Stavby s príbehom

Bratislava 13. apríla (SkolskyServis.sk) - Prechádzame okolo nich denne, poznáme ich z fotiek alebo sme sa boli na nich pozrieť zblízka ako turisti. Reč je o krásnych európskych stavbách, ktorých podoba nám je dokonale známa. Málo kto však vie, že tieto pompézne stavby nám môžu „povedať“ viac ako len v akom štýle sú postavené a čo sa skrýva vnútri. Zaujímavosti o známych budovách vám umožnia dívať sa na ne ako na historické časti príbehov, a nie iba ako na pekne zdobené klenby a dokonale navrhnuté zovňajšky.

Príbeh slávneho Kolosea

Koloseum je najväčší amfiteáter, ktorý bol kedy postavený a dodnes je považovaný za dominantu talianskeho mesta Rím. Spája sa v ňom krása a pompéznosť, ale aj istá tajomnosť a krutosť. Niekedy sa zvykol označovať aj ako Flaviovský amfiteáter, podľa dynastie, ktorá ho vystavala. Stavba Kolosea sa začala za vlády cisára Vespasiana. V tomto významnom amfiteátri sa konali známe boje gladiátorov. Práve táto skutočnosť dodáva stavbe zvláštny, ba priam až hrôzostrašný nádych. Okrem slávnych gladiátorských bojov bolo Koloseum aj miestom lovu divých zvierat. Gladiátori lovili a bojovali s divými koňmi, levmi, hrochmi, leopardmi, hyenami či vlkmi. Takéto krvavé divadlo malo mnoho divákov. Okrem panovníkov si boje mohli prísť pozrieť aj obyčajní ľudia, ktorých sa do Kolosea vošlo asi 50 000. Ku najslávnejšiemu amfiteátru na svete sa viaže aj známe proroctvo, ktoré vyslovil Beda Venerabilis alebo Beda Ctihodný: „Kým stojí Koloseum, bude stáť Rím. Keď padne Koloseum, padne Rím. A keď padne Rím, padne aj svet.“

Sobor Pokrovu, čo je na Priekope

Po prečítaní tohto názvu sa len málokomu objaví v hlave obraz najväčšej ozdoby Červeného námestia v Moskve. Tento sobor je známejší ako Chrám Vasilija Blaženého. Farebné kupoly chrámu zdobia moskovské námestie od roku 1561, kedy bola stavba dokončená. Príkaz na jeho postavenie dal ruský cár Ivan Hrozný ako pripomienku porážky kazanského chána. Legenda vraví, že architekt tohto chrámu prišiel po jeho dostavaní o zrak, aby už nikdy nepostavil takú úchvatnú stavbu. Dnes si už Chrám Vasilija Blaženého nevieme predstaviť bez pestrofarebného vzhľadu. Preto je ťažké uveriť, že až do roku 1860 chrámu chýbali farby, a bol čisto biely. Dominanta Červeného námestia má svojim dnešným vzhľadom symbolizovať prepojenie Európy a Ázie.

Najšikmejšia veža v Európe

V roku 1173 sa v talianskom meste Pisa na Dómskom námestí začala stavať veža pod vedením architekta Bonanna Pisana. Nikto by vtedy nečakal, že o vyše osemsto rokov bude známa po celom svete ako Šikmá veža v Pise. Veža sa začala nakláňať už počas stavby v dvanástom storočí. Spôsobil to najmä nevhodný povrch, na ktorom bola postavená a následné problémy so statikou. V súčasnosti je ďalšiemu nakláňaniu zabránené, a to závažiami na severnej strane veže. Práve kvôli sklonu sa vždy udávajú dva údaje o výške – jeden údaj o výške zo severnej a druhý z južnej strany. Šikmá veža v Pise sa preslávila aj tým, že tu známy fyzik Galileo Galilei vykonával pokusy, merania a štúdie o gravitácii a voľnom páde.