Feministické hnutie a tvorba Mary Beth Edelsonovej

Diana Bačová, 9. decembra 2017 15:14

O čom vlastne feminizmus bol a k čomu viedol.




Bratislava 9. decembra (Skolskyservis.sk) - Pochádza z lat. slova femina - žena, feminizmus - ženský. Feminizmus je myšlienkový smer a spoločenské hnutie, ktoré sa považuje za jedno z troch najväčších hnutí súčasného Západu. Organizuje ho Medzinárodná asociácia filozofiek (International Association of Philosophers). Feminizmus zahŕňa filozofické a sociálno-politické teórie o politickej, ekonomickej a sociálnej rovnosti žien s mužmi.

Cieľom feminizmu je zviditeľniť špecifickosť ženskej perspektívy a ženského prístupu k riešeniu problémov minulosti i súčasnosti. Feminizmus je prítomný v rôznych oblastiach života spoločnosti, napríklad aj vo výtvarnom umení.

„Umenie žien - výtvarníčok, v ktorom je reflektovaná rodová odlišnosť v intenciách dokáže určiť ženu v pozitívnom zmysle ako inú.“ (Kiczková, 1994)
Špeciálny záujem venovali teoretičky feministického umenia historickej predpojatosti voči umeleckého remeslu, čo viedlo v pol. 70. rokov ku vzniku hnutia Pattern and Decoration. Neskôr vznikli feministické galérie ako napríklad A.I.R., SoHo 20, Womanspace a výstavy napríklad Women Artists, Making Their Mark, Women Artists Move into the Mainstrean.

Performance spolu s video-umením sa stali dominantnými prostriedkami vyjadrenia autobiografických, osobných reflexií.. K vrcholným predstaviteľkám performancie patria napríklad: Edelsonová, Lacyová, Labowitzová atď. Spolu s performanciou sa ujíma aj body-art, ktorý je postavený na prezentácii vlastného tela ako média, niekedy s odkazmi na primitívne kultúry napríklad kult Veľkej bohyne v diele A. Mendiety.

Ja by som chcela z tejto skupinky vybrať práve jednu zástupkyňu Mary Beth Edelson. Narodila sa v roku 1933 a bola považovaná za feministickú umelkyňu prvej generácie. Tvorila rôzne kontroverzné fotografie, maľby, kresby, koláže a iné. Jej diela presadzovali záujem o feministické umelecké cítenie a bojovanie a skúmanie spoločenskej úlohy ženy . Spomínam ju práve z dôvodu, že ma veľmi zaujal jej obraz „Niektoré žijúce americké umelkyne / Posledná večera“ (1972). Samozrejme interpretovala Da Vinciho „Poslednú večeru“ (1498), kde nahradila tváre inými ženskými významnými osobnosťami a tým sa tento obraz stal rýchlo populárnym a typickým práve pre toto hnutie. Vyjadrovalo podriadenie žien v spoločnosti. Momentálne ho vlastní Múzeum moderného umenia v New Yorku.

Odporúčam aj ďalšie diela z jej tvorby a zamyslieť sa nad touto myšlienkou.

Diana Bačová (Univerzita Komenského)

študentka žurnalistiky 20r.

Téma TASR



Používaním stránok SkolskyServis.sk súhlasíte s používaním cookies, ktoré slúžia na zlepšenie kvality nášho obsahu.

Viac