Kto vytŕča z davu, zotnime mu hlavu

Nikola Kokiová, 8. marca 2015 7:44

Diskusie na sociálnych sieťach ukazujú, že ľudia stratili schopnosť konštruktívne diskutovať.

Ilustračné foto Foto: TASR



Ružomberok 8. marca (SkolskyServis.sk) - Biele vrany sú anomáliou. Vrany sú od prírody čierne. V prírode majú mnoho nepriateľov aj medzi svojimi, lebo sú iné, než sa očakáva, nie sú ako zvyšok svojho druhu. Možno i práve preto sa spravidla dĺžka ich života nepribližuje k bežnému priemeru. Aj medzi ľuďmi nájdeme biele vrany. Tiež sa občas stane, že umrú predčasne.

Prvýkrát sa biele vrany zvyknú vyskytnúť v školských laviciach. Psychológovia avizujú mnoho úzkostlivých vzťahov u detí, ktorých príčinou je otvorená nenávisť zo strany spolužiakov, fyzická i psychická šikana. Príčiny súvisia so sociálnym statusom, ale i úspešnosťou žiaka. „Už v škole som bola veľmi neobľúbená, spolužiaci ma nemali radi, smiali sa mi. Dôvod bol veľmi jednoduchý, vynikala som. Darilo sa mi v štúdiu, učiteľom sa páčil môj spev, neskôr sa mi začalo dariť v tvorbe. Taktiež môj fyzický zjav nebol celkom bežný,“ hovorí úspešná umelkyňa kvetových doplnkov.

Nie sú za tým len hormóny a pubertálny ošiaľ. Biele vrany sa dožijú aj dospelosti. Komunistický režim nemal rád biele vrany. Posielal ich do väzenia a gulagov. Vykročiť z májového sprievodu a povedať nahlas to, s čím nesúhlasíme, bolo neprípustné. Dnes je demokracia, sloboda slova a prejavu. Nepošlú nás za opačný názor do väzenia, ale to neznamená, že sme si biele vrany obľúbili. Možno ich dokonca nenávidíme ešte viac.

Ak si všimneme diskusie na sociálnych sieťach, ukážu nám, že ľudia stratili schopnosť konštruktívne diskutovať. Médiá nám prinášajú množstvo informácií, ktoré nestíhame selektovať. Často tak dochádza k situácii, že si vytvoríme svoju pravdu, ktorú obkolesíme nedostupným múrom. Potom si vyberáme len tie informácie, ktoré našu pravdu podporujú. Nie je to však len novodobý fenomén, Paul Johnson vo svojom diele Intelektuáli uvádza, že takto postupoval aj Karol Marx pri písaní svojho Kapitálu.

Keď následne príde protinázor, často naň nevieme reagovať. Respektíve naň reagujeme opakovaním svojho tvrdenia alebo používaním invektív. Nedávne referendum o ochrane rodiny rozdelilo spoločnosť na dva protichodné tábory. Na sociálnej sieti sa objavilo video s názorom kňaza Kuffu. Komentáre oponentov často zarazili. Protinázor sa zmestil do jedného slova, „k...t“.

Dnes často nemusíme byť úspešní a obľúbení, aby sme vzbudili apatiu voči nám. Stačí mať opačný názor. Tvrdiť niečo, čo zvyšok prítomných neakceptuje. Stačí kritizovať to, čo veľkej časti populácie vyhovuje. Pritom je opačný názor prehlbovaním poznania, rozširovaním vedomostí a priestorom na diskusiu. Starí grécki filozofi milovali opačné názory.

Na námestí Campo de´fiori v Ríme sa Giordano Bruno odvracia od kríža a horí za svoju pravdu. Jean-Paul Marat umiera vo vani, Jakobína zavraždila republikánka. Ghándi pred svojim skonaním požehnáva svojmu vrahovi, náboženskému fanatikovi, ktorý nesúhlasil s jeho názormi. Borisa Jefimoviča Nemcova v Moskve zastrelili, vraj priveľmi kritizoval Putina.

Nikola Kokiová (Katolícka univerzita v Ružomberku)

Som študentka žurnalistiky, ktorá si veľmi dobre uvedomuje, akú moc majú médiá. Ja však túto moc nechcem zneužívať, ale naopak, prostredníctvom svojich článkov chcem ľuďom otvárať oči a upozorňovať na to, že nie je všetko také, ako sa na prvý pohľad zdá...

Najčítanejšie Vysoké školy

Téma TASR