V Košiciach bude výstava obrazov, ktoré vytvárajú slzy chorých ľudí

Školský servis, 14. januára 2019 11:18

Ľudská slza ako umenie.

Košice 14. januára (SkolskyServis.sk) - Výstavu „Ľudská slza ako umenie“ sprístupnia verejnosti v utorok 15. januára v košických Kasárňach Kulturpark. Pilotný vedecko-umelecký projekt má širokej verejnosti priblížiť prostredníctvom obrazov výsledky niekoľkoročného výskumu vedcov z Lekárskej a Prírodovedeckej fakulty UPJŠ a Slovenskej akadémie vied poukazujúce na zaujímavý diagnostický potenciál originálnych zobrazení ľudskej slznej tekutiny pri rôznych ochoreniach. Vystavených bude celkovo 27 obrazov predstavujúcich zaujímavé útvary a obrazce, ktoré vytvárajú slzy chorých ľudí zobrazené pomocou atómového silového mikroskopu v nanometroch.

Toto sú niektoré zo zaujímavých obrazcov (autori foto: MUDr. Gabriela Glinská & kol.) Foto: UPJŠ


Súčasťou slávnostného otvorenia bude premietanie krátkeho filmu s jedinečnými zobrazeniami rôznych očných a systémových ochorení v slznej tekutine rôznych pacientov ako ukážky vybraných vedeckých výsledkov a tiež krátka prednáška spoluautorky projektu doc. RNDr. Vladimíry Tomečkovej, PhD. z Ústavu lekárskej a klinickej biochémie Lekárskej fakulty UPJŠ spojená s diskusiou. Kultúrnym obohatením vernisáže bude divadelné predstavenie hercov Anima mea ART klubu Malý princ.

„Slzami ľudia vyjadrujú rôznorodé emócie, no presvedčili sme sa o tom, že slzy dokážu dokonca detegovať prítomnosť rôznych ochorení. Je to neuveriteľné, ale každá slza je svojou štruktúrou jedinečná,“ konštatuje organizátorka výstavy doc. RNDr. Vladimíra Tomečková, PhD. z Ústavu lekárskej a klinickej biochémie Lekárskej fakulty UPJŠ v Košiciach. Práve ona začala s pozorovaním slznej tekutiny pomocou atómového silového mikroskopu v roku 2015 spoločne so svojim dlhoročným spolupracovníkom Mgr. Vladimírom Komanickým, PhD., ktorý pracuje na Ústave fyzikálnych vied Prírodovedeckej fakulty UPJŠ a je zakladateľom nanolaboratória, kde sa výskum realizoval.

Dvojica výskumníkov pozorovaním mikroskopických preparátov voľným okom alebo za použitia vhodného softvéru nachádzala v slznej tekutine pacientov s rôznymi chorobami oka veľmi zaujímavé štruktúry. Vhodných pacientov na odber vzoriek vyberala oftalmologička MUDr. Gabriela Glinská, ktorá bola externou doktorandkou docentky Tomečkovej a riešila tému svojej dizertačnej práce nazvanej ‚Diagnostický potenciál sĺz v očnom lekárstve‘. Výsledky ich prvých experimentov zaujali aj ďalších košických kolegov a kolektív spolupracovníkov sa postupne rozširoval.

Slznú tekutinu začali neskôr študovať aj RNDr. Oleg Shylenko a jeho študenti z Ústavu fyzikálnych vied Prírodovedeckej fakulty UPJŠ, RNDr. Natália Tomašovičová, CSc. a Mgr. Katarína Zakuťanská z Ústavu experimentálnej fyziky Slovenskej akadémie vied a tiež ďalší pracovníci Ústavu lekárskej a klinickej biochémie Lekárskej fakulty UPJŠ v Košiciach - Mgr. Alena Suchá a jej interná doktorandka RNDr. Kristína Krajčíková, doc. RNDr. Marek Stupák, PhD., RNDr. Jana Mašlanková, PhD., Mgr. Anna Zimová a Mgr. Marcela Petrenková.

Výskumníci v súčasnosti spolupracujú okrem oftalmologičky Gabriely Glinskej aj s ďalšími lekármi (z odboru psychiatrie a neurológie), ktorí im zabezpečujú vzorky slznej tekutiny pacientov. Vzorky sú odoberané pomocou sklenených mikrokapilár či špongií Sugi, no najmä pomocou výplachovej metódy s fyziologickým roztokom, ktorá umožňuje odobrať najväčší objem slznej tekutiny.

Vedci pozorujú vzorky slznej tekutiny od rôznych účastníkov projektu pomocou rôznych mikroskopických metód - fluorescenčnej spektrofotometrie (tzv. synchrónneho fluorescenčného fingerprintu), atómovej silovej mikroskopie, infračervenej spektrofotometrie, gélovej zymografie a cirkulárneho dichroizmu.

„Vyšetrili sme doteraz 60 vzoriek pacientov s rôznymi očnými ochoreniami predného aj zadného segmentu oka, napríklad so suchým okom, katarakty a rôznymi druhmi glaukómu i ďalšími ochoreniami oka, ale aj systémovými ochoreniami ako sú diabetes mellitus a skleróza multiplex či psychickými poruchami ako depresia, úzkosť, bipolárna porucha, Alzheimerova a Parkinsonova choroba,“ konštatuje doc. RNDr. Vladimíra Tomečková, PhD.

Ako prvá sa v minulosti zaoberala snímkami mikroskopicky zväčšených sĺz americká fotografka Rose-Lynn Fisher, ktorá prišla s projektom nazvaným „Topografia sĺz skúmajúcim ľudské emócie“. S pomocou laboratórneho vybavenia fotografovala svoje slzy pod mikroskopom a pokúšala sa zistiť, ako sa líšia slzy vyvolané rôznymi emóciami a životnými situáciami. Prekvapili ju rôznorodé obrazce a jej objav inšpiroval aj vedcov, ktorí začali zhromažďovať vzorky od rôznych ľudí a z rozličných emócií.

Košickí výskumníci však zamerali svoje pozorovania pomocou rozličných zobrazovacích metód na slzy chorých pacientov. V ich slznej tekutine pozorovali rôzne obrazce tvorené takzvanými dendritmi v tvare srdiečok, vetvičiek, pierok či lánov obilia, ktoré sa u zdravých ľudí nevyskytujú.

„Už pri prvých meraniach sme boli prekvapení estetickým a originálnym potenciálom zobrazení slznej tekutiny a uvažovali sme nad tým, že by bolo efektné vytlačiť zachytené štruktúry na väčších obrazoch. Tak vznikla myšlienka výstavy vedeckých obrazov s názvom ‚Ľudská slza ako umenie‘, ktorá pomôže zviditeľniť získané poznatky pre širšiu laickú verejnosť a prepojiť umenie s vedou do jedného celku,“ poznamenáva doc. RNDr. Vladimíra Tomečková, PhD.

Po jej skončení spestria obrazy biele steny nanolaboratória Prírodovedeckej fakulty UPJŠ, kde sa merania uskutočnili.


SkolskyServis.sk informovala RNDr. Jaroslava Oravcová, LF UPJŠ Košice

Najčítanejšie Vysoké školy

Téma TASR