Sto rokov po prvej, krátko pred treťou?

Nikola Kokiová, 28. júla 2014 11:34

Bol to jeden z najkrvavejších konfliktov, ktorý svet dovtedy zažil. Vojna, ktorá po prvýkrát dostala prívlastok svetová.

Ružomberok 28. júla (SkolskyServis.sk) - Nové zbrane, spôsob boja, milióny mŕtvych. Ešte aj dnes mnohí mladí ľudia s údivom počúvajú výklad učiteľov o prvom globálnom konflikte. Neprestala fascinovať, svet sa z nej spamätával pomaly a dovolím si tvrdiť, že ani dnes sa mu to ešte celkom nepodarilo. A to si dnes pripomíname už sté výročie jej vypuknutia. S doktorandom na Katedre histórie UPJŠ v Košiciach Štefanom Balberčákom sme sa opäť vrátili späť v čase.

Z frontu pri Isonzi Foto: František Iván/TASR


Svet bol vždy zmietaný bojmi a vojnami. Prečo však v roku 1914 vznikla vojna, ktorá prerástla až do celosvetového konfliktu? Boli mocnosti až také lačné po moci a kolóniách?
Všetky štáty, ktoré boli vo vojne zainteresované, sa na ňu pripravovali už dlhodobejšie. Tým, že sa zrýchlil vedecko-technický vývoj, budovali sa aj nové zbrojárske továrne, nastal rozvoj elektrotechnického, chemického a strojárskeho priemyslu, bolo potrebné zabezpečiť aj odbyt zbraní, tovarov. To je len jedna stránka vecí. Na druhej strane predzvesťou veľkého konfliktu boli aj lokálne vojenské konflikty: Búrske vojny v Južnej Afrike, Rusko – japonská vojna, anexia Bosny a Hercegoviny Rakúskom – Uhorskom, 1. a 2. balkánska vojna.


Neexistovala žiadna možnosť, ako by sa dalo vojne predísť?
To, že vznikne celosvetová vojnová udalosť, predurčovali aj záujmy jednotlivých krajín. Prioritou Anglicka bolo udržanie si kolónií a politické presadenie sa na európskom kontinente. Francúzsko si tiež chcelo udržať svoje kolónie a pritom chceli oba štáty zničiť Nemecko. Francúzsko mienilo presadiť sa tiež proti Anglicku v európskej politike. Rusko sa snažilo vyriešiť nepriaznivú hospodársku situáciu a upevniť si postavenie na Ďalekom Východe. Nemecko žilo „veľkou“ myšlienkou, ktorá pochádzala ešte z 19. storočia - vytvoriť MittelEurope, teda pričleniť k Nemecku cudzie územia s väčšinovým zastúpením nemeckého obyvateľstva. Cieľom Nemecka bolo aj dostať sa na Blízky východ - z ekonomických dôvodov, kvôli rope. Rakúsko – Uhorsko si potrebovalo vyriešiť vnútorné konflikty, ktoré spôsobili sociálna a národnostná politika. Za svoju prioritu si určili aj obsadiť Balkán, ktorý stále považovali za svoje teritórium. Taliansku išlo o obnovenie zašlej slávy rímskeho impéria, chceli naspäť získať Dalmáciu a Istriu. Rovnako sa chceli presadiť ako dominantný štát v Stredomorí, kde si svoje pozície držali Anglicko a Francúzsko. Takéto protichodné ciele jednotlivých štátov by len ťažko umožnili nájsť mierové riešenie.



Prvá svetová vojna bola jedným z najkrvavejších vojnových konfliktov vôbec. V čom bola v porovnaní s Druhou svetovou vojnou horšia/lepšia?
Obe svetové vojny boli hrozné, priniesli mnoho obetí, nielen na strane vojakov, ale aj civilistov. V Prvej svetovej vojne boli použité po prvýkrát bojové plyny na vojakov, v druhej boli likvidovaní týmto spôsobom aj ľudia židovského pôvodu, Rómovia, ale aj ďalší ľudia, ktorí nezapadali do koncepcie „rasovej čistoty“. Prvá svetová vojna zmenila Európu, ukončila vládu monarchií a osamostatnila mnohé národy. Druhá svetová vojna rozdelila Európu na kapitalistický západ a socialistický východ na dlhé desaťročia.


V čom bola vojna iná ako doterajšie konflikty, ak neberieme do úvahy jej rozsah a zastúpenie štátov na jej priebehu.
Prvá svetová vojna bola predovšetkým iná svojou totálnosťou. Prvýkrát sa vojna priamo dotkla civilného obyvateľstva. Kým dovtedy sa týkala vojakov v určených bojových líniách, teraz zasiahla všetkých ľudí.

Historik Štefan Balberčák Foto: TASR

V oboch vojnách bolo hlavným agresorom a rozduchávačom ohňa Nemecko. Poďme polemizovať. Ako by sa asi vyvíjali dejiny v prípade, že by Nemecko dosiahlo v Prvej svetovej vojne úspech?
Aj keď pri hodnotení dejín "keby bolo keby" neplatí, dá sa predpokladať, že Druhej svetovej vojne by sme sa nevyhli ani v tomto prípade. Vyššie spomínané záujmy jednotlivých krajín, aj keby boli spočiatku potlačené, objavili by sa určite neskôr, aj keď možno v inej forme. Hegemónia Nemecka v Európe a jeho plány na rozširovanie území by v istom čase podnietili odpor a neskôr aj odbojové aktivity voči jeho počínaniu.


Môžeme za vznik Druhej svetovej vojny považovať prehru Nemecka v tej prvej?
Do veľkej miery áno, aj keď tých príčin bolo viac. Tým, že Nemecko muselo po Prvej svetovej vojne znášať obrovské reparácie a taktiež muselo akceptovať rozsiahle územné straty, nastala v spoločnosti frustrácia. Do toho musíme ešte pripočítať aj povojnovú ekonomickú krízu a taktiež veľkú hospodársku krízu na konci 20. a začiatku 30. rokov. Je preto pochopiteľné, že Nemci sa stotožnili s odmietaním Versaillského systému. Hitler a jeho NSDAP vsadili na nacionalizmus a antisemitizmus. Týmto myšlienkam sa v povojnovom krízovom čase veľmi darilo, čo bolo aj jedným z dôsledkov uchopenia moci Adolfom Hitlerom.


Aj keď v tomto konflikte padlo mnoho slovenských vojakov, môžeme skonštatovať, že aj vďaka vojne sa nám podarilo oslobodiť sa spod nadvlády Rakúsko-Uhorska. Vďačíme vojne za svoju samostatnosť?
Áno, vznik Československa možno hodnotiť rozhodne ako pozitívum pre Slovákov. Umožnilo nám to politicky, kultúrne i hospodársky napredovať. Posilnili sa národné práva Slovákov. Tým, že sme žili v demokratických pomeroch, aj za pomoci občanov pochádzajúcich z českého územia, začala sa rodiť nová inteligencia, generácia Slovákov, ktorá nadobudla väčšie sebavedomie.


O negatívach hovoríme mnoho, no aké pozitívne dôsledky priniesla svetu Prvá svetová vojna?
Prvá svetová vojna napriek všetkým hrôzam a utrpeniu priniesla vedecký a technický pokrok, nielen čo sa týka nových použitých zbraní. Napríklad sa zdokonalil elektrónkový vysielač, rádiové spojenie na vzdialenosť deväť tisíc kilometrov a iné.


Uplynulo sto rokov od prvého celosvetového konfliktu a dnes sa svet prizerá tragickým udalostiam na Ukrajine. Stojíme podľa vás na pokraji tretej svetovej vojny?

Je ťažké povedať, ako sa vyvinú udalosti, ktoré práve sledujeme. Dnes sa každý konflikt, nech sa odohráva kdekoľvek na svete, týka istým spôsobom aj nás. Tým, že je svet viac globalizovaný, záujmy jednej krajiny sú aj záujmami iných krajín tým, že dnešné svetové veľmoci majú hlavne ekonomické záujmy v takmer každej jednej krajine. Zdá sa, že studená vojna úplne neskončila. Rusko sa prirodzene snaží uchrániť si svoj vplyv v krajinách bývalého Sovietskeho zväzu, Spojené štáty aj prostredníctvom Európskej únie chcú svoju nárazníkovú zónu záujmov posunúť čím ďalej na východ. Svoje politické a ekonomické záujmy majú aj ďalší veľkí svetoví hráči. Svet už pred hrozbou nového svetového konfliktu stál viackrát, najmä na začiatku 60. rokov 20. storočia (Karibská kríza). Existencia jadrových zbraní aj naďalej zabraňuje rozpútať svetovú vojnu. Nič sa však nedá predpovedať dopredu, a aj keď, tak len v rámci domnienok. Napriek mnohým informačným kanálom je situácia dosť nepriehľadná. Aj Prvá svetová vojna mala byť najprv rýchlo vyriešeným konfliktom a pritom sa z nej stala jedna z najhorších vojen v dejinách ľudstva.

Nikola Kokiová (Katolícka univerzita v Ružomberku)

Som študentka žurnalistiky, ktorá si veľmi dobre uvedomuje, akú moc majú médiá. Ja však túto moc nechcem zneužívať, ale naopak, prostredníctvom svojich článkov chcem ľuďom otvárať oči a upozorňovať na to, že nie je všetko také, ako sa na prvý pohľad zdá...

Najčítanejšie Vysoké školy

Téma TASR



Používaním stránok SkolskyServis.sk súhlasíte s používaním cookies, ktoré slúžia na zlepšenie kvality nášho obsahu.

Viac