Čítanie ako zážitok 2

PaedDr.Jaroslava Koníčková, 9. januára 2013 11:23

V našich školách máme čoraz viac žiakov, ktorí nechcú čítať knihy. Ako postupovať v takejto situácii?

Foto: Jaroslava Koníčková
Liptovská Osada 9. januára (TASR) - V predchádzajúcom príspevku som uviedla, ako organizovať čitateľskú dielňu, keď máme k dispozícii rovnaké knihy pre všetkých žiakov. Dnes si ukážeme, ako postupovať, keď žiaci čítajú doma rôzne knihy a tiež čo robiť vtedy, keď žiaci za žiadnych okolností čítať doma nechcú.

2. TYP ČITATEĽSKEJ DIELNE

Pri tomto type čitateľskej dielne môžeme využívať aj úlohy z prvého typu. Okrem týchto úloh sú však veľmi vhodnou pomôckou aj vopred vytlačené kartičky s otázkami, ktoré žiak dostane niekoľko dní pred čitateľskou dielňou a napíše odpovede na ne.

OTÁZKY NA KARTIČKÁCH:
1. Knihu som si vybral(a) preto, lebo....................................................................
2. Čítala sa mi dobre(zle) preto, lebo...................................................................
3. Očakával(a) som od knihy, že.........................................................................
4. Zaujala ma hlavne preto, lebo........................................................................
5. Moje predstavy splnila(nesplnila) preto, lebo.....................................................
6. Odporúčam (neodporúčam) ju preto, lebo.......................................................
7. Charakterizuj čitateľa, ktorý by si mohol knihu prečítať!......................................



3. TYP ČITATEĽSKEJ DIELNE

Tento typ hodiny využívame hlavne vtedy, keď máme v triede žiakov, ktorí z akýchkoľvek dôvodov doma odmietajú čítať. Ak pracujeme s takýmito problémovými žiakmi, pokúsime sa ich motivovať k čítaniu priamo na vyučovaní. Takáto hodina pozostáva z dvoch častí. V prvej časti si každý žiak potichu prečíta ten istý úryvok z knihy. V druhej časti žiaci pracujú v skupinách a plnia jednotlivé úlohy. Každý žiak má v skupine inú rolu.

Foto: Jaroslava Koníčková




Rozdelenie rolí:

1. Hľadač citátov.
2. Literárny vedec (charakterizuje literárny smer, tvorbu spisovateľa) pracuje aj s internetom alebo encyklopédiami.
3. Jazykovedec (charakterizuje typy viet, slovné druhy, slovnú zásobu...).
4. Pomocník spisovateľa (vymyslí nový nadpis, nový dialóg medzi postavami, vymyslí iný záver a podobne).
5. Rečník (urobí reprodukciu úryvku).
6. Literárny kritik (zhodnotí dielo, povie pozitíva, negatíva a komu by knihu, z ktorej je úryvok, odporučil).

Keď si všetci úlohy splnia, informujú najprv členov svojej skupiny s nájdeným výsledkom či informáciou. Potom vystúpia pred triedou všetci žiaci, ktorí mali rovnakú funkciu, povedia svoje zistenia a ostatní žiaci porovnávajú informácie.

Bez popisu Foto: Jaroslava Koníčková

Toto je len niekoľko možností, ako pracovať s knihami so žiakmi druhého stupňa tak, aby cítili zodpovednosť za svoju prácu, aby boli tvoriví, nápadití, samostatní. Spomínané aktivity žiakov väčšinou zaujmú vtedy, keď im učiteľ ponúkne takú možnosť práce, v ktorej môžu vyniknúť, v ktorej sa „cítia doma“. Ak majú k dispozícii knihy, dostatočný časový priestor a zároveň vedia, že ich práca bude aj hodnotená, väčšinou sa na čitateľské dielne tešia. Výsledkom takýchto hodín je aj veľa pekných výkresov, básničiek, nových záverov, záložiek, obálok na knihu, listov a denníkov, ktoré je vhodné umiestniť na nástenke alebo uverejniť v školskom časopise.




PaedDr.Jaroslava Koníčková (Základná škola s materskou školou Liptovská Osada)

Som učiteľka. Okrem učenia rada píšem, vymýšľam rôzne učebné pomôcky (návrhy vyučovacích hodín, pracovné listy, prezentácie) a spolu so žiakmi sa venujeme tvorbe kultúrnych programov, recitácii a pod. Viac na: www.slovenskyjazyk.com

Téma TASR



Používaním stránok SkolskyServis.sk súhlasíte s používaním cookies, ktoré slúžia na zlepšenie kvality nášho obsahu.

Viac