Čo sa s nami deje počas spánku?

Kristína Schronerová, 19. marca 2018 11:34

Počas každého spánku prechádza naše telo i myseľ niekoľkými fázami, ktoré sa cyklicky opakujú počas celej noci. Ako sa budeme cítiť nasledujúci deň závisí od toho, v akej fáze sa prebudíme.

Ilustračné foto Foto: TASR


Bratislava 19. marca (SkolskyServis.sk) - Spánok zohráva neodmysliteľnú súčasť nášho života. Hoci nás dokáže odtrhnúť od každodennej reality, jeho účinky sú prospešné najmä zo zdravotného hľadiska. Vo všeobecnosti je spánok stav organizmu, ktorý slúži k odpočinku a regenerácii tela nielen z fyziologického, ale aj psychického hľadiska. Počas spánku dochádza k útlmu nervovej sústavy a celkovému spomaleniu organizmu. Človek má nielen pomalší tep a rytmus dýchania, no zároveň sa stáva odolnejším a menej senzitívnym na podnety z vonkajšieho prostredia.

Hoci sa môže zdať, že náš spánok funguje len na základných fázach zaspávania, spania a prebúdzania, vo skutočnosti je týchto fáz viac a cyklicky sa opakujú počas celej doby spánku. Celkovo ich je päť a rozdeľujú sa podľa toho, k akému stavu patria. Počas bežného spánku dochádza k striedaniu dvoch hlavných stavov - REM a NONREM. Ich základným rozdielom je pohyb očí. Pokiaľ sú naše oči pod viečkami v pohybe, hovoríme o stave REM (ang. rapid eye movement - rýchly pohyb očí). Naopak, pokiaľ očami takmer vôbec nehýbeme, ide o stav nonREM.

Stav nonREM obsahuje štyri fázy:
Fáza 1 - zaspávanie, svaly sa pomaly uvoľňujú, oči pod viečkami sa prestávajú hýbať. Človek je senzitívny na podnety z vonkajšieho prostredia a zobudí ho aj akýkoľvek hlasnejší zvuk. Môže dôjsť k náhlym trhom svalov. Táto fáza trvá približne 10 minút.
Fáza 2 - okrem spomalenia srdcového tepu sa znižuje telesná teplota, svaly sú napnuté mierne, oči sa nehýbu. Táto fáza trvá zvyčajne 20 minút. Ide o ľahký spánok.
Fáza 3 - prechod medzi stredne hlbokým a hlbokým spánkom
Fáza 4 - dýchanie je pravidelné, človek sa nachádza v stave hlbokého spánku. Táto fáza je najdôležitejšia pre regeneráciu organizmu a nervového systému!

Stav nonREM trvá približne asi 90 - 120 minút a postupne z neho prechádzame jednotlivými fázami naspäť do 1. fázy. V tej chvíli sa začína tzv. spánok REM (fáza 5).

REM fáza - predstavuje zhruba 20% - 25% doby spánku. Je to stav charakteristický nepravidelným, rýchlym pohybom očí pod viečkami. Aktivita nášho mozgu je zvýšená a zdajú sa nám nelogické sny. Zaujímavosťou je, že naše svaly sú v tejto fáze úplne uvoľnené, čo spôsobí, že mozog nedokáže prijímať príkazy na ich pohnutie!

Prebudenie v určitej fáze výrazne ovplyvní celý náš deň. Ideálne je prebudiť sa vo fáze ľahkého spánku. Vtedy budeme pociťovať dostatok energie. Naopak, prebúdzanie v stave hlbokého spánku je náročné a pokiaľ nám budík zazvoní práve počas neho, budeme pociťovať únavu a podpíše sa to na celom dni. Problém však môže nastať, pokiaľ sa náhle zobudíme vo fáze REM!

Strach, úzkosť a ochrnutie celého tela
Pokiaľ sa človek náhle zobudí vo fáze REM, môže dôjsť k nepríjemnému, až strašidelnému zážitku, ktorý mnohí poznajú pod názvom spánková paralýza. Ide o stav medzi spánkom a bdením, v ktorom sa človek cíti úplne paralyzovaný, nevie sa pohnúť ani zakričať i napriek tomu, že sa veľmi snaží. Príčinou môže byť práve náhle prerušenie spánkovej REM fázy, ktorá je špecifická práve svalovou nefunkčnosťou. Keďže v tejto fáze človek sníva, úplné uvoľnenie svalov slúži ako prevencia, aby človek neprežíval sny príliš aktívne a neublížil si.
Často je spánková paralýza sprevádzaná aj zvukovými i zrakovými halucináciami, počas ktorých môže človek pociťovať prítomnosť zlých síl, démonov či strašidelných osôb. Hoci nie je spánková paralýza zdraviu škodlivá, v skutočnosti ide o veľmi nepríjemný a desivý zážitok.

Kristína Schronerová (Univerzita Komenského)

Som 2O-ročná študentka žurnalistiky.

Téma TASR



Používaním stránok SkolskyServis.sk súhlasíte s používaním cookies, ktoré slúžia na zlepšenie kvality nášho obsahu.

Viac