Lišajníky z Antarktídy poslúžia študentom Prírodovedeckej fakulty UPJŠ

TASR, 13. marca 2017 12:52

Vedci sa z Antarktídy vrátili v týchto dňoch.

Košice 13. marca (TASR) – Členovia vedeckej expedície pod záštitou Masarykovej univerzity v Brne, na ktorej sa spolupodieľala aj Prírodovedecká fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika (UPJŠ) v Košiciach, majú za sebou pobyt na polárnej stanici Johanna Gregora Mendela. Ide o účelové pracovisko brnianskej univerzity. Vedci sa z Antarktídy vrátili v týchto dňoch. Venovali sa tam výskumu v oblasti ekofyziológie rastlín, botaniky, mikrobiológie, klimatológie, glaciológie, geomorfológie, hydrológie a geológie.

Na snímke Martin Bačkor z Ústavu biologických a ekologických vied PF UPJŠ a člen expedičného tímu ukazuje dovezené vzorky lišajníkov. Foto: TASR/František Iván


Člen expedície Martin Bačkor, ktorý je z Ústavu biologických a ekologických vied Prírodovedeckej fakulty UPJŠ v Košiciach, tvrdí, že ako botanik – fyziológ rastlín sa venoval vegetácii ostrova. Išlo o druhové mapovanie a odoberali tiež vzorky, ktoré budú využívať v ďalších experimentoch počas niekoľkých rokov.

"Tieto vzorky sú výnimočné preto, že sú veľmi ťažko dostupné. Na jednej strane potrebujeme špeciálne povolenie, aby sme ich mohli odoberať, kvalifikovaného človeka, ktorý ich dokáže odoberať a, samozrejme, logisticky sa dostať na to miesto. Na Antarktíde neexistuje pôda ako taká. Tam nie sú pôdotvorné vrstvy, ale v podstate iba nejaké skaly a akoby pustatina. K tomu v hĺbke pol metra a viac je permafrost, to znamená večne zamrznutá pôda," vysvetlil Bačkor.

Tlačová konferencia Katedry botaniky, Ústavu biologických a ekologických vied Prírodovedeckej fakulty (PF) Univerzity P. J. Šafárika (UPJŠ) v Košiciach 13. marca 2017 na tému Expedícia Antarktída 2017. Na snímke dovezené vzorky lišajníkov. Foto: TASR/František Iván


So získaným materiálom budú ďalej pracovať. "Jednak v rámci spolupráce s viedenskou univerzitou, českými univerzitami a možno aj s niektorými slovenskými. Je to dobrý pocit, že človek vidí krajinu, ktorú by za normálnych okolností nevidel. Aj ľudsky to pre mňa znamená veľa. Človek sa naučil trošku pokore, sebaovládaniu a trpezlivosti. Dúfam, že mi to vydrží dosť dlho," povedal.

Počas pobytu boli podľa jeho slov závislí od argentínskeho vojenského letectva, ktorého členovia im boli naklonení. "Zaujímali sa o antarktické programy všetkých krajín. V podstate sa to uskutočnilo viac-menej bez komplikácií. Jedine, keď počasie nedovolí letieť, tak sa letieť nedá. Niekedy sa stane, že lietadlo je už nad antarktickým letiskom, otočí sa a vráti späť," skonštatoval Bačkor s tým, že expedícia bude v budúcnosti pokračovať. Chce založiť nadáciu, ktorá by podporovala výskum na Antarktíde.

Expedícia bola podľa prodekana pre vonkajšie vzťahy Prírodovedeckej fakulty UPJŠ v Košiciach Mariána Kireša pre školu výzvou na podporu kolegu, ktorý mal ambíciu začať takúto výskumnú prácu. "Veríme, že to prinesie jednak mnoho entuziazmu do práce doktorandov, študentov, ale aj jeho kolegov na katedre a celkovo tak oživí trošku aktivity v Ústave biologických a ekologických vied. Máme viacero podobných expedícií v Číne, Iráne aj na Slovensku, ktoré sa viažu na výskum jaskýň, ale i mnohé ďalšie," dodal.



Súvisiace články:
Zápisky z Iránu
Slovenskí vedci objavili vo Vietname unikátneho švába

Téma TASR



Používaním stránok SkolskyServis.sk súhlasíte s používaním cookies, ktoré slúžia na zlepšenie kvality nášho obsahu.

Viac