Od pluhu do senátorského kresla. Jurko Lažo a jeho doba (1867 – 1929)

Anna Lažová, 2. mája 2018 14:39

27. apríla 2018 sa v Podduklianskej knižnici vo Svidníku uskutočnila prezentácia a krst knihy Petra Švorca Od pluhu do senátorského kresla. Jurko Lažo a jeho doba 1867-1929.

Od pluhu do senátorského kresla. Jurko Lažo a jeho doba (1867 – 1929) Foto: Mgr. Anna Lažová


Svidník 2. mája (SkolskyServis.sk) - Túto publikáciu slávnostne uviedli do sveta kníh prostredníctvom zeminy zo svidníckeho chotára autor knihy Peter Švorc, pravnuk Michal Lažo a Jozef Leľo. Ide o symbolické prepojenie so 100. výročím vzniku ČSR, pretože Jurko Lažo ako senátor v Národnom zhromaždení mladej ČSR bojoval proti sociálnej nespravodlivosti, upozorňoval na problémy rusínskeho obyvateľstva severovýchodného Slovenska a žiadal vládu i parlament, aby prijali také zákonodarné i vládne rozhodnutia, ktoré by tomuto ťažko skúšanému ľudu uľahčili život. Začiatkom roku 1919 podporoval začlenenie územia, na ktorom žil, do vznikajúceho Československa. Autor knihy Peter Švorc píše: „Jurko Lažo, obyčajný roľník, hoci spoznal vyspelý svet Spojených štátov amerických pred prvou svetovou vojnou i lákavý svet hlavného mesta už ako senátor NZ ČSR, kde sa stretával s poprednými osobnosťami československej politickej scény, ostal však verný svojmu rodnému, no chudobnému kraju, svojim druhom - rusínskym roľníkom, ku ktorým sa nikdy neprestal hlásiť. Lažo k nim bytostne patril a im sa snažil podať pomocnú ruku, aby sa vymanili z biedy, sprevádzajúcej ich a ich predkov, ktorý však rozhodne nechcel, aby sprevádzala aj ich potomkov.“

Aká bola cesta Jurka Laža od roľníka až do kresla senátora?

Narodil sa 2. mája 1867 v rodine roľníka. Pred prvou svetovou vojnou odišiel dočasne za prácou do USA. Špecializoval sa na stavby ciest, mostov a budov. Po návrate do rodného mesta sa stal stavebným podnikateľom a začal sa angažovať aj politicky. Koncom vojny vystupoval proti snahám o latinizáciu a maďarizáciu gréckokatolíckej cirkvi. Za tieto aktivity bol aj väznený. Po vzniku ČSR založil družstevný spolok pod názvom Zemedelský spolok Svätá trojica, ktorý existoval až do roku 1935. V parlamentných voľbách v roku 1920 získal za Československú sociálnodemokratickú stranu robotnícku senátorské kreslo v Národnom zhromaždení. Mandát zastával do roku 1925. Inicioval založenie cirkevnej tlačiarne vo Vyšnom Svidníku a od roku 1924 bol jej riaditeľom. V roku 1926 bola tlačiareň presťahovaná do Ladomirovej. Pôsobil aj ako publicista. Vydával letáky a brožúry. Známa je jeho brožúra Russkomu narodu na Slovensku z roku 1925. V rodnom meste viedol obecnú kroniku. Zomrel 28. mája1929.

22.mája 2014 mu bola vo Svidníku odhalená pamätná tabuľa a 5.7.2014 mu bolo udelené Čestné občianstvo mesta Svidník „in memoriam“. Potvrdilo sa to, čo v závere knihy píše Peter Švorc: „A tak sa po rokoch Jurko Lažo „znovu vrátil domov“ k svojim rodákom, na ktorých vždy myslel a chcel sa postarať o to, aby žili krajší život ako on a ich starí rodičia."



Anna Lažová (Spojená škola Svidník)

Som učiteľka Spojenej školy, zložka ZŠ, Svidník

Téma TASR