V Uníne, ponad Slovenským Pomoravím, týči sa nová rozhľadňa

Bc. Radovan Butaš, 4. júla 2014 9:02

Po dlhých rokoch sa pod vrcholom starobylého hradiska Zámčisko opäť týči rozhľadňa. Otvorením vyhliadky Lipky si miestni pripomínajú časy Rakúsko-Uhorskej monarchie a návštevy jej panovníkov.

Unín 4. júla (SkolskyServis.sk) – Horizontu Slovenského Pomoravia, oblasti Horného Záhoria už niekoľko týždňov dominuje nová turistická vyhliadka - rozhľadňa Lipky, situovaná v lokalite Borovišťa pod vrcholom zalesneného masívu starobylého hradiska Zámčisko.
Foto: Bc. Radovan Butaš

Budovu „kamennej“ rozhľadne slávnostne posvätil Tibor Tasáry. Podujatie hudbou a spevom sprevádzala dychová hudba Unínčanka a krojovaný spevácky súbor Radosť. Za Rakúsko-Uhorskú monarchiu sa symbolicky zúčastnil panovník František Jozef I. v podaní dvoch miestnych občanov Martiny a Lukáša Savajových s koníkom Ervínom a kobylkou Čilak.
Foto: Bc. Radovan Butaš

Starosta obce Unín Štefan Andel verí, že táto veža sa stane opäť jedným zo symbolov nielen Unínčanov, ale aj širokého okolia a celého Záhoria. V bezprostrednom okolí tohto turistického bodu plánuje dobudovať posedenie pre turistov, aby si v tieni líp mohli oddýchnuť.
Foto: Bc. Radovan Butaš

I keď tento deň sa stal neslávne známy vďaka atentátu na nasledovníka trónu Františeka Ferdinanda Karola Ľudovíta Jozefa Mária d'Este, pre Unínčanov je tento deň pripomienkou celkom iných súvislostí. Otvorením rozhľadne Lipky si miestni pripomínajú časy Rakúsko-Uhorskej monarchie a návštevy jej panovníkov.
Foto: Bc. Radovan Butaš

Rozhľadňa stojí v nadmorskej výške 418 metrov a je vysoká jedenásť a pol metra. Poskytuje výhľad na tri svetové strany: východ, západ a juh. Vidno z nej celú Záhorskú nížinu lemovanú Karpatami, časť Trenčianskeho kraja, Horné Rakúsko, Moravu, oblasť Pálavy, Hustopečsko, Českomoravskú vrchovinu a v prípade vynikajúcej viditeľnosti aj siluety Álp. Neďaleko novej vyhliadky sa nachádza Hoštečná studnička s pitnou vodou. Na tomto mieste stojí drevená zvonička a menšia murovaná kaplnka so sochou Panny Márie.
Foto: Bc. Radovan Butaš

Projekt vytvoril Miroslav Jakubáč v spolupráci s pracovníčkami Regionálnej rozvojovej agentúry v Skalici Dagmar Michaličkovou a Erikou Okánikovou. Zastrešuje ho Trenčiansky samosprávny kraj prostredníctvom Fondu mikroprojektov programu cezhraničnej spolupráce Slovenskej a Českej republiky, vďaka ktorému bola stavba realizovaná, okrem iného prostriedky na stavbu poskytla aj Slovenská republika a obec Unín.
Foto: Bc. Radovan Butaš

Partnerom pre projekt „Od Majáku k Lipkám“ sa stala moravská obec Zaječí. Podľa slov starostky tejto obce Jany Hasilíkovej, spolupráca vznikla na základe možnosti prepojiť obce cyklotrasami, ako aj lodnou prepravou. Pri obci stojí tiež rozhľadňa, nazývaná Maják, ktorú spolu vybudovali tri obce: Zaječí, Přítluky a Rakvice. Vyhliadku otvorili v auguste roku 2012, má 105 schodov a je z nej možný výhľad na všetky svetové strany. Za dobrej viditeľnosti je na horizonte možné zazrieť okrem mnohých iných dominánt tiež Dukovany, Lednicko-Valtický areál a na Slovenskej strane až Biele Karpaty.
Foto: Bc. Radovan Butaš

Obce Zaječí a Unín zbližujú spoločné historické väzby z čias Rakúsko-Uhorska. Za vlády Františka Štefana Lotrinského obce patrili do jednej monarchie v rámci dvoch Moravsko-Slovenských panstiev. Dnes sú obce známe skôr výrobou regionálnych produktov, v Uníne je to slivovica, v Zaječí víno.
Foto: Bc. Radovan Butaš

Obe miesta sú prepojené sieťou cyklotrás s možnosťou využitia aj vodnej prepravy po rieke Morava na trase Gbely, Adamovské jazerá – Tvrdonice, ktorá trasu výrazne skracuje. „Rieka Morava nás teda nerozdeľuje, ale spája“; zdôraznil starosta obce Unín Štefan Andel.
Foto: Bc. Radovan Butaš

„Niečo takéto nemá na Záhorí obdobu, aj napriek tomu, že tu nemáme more, ani Tatry, máme tu toľko krásneho, ktoré sa dá z tejto jedinečnej kamennej rozhľadne vidieť. Želám si, aby táto vyhliadka slúžila minimálne 100 rokov nám všetkým“, povedal vo svojom príhovore podpredseda Trnavského samosprávneho kraja a Holíčsky primátor Zdenko Čambal. V rozhovore pre TASR dodal, že „dnes v Uníne vidím zmysluplné míňanie eurofondov. Toto je tá pridaná hodnota, ktorá slúži širokej verejnosti a je určená na oddych. V rámci ďalšieho rozvoja cestovného ruchu je pre Záhorie tiež dôležité okolie najstaršej sakrálnej stavby v Strednej Európe, ktorou je jedinečný kostolík Margity Antiochijskej pri Kopčanoch, ktorý je hmatateľným dôkazom histórie siahajúcej až do rannorománskeho obdobia a príchodu vierozvestcov svätých Cyrila a Metoda na toto územie. V okolí Kopčianskeho kostolíka prebieha dlhodobá aktivita, v súvislosti s dobudovaním Mikulčicko-Kopčianskeho archeoparku, ktorý je prioritou Slovenskej, ako aj Českej strany v plánovacom období 2014 – 2020. Z eurofondov sa do tohto projektu investuje približne dva až dva a pol milióna euro, pričom z týchto prostriedkov bude vybudovaná tiež lávka, pre peších, ale najmä pre cykloturistov. Realizáciu tohto projektu vidím v horizonte dvoch, maximálne troch rokov.“
Foto: Bc. Radovan Butaš

Podľa zápisu v kronike obce Unín, ktorá patrila v 18. storočí do Holíčskeho panstva Františka Štefana Lotrinského a Márie Terézie, keď sa budúci rakúsky cisár Ferdinand I., v tom čase oficiálny zástupca cisára Františka I., pozeral ďalekohľadom z Viedne do širokého okolia monarchie, uvidel kopec Borovišťa nad Unínom v oblasti Slovenského Pomoravia. Ten ho zaujal natoľko, že sa sem v roku 1818 prišiel osobne pozrieť. Obyvatelia obce na tomto mieste postavili pamätný drevený kríž a vysadili lipy. Podľa prameňov z obecnej kroniky ich tu bolo ešte v roku 1934 dvadsať jeden. Dnes by tu stáli majestátne stromy, jeden z magických symbolov starých Slovanov, lipy. No podľa jedného z obecných príbehov, v druhej polovici dvadsiateho storočia, okolo roku 1968 lipy nenávratne, pravdepodobne z nenávisti, poškodil jeden miestny obyvateľ. Mohutné, zranené stromy podľahli tomuto činu a na mieste pamätníka zostali len dve menšie lipky, ktoré dodnes pripomínajú významnú časť obecnej histórie. Prvá turistická mapa z roku 1839 uvádza, že na panenskej lúke Borovišťa pri hradnom vrchu stál vyhliadkový pavilón Ferdinanda I., uhorského a českého kráľa Ferdinand V., zvaného Dobrotivý a Márie Anny Karolíny Pie Savojskej.
Foto: Bc. Radovan Butaš

Na počiatku dvadsiateho storočia, roku 1902 sa v tomto regióne konali veľké vojenské manévre, ktoré osobne riadil sám František Jozef I., nástupca už spomenutého Ferdinanda I. Panovník a jeho suita sa ubytovali v priestoroch šaštínskeho gymnázia. Podľa dochovaných historických prameňov sa manévrov zúčastnilo vyše 80.000 pešiakov, 15.000 jazdcov a bolo použitých 160 kanónov. V Uníne, v časti Rajčula bola vykonaná vojenská prehliadka jazdectva v počte 10.000 jazdcov Rakúsko-Uhorskej armády. Na účely pozorovania bola vybudovaná 60 metrov vysoká pozorovateľňa, z ktorej cisár František Jozef I. sledoval priebeh vojenského cvičenia.
Foto: Bc. Radovan Butaš

Zámčisko, bývalé hradisko, teraz len zalesnený masív je položený v nadmorskej výške 434 metrov. Vrchol situovaný v lese je od vyhliadkovej veže vzdialený približne 350 metrov. V minulosti sa tu nachádzalo praveké opevnené hradisko, ktoré osídlili a opevnili príslušníci jednej z najrozvinutejších kultúr staršej doby bronzovej okolo roku 1500 pred naším letopočtom.
Foto: Bc. Radovan Butaš

Počas archeologického prieskumu v období rokov 1980 – 1982 boli odborníkmi zo Slovenského národného múzea v Bratislave objavené bronzové ihlice, krčahy, džbány a ďalšie predmety, ktoré sú uchované pre budúce generácie v depozitári a expozíciách Slovenského národného múzea v Bratislave.
Foto: Bc. Radovan Butaš

Téma TASR



Používaním stránok SkolskyServis.sk súhlasíte s používaním cookies, ktoré slúžia na zlepšenie kvality nášho obsahu.

Viac