Hokejové Slovensko islam až tak nezaujíma

Lucia Rusnáková, 23. októbra 2014 15:13

Slováci, na rozdiel od svojich českých susedov, netrpia silnou islamofóbiou. Moslimská komunita ich príliš nezaujíma.

Foto: TASR



Bratislava 23. októbra (SkolskyServis.sk) -

Na Slovensku ako občianske združenie

Počuli ste už o náboženstve baháji? Patrí medzi jedno z najmladších náboženstiev na svete, ktoré hlása spoločný pôvod celého ľudstva a potrebu spojenia sa do jedného spoločenstva. Predstavuje poslednú náboženskú spoločnosť, ktorá sa v roku 2007 s vyše tisíc veriacimi zaradila medzi 18 vyvolených registrovaných cirkví a náboženských spoločností na Slovensku. O náboženstve inom, islame, ste už asi aj „vďaka“ aktivitám radikálov počuli, no tomu ani titul druhého najväčšieho náboženstva na svete nepomohol, aby sa do tohto zoznamu dostal. Pre objasnenie súvislostí sme sa preto pozhovárali s docentom Attilom Kovácsom z Katedry porovnávacej religionistiky Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave a s Mohamadom S. Hasnom, predsedom Islamskej nadácie na Slovensku.

Nereálna petícia

„Zmena na Slovensku sa odohrala v roku 2007, kedy boli moslimovia v procese zbierania podpisov. Je to jeden z najtvrdších registračných zákonov, ktorý sa týka registrovania náboženských komunít v Európe.“ vysvetľuje A. Kovács. Čestné vyhlásenie 20-tisícov sympatizantov náboženstva nahradila potreba čestného vyhlásenia 20-tisícov plnoletých slovenských občanov s trvalým pobytom na území Slovenska, ktorí členmi danej spoločnosti aj musia byť. A to, že na Slovensku žije iba okolo 5-tisíc moslimov, nikoho nezaujímalo. „Moslimovia na Slovensku jednoducho za takýchto podmienok nemajú šancu.“ dodáva Kovács.
Štruktúra moslimskej komunity na Slovensku je rôzna: „Niektorí sem chodievajú po generácie, ako moslimovia z Balkánu známi výrobou zmrzliny a prevádzkou cukrární. Iní sem prišli študovať a po štúdiu buď odišli, alebo si tu založili rodiny a usadili sa. Ďalší sem prišli podnikať a sú tu, kým pretrvávajú ich obchodné záujmy.“ opisuje M. S. Hasna. Slovensko predstavuje pre migrantov skôr prechodnú, než trvalú destináciu. U moslimov to možno pozorovať na sezónnom relaxe v piešťanských kúpeľoch či na ich presune do viac multikulturalizmom poznačených krajín, ako sú Nemecko či Francúzsko.
Foto: TASR

Pravý Slovák mešitu nechce

„Bratislavská komunita je, prirodzene, najpočetnejšia, no veľké komunity sú i v ďalších mestách, najmä v Košiciach, Martine, Nitre či Trnave.“ hodnotí početnosť moslimov na Slovensku M. S. Hasna. Práve v Bratislave vznikli najväčšie organizácie moslimov na Slovensku - v roku 1999 Islamská nadácia na Slovensku, ktorej je M. S. Hasna predsedom a o desať rokov neskôr aj Cordóba, centrum pre medzikultúrny dialóg, ktorú nadácia zastrešuje. Mešitou sa ale ako jedno z posledných miest v Európskej únii pochváliť nemôžeme: „Na Slovensku nikdy nedošlo k ústretovému kroku zo strany príslušných autorít, ktoré by výstavbu odobrili, a to i napriek tomu, že Islamská nadácia sa v minulosti o výstavbu kultúrneho islamského centra pokúsila niekoľkokrát.“ Dodáva M. S. Hasna. Hlavné STOP prišlo v roku 2003, za čias primátora Andreja Ďurkovského, z KDH. V podobnom anti-islamskom tóne bol i návrh SNS na zakázanie výstavby minaretov na Slovensku. Zákon by, podľa predsedu strany Andreja Danka, mal „zakázať stavby, ktoré narúšajú vzhľad okolia a predstavujú nebezpečenstvo“. Pre niekoho nonsens, pre iných evidentne symbol národnej hrdosti.

Sloboda, rovnosť, katolicizmus?


Tri zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou. Tridsať sedem a pol milióna eur na prevádzku cirkví a platy duchovným registrovaných cirkví a náboženských spoločností, z toho až 21,5 milióna pre rímskokatolícku cirkev za rok 2013. Veru, otčenáš hýbe Slovenskom, no má stále silné prepojenie medzi štátom a katolíckou cirkvou vplyv na akceptáciu moslimov?
„Postavenie katolíckej cirkvi na Slovensku má svoj historický základ. Slovensko je prevažne katolícka krajina, a tak je prirodzené, že katolicizmus má vplyv i na politiku. Jeho dosah na akceptáciu moslimov ťažko posúdiť zvonku. Nevieme, podľa čoho sa rozhodovali politickí predstavitelia pri schvaľovaní novely zákona sprísňujúcej registráciu náboženských obcí, či mestská rada, keď nepovolila výstavbu islamského kultúrneho centra.“ opisuje M. S. Hasna.
A. Kovács za týmto vzťahom vidí slovenský kontext: „Hovorí sa, že sme katolícka krajina so silným vplyvom historických cirkví, ktorých príslušníci majú isté výhody. Je tu potom aj sekundárny kontext, ktorý vychádza z toho, že ľudia sa boja, čo by tieto cirkvi priniesli, ak by ich pustili do tzv. exkluzívneho klubu cirkví.“ Moslimovia na Slovensku sú teda odkázaní na dobrovoľnú finančnú pomoc a stretávanie sa tam, kde im to zákon ešte zakázať nestihol. Tak sú náboženská sloboda a rovnosť síce v ústave deklarované, no interpretácia zákonov mieri proti nim.
Foto: TASR

Islam na maďarský spôsob je s ultrapravicou

Porovnávajúc počty moslimov v susedných krajinách vyhráva práve náš južný sused. Okolo 10-tisíc moslimov (niektoré zdroje uvádzajú i 50-tisíc) predstavujú súčasť národného a kultúrneho dedičstva a integrovanú súčasť maďarského spoločenstva. Toto silné prepojenie demonštruje i hnutie Jobbik známe svojimi radikálnymi názormi. Tie boli adresované i jednej náboženskej komunite, židom, no moslimov chápu ako svojich, o čom svedčia i spoločné turecko-maďarské pamätníky poukazujúce na spoločnú minulosť. Gábor Vóna, predseda Jobbiku, dokonca považuje islam za „poslednú nádej pre ľudstvo v temnote globalizácie a liberalizmu“. Najväčšie centrá „nádeje“ sú v Budapešti, Segedíne a Pécsi, vyhľadávaným miestom je i Ostrihom, v ktorom sa nachádza mešita. Vzťah k náboženským skupinám demonštrovala vláda ich rozdelením do troch skupín: „V prvej sú historicky veľké náboženstvá, v druhej menej etablované a tretiu predstavujú tie najmenšie skupiny.“ vysvetľuje A. Kovács. A tak, ako pri počte registrovaných náboženstiev a cirkví svieti na Slovensku číslo plnoletosti, maďarskí susedia prijali v roku 2012 zmenu zákona, ktorou ich počet ešte zvýšili – zo 14 na 32. Tešia sa tomu i organizácie, ktoré sú na ich území tri a spoločne ich združuje Islamská rada v Maďarsku.

Registrovaní moslimovia v Česku, no s bravčovinou pred dverami

V spoločnom štáte sme si s nimi delili moslimskú komunitu. Dnes nás pri výstavbe mešity predbehli, ale i v islamofóbii. U českých cudzincov je počet moslimov medzi 8-12 tisíc. „Už v rámci Rakúsko-Uhorska boli moslimovia registrovaní, z čoho vyplýva aj ich registrácia v medzivojnovej Československej republike práve na základe právnej kontinuity. A Česi na túto kontinuitu z predvojnovej ČSR nadviazali.“ vysvetľuje A. Kovács.
Foto: TASR

Registráciu náboženských spoločností v Česku upravujú menej prísne zákony ako na Slovensku. Existuje totiž možnosť dvojstupňovej registrácie: „Spoločnosť získa prvý stupeň, z ktorého síce ešte nevyplýva väčšina práv registrovaných náboženských spoločností, no začína plynúť 10-ročná lehota, po ktorej môže byť pri splnení istých podmienok registrácia udelená.“ objasňuje tento rozdiel M. S. Hasna.
V súlade s kontinuitou idú aj tri organizácie, viaceré islamské centrá a modlitebne, no najmä brnianska mešita. Za jej vznikom vidí M. S. Hasna progresívne zmýšľanie „českej spoločnosti, ktorá má tendenciu viac preberať horúce témy a koncepty uvažovania populárne na Západe, z ktorých vyplýva i živšia diskusia o islame. Vďaka tomu sa i téma založenia mešity otvorila dostatočne skoro, už v roku 1998, kedy protimoslimské nálady vo svete neboli také výrazné, ako teraz.“
Už jej vznik sprevádzali petície obľúbencov xenofóbie (tí broja proti islamu aj v organizácii Czech Defense League, pozn. autora), ktorí sa báli následného narušenia radovej zástavby. Bez minaretu či kupoly však výkrikom orientálnosti medzi panelákmi rozhodne nie je. Niektorí sa s jej prítomnosťou stále nezmierili, čoho prejavom je i vandalizmus či bravčové kosti pred vchodom a kľučka potretá sadlom.

Slovensku stačia Rómovia

Nechuť pracovať. Využívanie sociálnych dávok. Nárast kriminality. Prenos chorôb. To sú často predsudky, ktoré majú Slováci voči cudzincom, o ktorých nemajú potrebné znalosti a porovnávajú ich s niečím známejším, a to často s polmiliónovou rómskou menšinou. „Rómovia sú vnímaní ako odlišní a podradní a tento spôsob je prenášaný aj na moslimov. Nie je to však až také výrazné, pretože moslimov je oveľa menej a nie sú na Slovensku veľmi veľkou témou.“ objasňuje M. S. Hasna a A. Kovács dodáva: „Na Slovensku zostáva priestor pre imagináciu. Ľudia si vytvárajú predstavy, aj keď príde reč na Rómov či islam, pomocou svojej fantázie a nie na základe faktov.“

Tak ako v Česku sú moslimovia témou vášnivých debát a v Maďarsku sa za hidžábom na hlave nikto neotočí, tak sú na Slovensku pomerne stále nezaujímaví. „Akceptácia menšín je vizitkou spoločnosti – ako je demokratická a tolerantná.“ dodáva A. Kovács. No a začiatok akceptácie je práve v ich poznaní.

Lucia Rusnáková, Univerzita Komenského Bratislava

Téma TASR