to, že majú chodiť s otvorenými očami a majú si všímať, či náhodou aj v ich okolí nežijú nejaké „Zuzanky“, ktoré by potrebovali pomoc. Žiaci by mali vedieť, kde a na koho by sa mohli obrátiť v prípade podobných problémov. (Linky dôvery, rodinní príslušníci, triedny učiteľ, susedia a podobne).

PaedDr. Jaroslava Koníčková, ZŠ s MŠ Liptovská Osada

PaedDr.Jaroslava Koníčková (Základná škola s materskou školou Liptovská Osada)

Som učiteľka. Okrem učenia rada píšem, vymýšľam rôzne učebné pomôcky (návrhy vyučovacích hodín, pracovné listy, prezentácie) a spolu so žiakmi sa venujeme tvorbe kultúrnych programov, recitácii a pod. Viac na: www.slovenskyjazyk.com

Téma TASR



Používaním stránok SkolskyServis.sk súhlasíte s používaním cookies, ktoré slúžia na zlepšenie kvality nášho obsahu.

Viac