Ilustrátorka Janka Dann: Inšpirácia prichádza, keď ju najmenej čakám

Školský servis, 4. októbra 2018 15:04

Za sebou má ilustrovanie dvoch knižných publikácií, výstavu autorských obrazov a len pred niekoľkými dňami predstavila jesenné kolekciu ilustrácií s názvom Listy pani Pumpkinovej.

Ilustrátorka Janka Dann: Inšpirácia prichádza, keď ju najmenej čakám Foto: Tomáš Somr


Trenčín 5. októbra (SkolskyServis.sk) - Ako hovorí samotná ilustrátorka Janka Dann – k obrázkom chystá i krátky príbeh, vďaka ktorým ľudia lepšie porozumejú samotným umeleckým dielam.

Janka, zhruba pred týždňom si na svojom instagramovom účte začala s predstavovaním jesennej kolekcie ilustrácií, pričom ide vôbec o prvú takúto kolekciu v rámci tvojej tvorby. Čo ťa k tomu viedlo?

„Doteraz bolo 95% mojich ilustrácií tvorených na mieru pre zákazníkov, teda priamo na zákazku. To ma v určitom zmysle mierne obmedzovalo, čo sa týka sebavyjadrenia. Prosto niekedy človek dostane nápad, chce danú vec nakresliť, no súčasne sa pýta sám seba, že čo bude s danou ilustráciou ďalej robiť. Tých myšlienok či inšpirácií bolo hneď niekoľko, preto vznikla kolekcia „Listy pani Pumpkinovej“, a teda ilustrácie s aktuálnou, jesennou tematikou. Podľa doterajších reakcií či už zákazníkov, alebo celkovo okolia – rodiny a priateľov, ju považujem za veľmi vydarenú a to pritom ľudia ešte nevideli všetko. Snažím sa to dávkovať verejnosti postupne.“

Spomínaš potrebu sebavyjadrenia a inšpiráciu. Odkiaľ ju berieš?



„To by som aj ja rada vedela. (smiech) Vždy prichádza, keď ju najmenej čakám. Prikradne sa v takých chvíľach, kedy nemám pri sebe papier a ceruzku, a tak si len rýchlo ťukám do mobilu poznámku, aby sa nevyparila bez zaznačenia. Myslím si ale, že toto je bežné; že ľuďom sa často stáva, že keď sa o niečo veľmi snažia (čo platí predovšetkým pri kreatívnej činnosti), tak to jednoducho nejde. No keď dajú danej veci voľnosť a hlavou im lieta „let it be“, tak sa nejaký ten nápad prikradne.“

Ako by si predstavila kolekciu Listy pani Pumpkinovej ľuďom, ktorí ju ešte nevideli?

„Kolekcia pozostáva z ilustrácií s jesennou tematikou, pričom ústrednou postavou je, ako už názov našepkáva, pani Pumpkinová. Tá má svoju mačku Pulin a spoločne si užívajú farebnú jeseň. Aby ľudia jednotlivým ilustráciám lepšie porozumeli, rozhodla som sa napísať k ním krátky príbeh. Ten by mal svetlo sveta uzrieť už v blízkych dňoch.“

Po prvý raz som u teba zaregistrovala, že ilustrácie nie sú dostupné len ako rámované printy a ako potlač na tričkách, ale tiež na hrnčekoch a vankúšoch. Čo ťa viedlo k tomuto kroku?

„Ja osobne milujem, keď mám nejaký obľúbený motív, a môžem ho mať všade. A to doslova. Pokojne aj na návliečke na paplón. (smiech) A tieto ilustrácie som si tak zamilovala, že ma to lákalo ponúknuť ich na viacerých predmetoch. Navyše hrnčeky mi najmä v tomto období, kedy čoraz viac vsádzame na teplé čajíky, prišli ako vhodná voľba. Súčasne sa dajú predmety skvelo nakombinovať a vytvoriť z nich akýsi balíček, čo môže byť skvelý darček pre blízkych či kamarátov.“

Keď sa vo všeobecnosti pozrieme na tvoju tvorbu, primárne sa zameriavaš na personalizované ilustrácie. Na čo všetko ich môžu ľudia využiť?

„Najčastejšie sa stretávam s tým, že si danou ilustráciou chcú zútulniť svoj byt či domček, alebo že ju chcú pre svoju kamarátku, sestru alebo maminu k nejakému sviatku. V tomto druhom prípade ide podľa mňa o maximálne originálny a nadčasový darček a to isté platí aj keď robím ilustráciu dvojice a je venovaná ako svadobný dar. Ľudia si túto možnosť veľmi obľúbili, čo ma, samozrejme, teší. V neposlednom rade sa dosť často stretávam aj s tým, že robím ilustráciu dvoch kamarátok a následne je potlačená aj na tričká pre konkrétne osoby. Rovnako ilustrácie využívajú na tričkách aj nevesty a družičky pri rozlúčke so slobodou.“

Podľa tvojich slov sa zdá, že práce máš viac než dosť...

„Ako kedy. Sú dni, kedy sa nezastavím a inokedy si doprajem naopak viac oddychu. Na slovenskom trhu pôsobím ešte len niekoľko mesiacov, takže nemôžem ani ja hneď očakávať, že ľudia ma zasypú zákazkami a ja nebudem vládať ani dýchať. (smiech) Snažím sa ísť vpred i keď pomalými, ale za to istými krokmi.“
Pred niekoľkými týždňami si spustila dokonca i vlastnú stránku, na ktorej máš aj eShop. Znamená to, že s ľuďmi už nekomunikuješ cez správy, ale výhradne len takto?
„Rozhodne nie. Práve, že ja milujem komunikáciu s ľuďmi na sociálnych sieťach. Často sa mi stáva, že si dlho-dlho píšem s ľuďmi, ktorí nemusia byť ani len mojimi zákazníkmi, ale sú sympatizantmi mojej tvorby. Ich milé a úprimné slová sa mi vždy vedia postarať o úsmev na tvári a dodať silu do ďalšej tvorby. Práve títo ľudia ma naučili, že je skutočne dôležité dávať iným najavo, ak sa vám páči ich tvorba, práca. A to bez ohľadu na to, či ide o výtvarníka, kaderníčku, cukrárku alebo kvetinárku. Milé slová a pochvaly vedia dodať veľa energie a tú potrebuje každý z nás.“

Na záver sa mi nedá neopýtať sa – ty si umenie neštudovala, no napriek tomu ťa sprevádza v každodennom živote. Ako to ty vnímaš? Nie je ti ľúto, že ťa nesprevádzalo i v škole?

„Kedysi som sa na to pozerala inak ako dnes. Vtedy mi bolo ľúto, že som nemohla výtvarné umenie študovať a učiť sa od iných, talentovaných ľudí. Teraz sa však na toto celé pozerám ako na obrovskú výzvu – že aj keď nemám dané vzdelanie, neznamená to, že nemôžem tvoriť. Je to len a len na mne, či sa budem snažiť napredovať, zlepšovať, či budem chcieť ísť za týmto svojím snom, alebo sa ho dobrovoľne vzdám. Môj otec ma však po celý život učil jednu dôležitú vec, a síce nikdy sa nevzdať. Nech už ide o čokoľvek. Aj v tomto mi bol a stále je obrovským vzorom – v tej sile, odhodlanosti a vitalite. Ak máte svoj sen, musíte zaň bojovať. Človek môže prehrať, ale nesmie sa vzdať.“



Téma TASR