Súzvuk dvoch umelcov

Monika Šupatíková, 13. marca 2017 13:00

Známy skladateľ, hudobník a spevák Janko Lehotský sa v Novom Meste nad Váhom predstavil aj ako výtvarník. Svoje diela vystavuje spoločne s maliarom Igim Brezom.

Janko Lehotský a Igi Brezo spoločne vystavujú svoje diela Foto: Monika Šuapatíková



Nové Mesto nad Váhom 13. marca (SkolskyServis.sk) - Výstavnú sieň Mestského kultúrneho strediska v Novom Meste nad Váhom zaplavili desiatky umeleckých diel dvoch umelcov. Výstava diel Igiho Breza a artefaktov Janka Lehotského nesie názov Súzvuk a jej vernisáž sa uskutočnila 17. februára. Potrvá do 24. marca.
Priaznivci výtvarného umenia si môžu prezrieť diela Igiho Breza, medzi ktorými nechýbajú Babičkina kytica, Pamäť stromu, Kráľovné, Ona je žltá, Pamäť trávy, Pokoj lesa a ďalšie. Artefakty Janka Lehotského predstavujú diela s výstižnými i humornými názvami, ako napríklad Takto to vyšlo, Richard Gere v penzióne, Ľudo v prievane, Pohľad cez vlasy, Povrchný vrchný, Ľadový JUDr, Tajomná láska, Papagáj schúlený, Ryba v nálade, Mona Liza kamenná, Zaľúbené zobáky a množstvo ďalších. Vystavený je aj jeho vlastný autoportrét.

Ivan Matulík: Diela Igiho Breza sú zrkadlá jeho duše

Na aktuálnej výstave predstavuje Igi Brezo svoje maľby a Janko Lehotský artefakty. „Výstavu som nazval Súzvuk, pretože obidvaja umelci majú večný zdroj inšpirácie v prírode,“ povedal herec Ivan Matulík, kurátor výstavy. „Igi Brezo je výtvarník, meteorit, ktorý prežiaril oblohu slovenskej výtvarnej scény a pritom nezhorel v často jej nežičlivej atmosfére,“ pokračoval Matulík. Podľa kurátora výstavy planéty našich duší pomaľoval tajomnými snami, ktoré v zrkadlení našich mestských samôt sú už iba spomienkami na dnešok. Je to umelec so svojským prejavom, jeho technika maľovania sa vyznačuje precíznym detailizovaním odvážnych kompozícií, ktoré reflektujú súlad alebo cielenú disharmóniu farieb. „Diela Igiho Breza sú pre mňa zrkadlá jeho duše,“ dodal Ivan Matulík.

Igi Brezo predstavil svoje diela v Novom Meste nad Váhom Foto: Monika Šuapatíková


Inšpiráciou umelca je príroda

Igi Brezo mal k maľovaniu blízko už od detstva, počas štúdií sa úspešne zúčastňoval rôznych výtvarných súťaží. „Pri spomienkach na môj prvý výtvarný prejav sa vraciam hlboko do detstva. Našiel som kresby s obdobia, keď som mal 2 – 3 roky. V detstve som bol dosť výtvarne zdatný. Maľoval som celej rodine portréty. Maliarstvo som chcel ísť aj študovať, no v tej dobe mi to nebolo umožnené z určitých dôvodov,“ zaspomínal si Igi Brezo. Štetec, farby a paletu odložil, ale nezavrhol. V roku 2008 začal profesionálne maľovať a v roku 2010 svoje diela po prvýkrát verejnosti aj predstavil. „Zase sa to vo mne našlo a dostalo ma to. Maľovanie ma vtiahlo do svojho deja a diania a už by som to nechcel opustiť, pretože ma to nesmierne napĺňa, baví a rád tvorím nové veci. Mám nažitých veľa intenzívnych zážitkov, ktoré sa dajú pretransformovať do obrazu,“ prezradil umelec. Trvalou inšpiráciou jeho malieb bola a stále je príroda. Maľuje úkazy z rodnej oravskej krajiny, scenérie, potoky, lúky, lesy, domčeky zaviate snehom, príjemné spomienky z detstva.

Počas vernisáže zazneli i skladby v podaní Janka Lehotského Foto: Monika Šuapatíková


Z hoteliera cestovateľ a maliar

Igi Brezo takmer desať rokov pôsobil ako hotelier. V súčasnosti pôsobí ako maliar a cestovateľ. Cestovanie a spoznávanie sveta vždy bolo a je preňho prirodzené. „Tým že som veľa cestoval, veľa som sa aj inšpiroval, veľa som zažil. Niektoré veci, ktoré sú vysoko emotívne zaznamenané v mojej mysli, chcem zachytiť aj v obrazoch. Niektoré emócie sa mi zase oživia fotografiami a to, čo je najsilnejšie, to sa snažím zachytiť potom na plátne. Ale najviac sa vraciam k slovenskej prírode,“ vysvetlil Brezo, ktorý precestoval všetky kontinenty. Na svojich cestách nachádzal vnútorný pokoj a nové inšpirácie pre svoju autorskú kreativitu a tvorbu. „Často cestujem po mnohých štátoch Európy, ale aj Ázie, strednej, južnej a severnej Ameriky. So svojich ciest si nosím i obrazy iných autorov. Lákajú ma diela, ktoré sú niečím výnimočné a tie sa snažím aj vlastniť, ak je to možné,“ povedal Igi Brezo.

Túži vystavovať v Grónsku

V obrazoch Igiho Breza často prevládajú temné, zemité farby a odtieň tmavého zlata. Niektoré jeho diela pôsobia až plasticky. Maľuje veľké plátna, no zaujímavé sú aj ich detaily a pohľady zblízka. „Veľmi rád maľujem prírodu a začiatky mojej tvorby sa viažu k Orave. Príroda je pre mňa východiskom, súvisia s ňou všetky moje obrazy. Často sa na nich opakuje motív vysokej trávy, ktorá mení uhol pohľadu na svet a vytvára nostalgickú náladu,“ podotkol umelec. Igi Brezo svoje diela tvorí technikou maľby akrylovými farbami i kombinovanými technikami. „Prejav na plátne môže byť štetcom a farbami, a to akrylovými, olejovými, akvarelovými, vodovými, voskovými a inými, alebo kombináciou rôznych techník. Pre mňa je však určitý výjav lepšie zachytiteľný, keď skombinujem všetky médiá a techniky, ktoré je možné skombinovať. Niekedy kombinujem nekombinovateľné. Potom to vyznie ako zvláštny úkaz, ktorý zaujme aj diváka a mne sa otvárajú rôzne galérie,“ usmial sa úspešný maliar. Jeho diela už mohli vidieť nadšenci umenia v Čechách, Paríži, Londýne, USA, Izraely, Číne, Mexiku, Kolumbii. „Niektoré moje obrazy boli vystavené v prestížnej jeruzalemskej galérii House of Quality. Tiež mi boli otvorené dvere do exkluzívnej Galérie na Galilejskom jazere,“ dodal Brezo. Rád by však svoje diela vystavoval aj v Grónsku či Švédsku.


Janko Lehotský: Duša hudobníka má blízko k výtvarnému umeniu

Známy slovenský skladateľ, hudobník a spevák Janko Lehotský, niekdajší líder kapely Modus takmer pred desiatimi rokmi objavil svoje druhé, výtvarné JA, no vystavovať začal až v roku 2014. Človek žijúci celý život hudbou sa v súčasnej dobe čoraz intenzívnejšie venuje vlastnej výtvarnej tvorbe. Maľuje obrazy, dotvára kôru dreva i kamene. „Keby som uvádzal sólo výstavu Janka Lehotského, nenazval by som ju inak ako Pamäť času, mapy riek, pretože sila talentu a jeho neopakovateľnosť spočíva v kontrastoch, premenách, vo vnímaní, cítení a videní,“ uviedol herec Ivan Matulík, kurátor výstavy. Podľa Janka Lehotského duša hudobníka má veľmi blízko i k výtvarnému umeniu. „Obidva druhy umenia sú istým spôsobom podobné, ale sú tvorené trocha iným štetcom. Muzika je cit, ktorý človek má a musí ho nejakým spôsobom rozvíjať a tak isto to je aj s výtvarným umením. Človek musí mať určité umelecké videnie a cítenie, to sa naučiť nedá,“ povedal.

Janko Lehotský vystavuje svoje diela v Novom Meste nad Váhom Foto: Monika Šuapatíková


Viac ako maľba ho inšpirujú kamene

Ako prvá Janka Lehotského upútala maľba. Obrazy maľuje technikou akrylu podľa podkladu, ktorým sú fotografie. Zameriava sa na portréty ľudí. Namaľoval aj vlastný autoportrét. „Maľovanie ma upokojovalo a vôbec som nerozmýšľal nad tým, že by som aj vystavoval,“ zaspomínal si Janko Lehotský. Po dotykoch s plátnom ho začali inšpirovať i kamene. „Hľadal som niečo podobného, čo bude nejako vyžarovať a čo sa bude minimálne dotvárať. Kameňov je veľmi veľa a sú krásne. Treba nájsť len správny kameň, ktorý vám niečo povie. A môžete ho nájsť aj na štrkovisku,“ pokračoval Lehotský. Nazbierané kamene veľmi jemne dotvára. Domaľúva podľa toho, čo mu pripomínajú. Z diel umelca dýchajú teplé farebné tóny. „Farby ktoré v mojich dielach cítite a vidíte, by som si asi obliekol, alebo v takých farbách by som chcel nejakým spôsobom existovať. Sú to také moje tichostné výlevy,“ vyznal sa Janko Lehotský.

Dielam vdychuje dušu a príbeh

Okrem obrazu a kameňa Janka Lehotského uchvátilo aj drevo. Vďaka jeho dcére, ktorá objavila kôru a vyrezávala si z nej rôzne motívy, sa dostal k drevu a kôre. „Každé drevo je iné a niečo iné zo seba i vyžaruje,“ tvrdí umelec. Každá kôra je podľa neho iná, je veľmi krehká, veľmi úžasná, no dá sa veľmi ľahko aj pokaziť. „Nikdy neviem, čo z kôry vytvorím. Postupne ju dotváram a v závere potom vyjde to, čo by som možno ani nečakal. Dielo sa na niekoho alebo niečo podobá,“ vysvetlil Lehotský. Svojim dielam pomocou malého nožíka vdychuje dušu, život, či určitý príbeh. Pre tvorbu svojich diel používa výlučne staré a vysušené dreviny a kôru, najčastejšie z topoľov, ktoré zbiera pri Dunaji, v lužných lesoch. „Drevo a kôra, ktorú nájdem mi musí v prvom momente niečo hovoriť,“ podotkol. Dielo v rukách Janka Lehotského vzniká niekedy zo dňa na deň, inokedy sa k nemu vracia dva až štyri dni. „Počas tvorby ma najviac láka to napätie, kedy sa nôž nejakým spôsobom upokojí a všetko vznikne tak, ako som si polopredstavoval. A buď to vyjde, alebo nie,“ hovorí Lehotský. Svoje diela vždy postupne dotvára, a tak vzniklo i množstvo portrétov známych osobností, napríklad Jean Paul Belmondo, Július Satinský, Stano Dančiak, Jozef Bednárik, Ján Pavol II., Anton Srholec. „Niektorí sa v dielach možno videli, možno nie. Ja vo svojich dielach vidím jednotlivé osobnosti. Buď tá rezonancia prejde aj na toho druhého človeka, alebo si myslí že som blázon,“ dodal s úsmevom Janko Lehotský.

Text a foto: Monika Šupatíková

Téma TASR



Používaním stránok SkolskyServis.sk súhlasíte s používaním cookies, ktoré slúžia na zlepšenie kvality nášho obsahu.

Viac