Žijeme len raz, repríza nemožná...

Simona Siroková, 7. mája 2017 10:02

Nastala doba, keď sa ľudia niekde stále ponáhľajú, sú nervózni a nesústredení.



Bratislava 7. mája (SkolskyServis.sk) - Keď sa pozrieme všade okolo nás, ľudia utekajú do práce alebo škôl, nestíhajú na schôdzku, netrpezlivo stoja pred prechodom pre chodcov a čakajú na zelenú, alebo majú tak „veľa práce“, že kráčajú po ulici s mobilom v ruke a nežijú v realite. Nevnímame to, ale neustále mrháme svojím vzácnym časom, a to ani neviem koľko nám ho ešte ostáva. Pri dnešnom zhone, zabúdame na jednoduché slová ako ďakujem, prosím, mám ťa rád a ľúbim ťa. Niekto múdry raz povedal peknú myšlienku: „Stále nariekame, že máme malo času, ale žijeme tak, akoby sme ho mali na rozdávanie.“ Veru, je to pravda.

Často počúvam vety: „Chcem sa naučiť nový cudzí jazyk“, „Chcem dostať dobrú známku“, „Chcem ísť von s kamarátmi“, „Chcem vedieť hrať na klavíri.“ A ak sa spýtame prečo to nezrealizujú, mnoho ľudí odpovie: „Nemám čas.“ Dve krátke slová, pri ktorých stratíme odvahu a pre lenivosť sa radšej vyhovoríme. Chcieť je pekná vlastnosť, ale mať je ešte lepšia. Máme niekedy sny, ktoré nie sú splniteľné, a ak aj sú, tak sa nám nechce, pretože na ich splnenie je potrebné veľa vynaloženého úsilia. Ale ako sa hovorí: Ťažko na cvičisku, no ľahko na bojisku. No nie je to tak ?

Podľa mňa veľký problém je aj v tom, že sa vieme veľmi niečím rozptýliť. Napríklad, robíme si domáce úlohy, a zrazu nám zazvoní telefón. Behom sekundy ho zdvihneme a niekedy riešime aj úplne somariny. Na úlohy úplne zabudneme a riešime „dôležitejšie“ veci. Po rozhovore zistíme, že máme málo času a že sa nám vôbec nechce. Nesústredíme sa na svoje úlohy aj preto, lebo popri nich vykonávame aj mnoho iných vecí. Odpisujeme svojim kamarátom na facebooku, sledujeme televíziu, počúvame hudbu, riešime problémy s rodinou a myšlienkami sme úplne inde ako pri povinnostiach. A ak aj máme čas, zabíjame ho nič nerobením alebo technológiami, na ktorých sme až veľmi závislí. Predstavte si, žeby ste doma zabudli svoj mobil. Nemali by ste si ako kontrolovať čas, ľudia by sa vám nedovolali, neposlali by ste žiadne sms, nemali by ste žiadne informácie, čo sa deje vo „svete.“ Boli by ste v takomto prípade celý deň nervózny? No, to určite áno, pretože my sa už vôbec nevieme dobre zabaviť s rodinou alebo priateľmi ako normálni ľudia. Už sa ani tak nestretávame s ľuďmi, pretože stačí nám zobrať mobil a nejako sa s nimi skontaktovať. Ale pozor! Virtuálny svet nie je vo všetkých smeroch dobrý.

Je smutné, že veľmi veľa zabúdame na bežné veci, z ktorých sa máme tešiť. Veď dobrý pocit by sme mali mať už len z toho, že sme sa ráno prebudili a že sme živí a zdraví. Zabúdame sa tešiť aj z malého úspechu, správať sa spontánne, neriešiť budúcnosť, robiť veci, z ktorých máme radosť, nebáť sa chýb a užívať si všetko, čo sa len dá, pretože nikdy nevieme, čo sa nám v živote môže prihodiť. Aby sme potom neľutovali aj to, že sme niečo nevykonali alebo neskúsili. Pretože raz nastane chvíľa , kedy budeme spomínať na celú svoj prežitý život, ale repríza ho prežiť ešte raz a celkom inak už nebude možná.

Najčítanejšie Vysoké školy

Téma TASR



Používaním stránok SkolskyServis.sk súhlasíte s používaním cookies, ktoré slúžia na zlepšenie kvality nášho obsahu.

Viac