Každé jedno dieťa je tá najjedinečnejšia bytosť vo vesmíre...

Viktor Križo, 11. decembra 2012 14:46

Tento príspevok patrí všetkým rodičom, pedagógom a vlastne všetkým, ktorí ešte nezabudli na "vôňu a chuť" svojich vlastných detských liet a dokážu v sebe nachádzať detský svet jednoduchosti a krásy

Bratislava 11. decembra (TASR) - Je to skutočne tak, keby sme mohli s každým stráviť čo i len jeden celý deň, zistíme, že každé je veľmi odlišné, veľmi špecifické, každé jedno reaguje dokonca v tých istých podmienkach a situáciách odlišne. Výskumy potvrdzujú, že je to tak aj u jednovaječných dvojičiek, ktoré sú síce veľmi rovnaké a zároveň veľmi iné...

Foto: Viktor Križo/TASR


"Naša generácia potrebuje hodnovernosť, je unavená z rečí, kázania a „dobre mienených rád“. Je hlboko sklamaná zbabelosťou tých, ktorí sa už neodvážia vyžadovať sebapremáhanie, lebo sa sami premôcť už nedokážu. Má smäd po opravdivosti. Nemožno jej ponúknuť menej, ako hodnovernosť, ak jej chceme dať novú nádej, nové oduševnenie pre život." (J. CROISSANT)

Schéma ľadovca, ktorá sa objavuje v mnohých psychologických systémoch je mimoriadne dôležitá pre správne chápanie sveta detí, ale i seba.. Samozrejme, je nedokonalá a nedokáže dokonale opísať to, čo je neopisateľné, ale pomôžme si ňou. Pozrime sa na ňu bližšie a popíšme si ju:

Každý ľadovec v mori má svoju malú (až zanedbateľnú časť) nad hladinou a má svoju nesmierne veľkú časť pod hladinou. Tá vonkajšia, nadhladinná časť je viditeľná a všetky lode ju vidia. U dieťaťa je viditeľná vo forme vonkajších prejavov - správanie, výkony v škole, známky, komunikácia a iné prejavy... To neviditeľné však tvorí omnoho viac.

Foto: Viktor Križo/TASR



"To najdôležitejšie je očiam neviditeľné. Dobre vidíme iba srdcom." (Exupery)




1. SPRÁVANIE - celá naša spoločnosť, dospelí, deti, všetci sa skoro vždy točíme hlavne okolo vrcholu ľadovca. Okolo toho, čo vidíme, čo sa deje, čo počujeme zmyslami. Dieťa kričí, trieska, smeje sa, vykrikuje, upozorňuje na seba, udrie, agresívne sa správa, alebo naopak je tiché, vždy sa hlási, zje aj to, čo mu nechutí. Je toho veľa, čo tvorí viditeľný svet každého dieťaťa.

2. POCITY - každý jeden vonkajší prejav má svoje pocity, ktoré ho predchádzajú a sprevádzajú. Môže to byť od najjednoduchších základných biologických pocitov (pocit hladu, chladu..) až po tie najzložitejšie (úzkosť, strach, láska..). Celá škála pocitov vyvoláva celú škálu reakcií. Ak cítim hnev, často reagujem vznetlivejšie. Ak cítim strach, ohrozenie, môžem útočiť. Ak cítim pohodu, dosiahnem nejaký úspech...

3. POTREBY, TÚŽBY - za každým pocitom je potreba, túžba. Ak som opakovane šikanovaný, ubližovaný, neprijatý, mám stálu potrebu po tom, aby som bol prijatý. Cítim strach, keď mi niekto ubližuje a moja potreba prijatia alebo istoty sa ešte viac potláča a tak pocit obavy sa premení do agresívneho útoku voči druhým. Naše potreby a túžby sú veľmi hlboko v nás a sú často reakciou na celý náš život, na všetko to, čo sme zažili, čo sme dostali od našich rodičov, či okolia. Každý nedostatok vyvolá túžbu. Nenaplnenie potreby spôsobí pocit a následne na vrchole ľadovca vyvolá vonkajšiu reakciu.

4. JA - Pod zložitou štruktúrou celého psychického sveta sa nachádza naše vnútorne ja. Sme to my - sami, kto cítime, máme potreby a reagujeme. A predsa nie sme tým, čo konáme, ani tým, čo cítime. Sme čosi ešte viac. Predovšetkým sme dobrí. Každý človek je dobrý a krásny. Musí pôsobiť strašne veľké množstvo ťažkých nárazov do ľadovca, aby sa tak rozkýval, tak dolámal, že to vlastné "JA" sa rozbije, dokaličí. Ľudská individualita dieťaťa je nesmierne veľká a krásna, že ju je skoro nemožné zničiť. Je možné ju však kedykoľvek veľmi vážne poraniť a narušiť. Ľadovec je ešte krehký a slabý. Ak ho nechránime, ak nevytvárame potrebu bezpečia a istoty, môžeme ho stratiť, spôsobiť, že bude stáť na vlásku.

Často dieťaťu povieme "Ty si taký šikovný alebo taký dobrý", keď robí, koná vo svojom správaní niečo pekné, alebo ho nazveme zlým podľa správania, ale pritom tú najväčšiu časť jeho osobnosti tvorí niečo, čo nepoznáme, čo nedokážeme pomenovať. Každé jedno dieťa potrebuje, aby ho dospelí poznávali, aby si ho "čítali" . Vedieť sa s dieťaťom zastaviť a prejsť si v náročných situáciách, čo v tom jeho ľadovci zlyhalo, kde je tá zlomenina a vedieť ju zaceliť, to je niečo nesmierne dôležité. Dostať sa k pocitom, ktoré cíti a potrebám, po ktorých túži a porozumieť im je nesmierne dôležité.
Azda tým najúčinnejším liekom pre každý morský ľadovec je zima. Čím je chladnejšie, tým je pevnejší a aj drobné trhlinky sa zacelia. Tou zimou, ktorá sceľuje vždy a všade nás ľudí je v skutočnosti teplo okolia, bezpodmienečné prijatie, ocenenie iba za to, že sme. Akékoľvek by bolo správanie dieťaťa, nikdy by sme nemali pri kriku a popise správania zabudnúť dodať: "Ale aj tak Ťa budem vždy mať rád takého, aký si ... Vždy tu budem, aby som Ti pomohol, podržal Ťa."

Foto: Viktor Križo/TASR


Snáď najzákladnejšou potrebou každého dieťaťa je pocit bezpečia a istoty. A to nie je o oceľových dverách na byte. Je to o sile, akou ste vždy blízko dieťaťa, nech sa stane čokoľvek. Že s ním dokážete byť i v tom najstrašnejšom maléri, ale i v tej zdanlivo najbezvýznamnejšej maličkosti. Deti tak veľmi potrebujú sebapotvrdenie a uistenie, ocenenie. Čo premeškáme dnes, už nevrátime zajtra.


"Si zodpovedný za všetko, čo si skrotíš..." (Malý princ)




Nikdy sa nedostaneme na dno ľadovca. Ani sami v sebe, ani v deťoch. Sme jedineční a sami seba často nepoznáme. Ale sme povolaní hľadať, každý deň nachádzať cesty, spôsoby, ako si vzájomne prejavovať viac rešpektu, viac úcty, viac dobra. A to tak deti k nám, ako my k nim. Neposudzujme ich podľa výkonov a správania, to je všetko premenlivé. Popíšme, čo sa nám nepáči a páči, ale potom ukážme otvorenú náruč pre prijatie. Začnime s nimi toľko krát, koľko krát to budú potrebovať... a hlavne, povedzme im dnes, že ich máme radi takých, akí sú v celej ich kráse. Nenálepkujme ich ako jednotkárov, nehecujme ich k výkonom, ktoré sú iba malinkou časťou ich ľadovca.. Je to dôležité, ale nie najdôležitejšie...

Viktor Križo, ZŠ Medzilaborecká Bratislava

Viktor Križo (Základná škola, Dubová 1, Bratislava)

Som učiteľ, špeciálny pedagóg a kombinácia všetkého, čo môže byť nápomocné pre rast detí a školy...

Téma TASR



Používaním stránok SkolskyServis.sk súhlasíte s používaním cookies, ktoré slúžia na zlepšenie kvality nášho obsahu.

Viac