Kto rozumie textom, rozumie aj svetu - práca s textom v ZŠ

PaedDr.Jaroslava Koníčková, 28. januára 2013 11:20

Ktoré metódy a aktivity prispievajú k rozvoju čitateľskej gramotnosti žiakov? Je ich viac. Ktoré však majú žiaci najradšej?

Liptovská Osada 28. januára (TASR) - „Čítajte nie preto, aby ste protirečili alebo dokázali omyl, alebo verili a považovali za samozrejmé, či našli tému na rozhovor alebo diskusiu, ale aby ste zvažovali a premýšľali.“ (Francis Bacon)

Foto: Jaroslava Koníčková


Je známe, že kto rozumie textom, rozumie aj svetu. Totiž bez porozumenia je človek často bezradný a nevie si správne vybrať z množstva informácií, ktoré sa na neho valia z viacerých strán. V súvislosti s touto bezradnosťou je ľahšie manipulovateľný a nesamostatný. Hlavne pre tieto skutočnosti je v dnešnej dobe veľmi dôležité disponovať čitateľskými zručnosťami, ktoré sú potrebné už v škole, aby učenie pre deti bolo efektívne a zmysluplné. Táto kompetencia však ovplyvňuje aj uplatnenie absolventov v praktickom živote a na trhu práce. Nezanedbateľná je i práca s umeleckým textom, ktorý je potrebný pre rozvoj krásy duše. Aby sme predišli zbytočným problémom a aby boli naši žiaci správne vyzbrojení do reálneho života, mali by vedieť urobiť podrobnú analýzu textu, zhodnotiť prečítaný text, dokázať porovnávať rozličné informácie v textoch s neznámym obsahom a netypickej formy. Mali by vedieť rozlišovať, čo poskytuje text, kriticky ho hodnotiť a približovať sa k porozumeniu mimo textu, pracovať s textom s neznámou formou i obsahom, nájsť informáciu, dedukovať, ktoré informácie sú pri riešení úlohy podstatné a podobne.
V školách máme rôzne typy žiakov. Jedni berú do rúk texty radi, no niektorí robia radšej čokoľvek iné. Ako teda zmotivovať tých lenivejších a povzbudiť zvedavých? V ďalšej časti príspevku si uvedieme niekoľko aktivít, ktoré by nám v tomto procese mohli pomôcť.

Čítanie s otázkami



Žiaci pracujú vo dvojiciach. Prečítajú si potichu dohodnutú časť textu. Potom si pripravia otázky z textu, ktoré si navzájom dávajú a snažia sa na ne odpovedať. Priebežne sa striedajú .

Čítanie s predpovedaním



Žiaci samostatne čítajú text, ktorý je rozdelený na časti. Pred čítaním každej ďalšej časti predpovedajú, o čom asi budú čítať. Učiteľ ich vedie k tomu, aby svoje predpovede určovali na základe istých impulzov. Svoje tvrdenia môžu odvodiť na základe svojich skúseností - je to balada, tak bude mať tragický záver, môžu sa spoliehať na známe postupy z iných diel, na vlastnosti človeka, môžu sa motivovať ilustráciou pri texte. Keď chceme žiakom pomôcť, môžeme im prezradiť prostredie alebo kľúčové slová. Po prečítaní časti textu sa vždy vraciame k predpovediam a porovnávame ich so skutočnosťou.

Čítanie s tabuľkou predpovedí



Princíp je rovnaký ako pri predchádzajúcej metóde, ale žiaci pracujú a diskutujú vo dvojici a postupujú svojím vlastným tempom. Dvojica má tabuľku spoločnú kvôli tomu, aby navzájom diskutovali.
Ako sa bude podľa vás dej rozvíjať? Prečo si to myslíte? Čo sa doteraz naozaj stalo?

Metóda riadeného čítania (metóda kritického myslenia EUR)



Hlavným zámerom tohto postupu je sprevádzať žiaka tak, aby sme mu pomohli textu porozumieť. Je to čítanie riadené pokynmi, ktoré sa zameriava na aktívne zapojenie žiakov do procesu čítania, aktivizuje ich ku kritickej reflexii. V prvej časti si žiaci čítajú každý sám pre seba potiaľ, pokiaľ im určí učiteľ.
V druhej časti nasleduje samostatná práce s textom. Žiaci čítajú po odsekoch, podľa pokynov učiteľa. Po prečítaní danej časti kladie učiteľ otázky žiakom, ktoré ich nútia zamýšľať sa nad významom textu. Po čiastkových otázkach nasledujú zhrňujúce otázky a záverečná reflexia. Pri záverečnej reflexii môžeme použiť diskusiu alebo aj metódu voľného písania. Táto stratégia pozostáva z troch krokov.

Evokácia - rozhovor pred čítaním textu.

V tejto časti môže učiteľ zisťovať, čo už žiak vie. (Môže použiť napríklad brainstorming). Taktiež sa učiteľ môže opýtať žiakov, čo očakávajú od nového učiva, čo by sa chceli dozvedieť.

Uvedomenie si významu-tiché čítanie.

Ak máme u žiakov dosiahnuť trvalejšie vedomosti, žiaci sa v procese učenia musia aktívne zapájať, musia si uvedomovať svoje myslenie, a tak musia byť aktívni v čítaní i v hovorení. Pre aktívnu prácu pri tichom čítaní môžeme využívať na označenie myšlienok tieto symboly:

TOTO SOM VEDEL(A)
+ TOTO SOM SA DOZVEDEL(A) TERAZ
_ TOTO JE INAK,AKO SOM SI MYSLEL(A)
? TOMUTO NEROZUMIEM
* TOTO JE VEĽMI DOLEŽITÉ

Tento záznamový systém pre efektívne čítanie znakov voláme aj INSERT (Interaktive Notating System for Effective Reading and Thinking). Základné faktory porozumenia pri čítaní sú - zmysluplný text, záujem, predchádzajúce vedomosti a účel.

Reflexia po prečítaní

V tejto časti žiaci povedia, čo zistili, čo sa nové dozvedeli, všetko porozprávajú a nové poznatky zapíšu na tabuľu.

Text s pomiešanými vetami



Žiakovi predložíme text, v ktorom sú poprehadzované vety. Jeho úlohou je zoradiť vety podľa zmyslu. Táto metóda je vhodná v tom prípade, keď texty opisujú dej alebo príčinno – následné vzťahy.
METÓDA VERIFIKÁCIE VIET
Žiak si najprv prečíta krátky text (10-12 viet), ktorý však obsahuje nejakú novú informáciu. Zo začiatku dávame jednoduchšie texty. Po prečítaní dáme žiakom ďalší text, ktorý má podobný obsah. Úlohou žiakov je zistiť, ktoré informácie sú totožné v obidvoch textoch a ktoré sú uvedené ako nové v druhom texte.
POSTUP 5-4-3-2-1
Najprv si žiak prečíta text a potom z neho získava nasledujúce informácie:
a) 5 nových informácií,
b) 4 informácie, ktoré sa týkajú hlavnej myšlienky textu,
c) 3 nové slová, ktoré našiel v texte,
d) 2 informácie, ktoré už poznal,
e) 1 vec, na ktorú nenašiel odpoveď.

PRAISE
Je to stratégia, ktorej akronym (začiatočné písmená) predstavujú nasledujúce činnosti žiakov:
PREDICT – predpovedajte slová, z ktorými by ste sa mohli stretnúť v texte
READ – čítanie príbehu
ANALYZE – porovnanie predpovedaných slov so slovami, ktoré sa v texte naozaj vyskytli
INVOLVE – žiaci vylepšujú príbeh podľa vlastnej fantázie
SHARE – prezentácie vlastných vylepšení pred triedou
EXPLAIN – učiteľ vysvetlí, ako príbeh chápe on

RISE
Táto stratégia motivuje žiakov ku kresleniu. Je vhodná pre slabších žiakov, ktorí radi maľujú.
READ THE STORY – čítanie príbehu
ILUSTRATE THE STORY – žiaci ilustrujú svoje predstavy
SEQUENCE THE SKETCHES – žiaci sa podelia o svoje kresby s triedou, potom ich dáme ich do skupín, úlohou každej skupiny je zoradiť svoje kresby podľa obsahu príbehu
ENACT THE STORY – každá skupina si vyberie jeden obrázok a pokúsia sa urobiť dramatizáciu
François Mauriac povedal, že čítanie sú otvorené dvere do kúzelného sveta. V tomto príspevku som uviedla len niekoľko aktivít, ktoré môžu žiakov do tohto sveta priviesť. V ďalšej časti si uvedieme aktivity, ktoré budú zamerané okrem čítania aj na vzájomnú kooperáciu žiakov.


PaedDr. Jaroslava Koníčková, ZŠ s MŠ Liptovská Osada


PaedDr.Jaroslava Koníčková (Základná škola s materskou školou Liptovská Osada)

Som učiteľka. Okrem učenia rada píšem, vymýšľam rôzne učebné pomôcky (návrhy vyučovacích hodín, pracovné listy, prezentácie) a spolu so žiakmi sa venujeme tvorbe kultúrnych programov, recitácii a pod. Viac na: www.slovenskyjazyk.com

Téma TASR