Budúcnosť slovenského školstva - súťaž

Peter Vrublovský, 17. februára 2017 14:50

Foto: skolskyservis.sk



Prešov 17. februára (SkolskyServis.sk) - Je 4. február 2130 a náš hlavný hrdina príbehu Dobroslav ide do školy iba s malou taškou, v ktorej má len desiatu a jedno pero.

Je to preto, lebo v roku 2030 jeden chlapec zomrel na preťaženie ťažkou aktovkou. Odvtedy všetky knihy a zošity ostávajú v škole a písomné domáce úlohy už neexistujú. Dobroslav si sadne na svoju mäkkučkú stoličku, ktorú jemu aj ostatným pridelili po veľkom žiackom proteste proti tvrdým stoličkám v roku 2032. Každý sedí sám, aby ho nikto nemohol vyrušovať. V roku 2035 totiž istý žiak dostal päťku za to, že sa opýtal svojho spolužiaka v lavici: „Rozumieš tomu?“ Nebojte sa, Dobroslav nepresedí v škole šesť hodín na jednej stoličke. Pokojne sa môže cez hodinu postaviť a natiahnuť sa. O niekoľko minúť vchádza do triedy milá pani učiteľka, mimochodom také musia byť všetky a začína sa učiť. Samozrejme, že aj žiaci musia byť milí. Jednoducho funguje princíp akcie a reakcie. Dobroslav sa napije. Je to dovolené, pretože v roku 2043 jedno dievča odpadlo kvôli dehydratácii. Môže si aj zajesť, ak je hladný. V roku 2101 vedecké štúdie potvrdili, že deti sú nahnevané a agresívne, ak sú hladné. Dovtedy si vyučujúci mysleli, že žiaci sú len drzí. Na ďalšej hodine potrebuje Dobroslav ísť na záchod. Pani učiteľka ho bez problémov pustí, lebo od roku 2028 už všetci vedia, že keď musíš, tak musíš. Na poslednej hodine píšu písomku. Aj keď známky stále existujú, odporúča sa učiteľom dať žiakovi tzv. bod nádeje, ak by mu ten jeden bod pomohol zmeniť známku na lepšiu.

Po vyučovaní ide na obed, ktorý nie je najchutnejší. To sa nedá zmeniť, lebo najlepšie aj tak varí mamka alebo babka.

Peter Vrublovský, 7.B
Základná škola, Májové námestie 1, Prešov



Téma TASR



Používaním stránok SkolskyServis.sk súhlasíte s používaním cookies, ktoré slúžia na zlepšenie kvality nášho obsahu.

Viac