Denis Jacko: Je jedno čo tvoríte, hlavne že to vychádza z vás

Ivana Ondovčíková, 12. decembra 2017 11:22

V dnešnej dobe je takmer rarita nájsť niekoho, koho zaujíma poézia. O to viac je výnimočné ak niekto básne píše. Jedným z nich je Denis Jacko.

Bratislava 12. decembra (SkolskyServis.sk) - Dvadsaťštyri ročný muž, ktorý svoje pocity zabaľuje do metafor v podobe básni.


Ako ste sa dostali k poézií? Predsa len, nie je to tak bežné, že mladý človek začne písať a nenecháva si to len vo svojom šuplíku.

K poézií, vlastne celkovo k písaniu som sa dostal vo svojich štrnástich rokoch. To boli moje začiatky, kedy som si uvedomil a povedal, že niečo by som možno skúsil začať tvoriť. Vtedy som začal písať, avšak knihy som hltal už tretieho ročníka na základnej škole a postupom času to už nejako išlo. Aktívne som však začal písať až okolo mojich devätnástich rokoch.

Na vašej internetovej stránke sa môžu ľudia dočítať, že vaším vzorom je Charles Bukowski. Je to také zvláštne, pretože to, ako žil nie je úplne najinšpiratívnejšie pre mladého človeka. Hlavne čo sa týka jeho alkoholizmu, sexuality, vzťahu s otcom a celkovému bohémskemu životnému štýlu. Prečo práve on?

Stále keď sa ma niekto opýta túto otázku, odpoviem mu jedno. Lebo je to proste génius a za tým si budem stáť. Ten človek, hoci bol aký bol, pre mňa bude stále géniom. Niekomu sa možno jeho priamosť páčiť nemusí , avšak to je to čo mám na ňom rád. Nepoužíva žiadne zbytočné pozlátka, žiadne kvetinky. Má vo svojej poézií niečo, čo mi stále chýbalo a u neho som to našiel. Hltám každú jeho knihu, každé jeho slovo.

Čo sa týka slovenskej scény, ktorý z básnikov vás najviac zaujal?

Mal som tú česť spoznať sa s Jankom Martunom, ktoré veľmi obdivujem. Mám doma asi každú z jeho kníh a vnímam ho ako nášho Bukowskeho spod Tatier.

Raz píšete o tom, aká je láska krásna, inokedy básne plné depresie. Odráža to čo píšete vaše aktuálne pocity a emócie, alebo ako je to u vás?

Áno, určite je to týmto. Písanie používam ako takú filtráciu a psychohygiénu.

A o čom by ste písali teraz?

Ťažko povedať. Mám zmiešané pocity a nachádzam sa na mieste, ktoré nie je pre mňa typické, takže možno o tom by som niečo napísal. O ľuďoch, ako sa správajú a aký sú. Ako sa ženú za niečím, čo vlastne ani nechcú.

Pred necelý rokom ste pokrstili svoju prvú knihu. Prečo Triezvy život? Aké je jej posolstvo?

Pri názve tejto knihy som sa chcel pohrať s kontrastom. Každý kto ma dobré pozná už vie, že sa stále snažím takto zabŕdať a nikdy neisť priamo, aspoň čo sa takýchto vecí týka.

A aké sú vaše ďalšie plány do budúcna. Ďalšia kniha?

Už sa mi rysuje ďalšia zbierka básni, ale okrem toho by som chcel vydať aj zbierku poviedok, ktoré sa mi v poslednom čase kopia. Takže v podstate to už len potrebujem dať dokopy, sadnúť si k tomu a tvoriť.

A nakoniec, aký je váš názor na súčasné slovenské umenie, a čo by ste chceli odkázať mladým začínajúcim umelcom?

Čo sa týka literatúry, myslím si, že máme dosť veľa mladých a šikovných autorov. Na to, aká sme malá krajina je tu veľmi veľa talentovaných ľudí, avšak potrebujú sa presadiť a tvrdo za to bojovať. A čo by som odkázal? Je jedno čo tvoríte, hlavné je, že to vychádza z vás. Nie je v tom žiaden kalkul, nechávate v tom samí seba a to je hlavné, pretože to ste práve vy a vďaka tomu môžete aj tvoriť. A to je podstatou umenia.


Ivana Ondovčíková

Ivana Ondovčíková (Univerzita Komenského, katedra žurnalistiky)

Som srdcom umelec. Milujem hudbu, milujem divadlo, milujem knihy.Milujem slová.

Najčítanejšie Vysoké školy

Téma TASR