Václav Pankovčín: Tri ženy pod orechom (recenzia)

Školský servis, 8. novembra 2012 9:17

Tri ženy pod orechom je v poradí tretia publikácia slovenského autora Václava Pankovčína

Ružomberok 8. novembra (TASR) - Kniha vyšla v roku 1996 a svojou vonkajšou formou pripomína skôr brožúru ako knihu. No čo tejto publikácii chýba na veľkosti, to Pankovčín vtesnal do obsahu.

Príbeh začína tam, kde končí, a končí tam, kde začína – pod orechom. Pod týmto stromom vyrástli tri generácie žien. Útla poviedka zachytáva životný príbeh starej mamy, jej dcéry a vnučky. Dej sa odohráva v dedinke Marakéš, kde si všetky tri ženy nažívajú svorne, v bohabojnom živote plnom modlitby a chudoby. Žili iba „z dôchodku starej mamy Marimky, zo zanedbateľného invalidného dôchodku pani Ilony a z výživného na Martušku. Keby dostávali ešte raz toľko, aj tak by to bolo menej ako málo“. Jedným z ústredných motívov je snaha starších žien držať najmladšiu Martušku „od zlého a skazeného sveta. To, čo sa v živote nepodarilo im“.Zo začiatku kniha pripomína skôr kresťanský príbeh plný vieroučných motívov. Časté sú aj výjavy z Biblie (Martuška uvidela anjela, Ilona sa narodila v maštali na slame, kde ju zohrieval dych zvierat, povodeň pripomínajúca potopu sveta a pod.). No čím ďalej čitateľ pokračuje, tým viac sa svätuškárstvo vytráca zo stránok a nahradzujú ho hriešne spomienky na Marimkinu a Iloninu mladosť. Znásilnenie, opisy milovania a vzrušenia, radodajnosť hraničiaca s nymfomaniou, prespanie sa či dokonca bosoráctvo... to všetko predchádzalo ich bohabojnému nažívaniu pod orechom. Aby Martušku ochránili od týchto svetských radovánok, držia ju čo najďalej od mestského života, no tá sa nakoniec vyspí s anjelom.

Okrem biblických motívov a erotického podtónu niektorých pasáží Pankovčín v hojnej miere využíva i prvky tajomna. Celý dej sprevádza záhadný Večný Žid, autor opisuje bosorácke čary a urieknutia, niektoré postavy počujú tajomné hlasy, ktoré im našepkávajú, čo majú robiť. Autor sa snaží vtesnať iracionalitu do racionálneho sveta. Vďaka týmto prvkom tajomného a nevysvetliteľného môžeme Pankovčínovo dielo zaradiť do magického realizmu.Napriek vážnemu podtónu celej knihy autor i v tejto publikácii nevynechal humor, ktorý je pre jeho tvorbu typický. Ten vložil do vtipných dialógov, ako napríklad: „Nebozkávaj ma, jedla som cibuľu.“- „A ja cesnak. Bude smradu dosť.“, ale aj do úsmevných prirovnaní (Popoludnie sa naťahovalo ako ženské silonky). Tieto vtipné pasáže prídu čitateľovi pri zložitejšom deji vhod.

Autor dokázal veľmi živým spôsobom stvárniť dedinský život a na krátkom priestore zachytil veľmi dlhý časový úsek. V knihe prostredníctvom svojich postáv spomína na prvú svetovú vojnu, ale aj na budovanie socializmu v Československu. Pankovčín sa veľmi svojsky pohráva s časovou a priestorovou dimenziou. Do prítomnosti zakomponováva spomienky na minulosť a často rozvíja v nasledujúcich kapitolách odsek, ktorým predchádzajúcu kapitolu skončil. Čitateľ v knihe narazí aj na viacnásobné opakovanie pasáží. „Sedia tri ženy pod orechom na drevenej hnijúcej lavičke, modlia sa a čakajú na koniec sveta.“ Alebo „Martuška nič nerobila, nič nevedela, len celé dni presedela na dvore, alebo sa hrala s deťmi pri rieke.“ To sú pasáže, ktoré sa v knihe vyskytovali najviac. Pri opakovanom čítaní tak čitateľ nadobudne pocit, že je to pre dej dôležité.

Pankovčína slovenská literárna kritika zaradila do postmodernizmu a jeho tvorbu hodnotí kladne. Prostredníctvom knihy Tri ženy pod orechom dokázal, že je majstrom slova a že aj do malého rozsahu dokáže vtesnať mnoho čitateľsky príťažlivých prvkov. Napriek tomu, že autor využíva jednoduchý a ľahko čitateľný jazyk, ktorý je len zriedka doplnený východoslovenským dialektom, kniha nie je určená pre jednoduchých čitateľov. Pretože Tri ženy pod orechom je ľahké prečítať, ale ťažké pochopiť...

Nikola Kokiová, Katolícka univerzita Ružomberok

Téma TASR