Peter Sámel: Hudba pre mňa znamená všetko

Monika Šupatíková, 11. júla 2017 8:52

Metalinda oslávila svoje 33. narodeniny aj v spoločnosti Novomešťanov.

Nové Mesto nad Váhom 11. júla (SkolskyServis.sk) - Legendárna rocková skupina Metalinda, oslavuje 33 rokov pôsobenia na hudobnej scéne. Pre svojich fanúšikov si pripravila TOUR-né 2017, kde hrá svoje najznámejšie hity i novinky z pripravovaného albumu. Metalinda v zložení Petra Sámela, Fera Gašparíka, Petra Kollara a Andyho Hudáka sa predstavila i na pôde Nového Mesta nad Váhom. Pred novomestským publikom v hudobnom klube Blue Note Jazz and Music Club zazneli hity ako Nebo zastav dážď, Ján Amos Džínový, Maj May, Slnko nevychádzaj, Zaľúbená žaba a ďalšie, ktoré rozospievali, postavili zo stoličiek, roztancovali a roztlieskali Novomešťanov.

Peter Sámel Foto: Monika Šupatíková



Na otázky odpovedal zakladateľ Metalindy, gitarista Peter Sámel.

Metalindu ste založili v Bratislave v roku 1983. Aké boli vaše začiatky?

Metalindu som založil spolu s Jánom Lapošom, Vladom Suchánom, Dušanom Horeckým. Predtým sme pôsobili v skupinách Halušky a Regata. Odišli sme z týchto skupín a založili si vlastnú. Na začiatky Metalindy spomínam veľmi rád. Boli sme sídlisková kapela. Cvičili sme v jednej bratislavskej garáži, každý deň a za každého počasia. V tej prvej zostave som hral ja na sólovú gitaru a bol som aj vedúci skupiny, spevák bol Dušan Horecký, Vlado Sucháň hral na basgitaru a Ján Lapoš na bicie nástroje.

Ako vznikol názov kapely?

Názov kapely nie je odvodený od Metallicy, ako si to mnohí ľudia vysvetľujú. Chceli sme hrať dobrú muziku, tak vznikla Metalinda, čo po španielsky znamená „Pekný cieľ“.

Spomínate si na svoju prvú gitaru?

Prvú gitaru mi kúpila mama. Bola červená a volala sa Jolana Rubín. Dve gitary som si aj vyrobil. No túžil som aj po ďalších gitarách. Modlil som sa každý deň, aby som dostal nejakú naozajstnú gitaru. A dostal som ju od môjho strýka z Ameriky. Bola to najlepšia gitara, ktorá v tej dobe vôbec bola, Gibson Les Paul. Dokonca mi ju závidel aj v tej dobe najlepší gitarista Andrej Šeban. Raz som mu ju aj požičal.

V kapele sa vystriedalo viac spevákov.

Najprv, keď sme založili Metalindu, spevákom bol Dušan Horecký. Potom sa zaľúbil a museli sme hľadať nového speváka. Vďaka láske nám teda odišiel jeden spevák a nahradil ho ďalší. Bol ním Paľo Drapák, s ktorým sme spolupracovali iba krátko. Potom jeden rok s nami spieval Tibor Fuzek a zase sa k nám vrátil naspäť Paľo Drapák. Zostal už 10 rokov. Potom to boli ešte Roman Čief, Paťo Imre, či Jaroslav Mojžiš. V súčasnosti je už viac ako jeden rok spevákom kapely Andy Hudák. V kapele sa vystriedalo viac spevákov, ale myslím, že je to normálne. Je to tak aj v iných kapelách. Máloktorá kapela dokáže byť v jednej zostave 33 rokov.

Dá sa porovnať, aká bola doba pre kapely vtedy, keď ste začínali a aká je teraz?

Vtedy, keď sme ako kapela začínali bola super doba a nám sa nepáčila. Mysleli sme si, že bude ešte lepšie. A to je tak, že nikdy nie je tak zle, aby nemohlo byť ešte horšie. Myslím si, že teraz je doba taká žiadna, lebo žiadne hudobné relácie sa v televíziách nevysielajú a v rádiách je málo počuť slovenské kapely. No proste, oplatí sa niekomu hrať, keď sa nevie dostať nikam do médií? Je veľmi ťažké sa dostať niekam do médií, a tak sa nové kapely nemajú ani kde prezentovať.

Piesne sa kedysi tvorili tak, aby mali určitú výpovednú hodnotu, aby prežili dlhšiu dobu. U mnohých kapiel to dnes chýba.

Áno. To je ako v chudobnej rodine. Aj všetci velikáni, ako napríklad Bach, Mozart pochádzajú z chudobných rodín. Aj my sme boli v chudobnej dobe, kde sme si všetko vážili. Venovali sme sa hudbe naplno, žili sme pre hudbu od rána do večera a od večera do rána. Žili sme iba hudbou, tvorili sme. Preto to malo a má aj odozvu. Pesničky sa zachovali dodnes a sú to podľa mňa klenoty slovenskej populárnej hudobnej scény. A to nielen pesničky našej kapely, Metalindy, ale aj iných kapiel z tej doby.

Kam sa Metalinda posunula za tých 33 rokov?

Keď kapela prežije a my sme prežili, to znamená, že ľudí stále bavíme a máme im čo dať. Držia nás nad hladinou. Oslavujeme 33 rokov. To znamená, že hudba prežila dobu a pesničky si ľudia dodnes spievajú, počúvajú ich, sťahujú. Chodia za nami fanúšikovia s prosbou o podpísanie albumov, fotiek, chodia na koncerty. Tie piesne prežili dobu spolu s nami a ideme ďalej.

Tvoríte texty i hudbu piesní. Kde beriete inšpiráciu?

Inšpirácia ide zo života. Je to každodenný život, ktorý prináša veľa skúseností, zážitkov, príbehov. Nápady pribúdajú každý deň.

Čo pre vás znamená hudba?

Hudba pre mňa znamená a vždy znamenala všetko. Žijem hudbou stále, v noci aj cez deň.

Metalinda v Novom Meste nad Váhom nekoncertuje prvýkrát.

V roku 2006 sme v Novom Meste nad Váhom hrali počas finále speváckej súťaže NovoStar. Bolo to na pozvanie riaditeľky Centra voľného času a autorky projektu NovoStar Jany Heveryovej. Vtedy sme spoznali aj tri skvelé tanečníčky orientálnych tancov, Martinu Mičovú, Katarínu Heveryovú a Silviu Maličkovú, ktoré s nami spolupracovali pri natáčaní videoklipu k piesni Veget. Natáčalo sa pred desiatimi rokmi v horúcom Egypte. A tak mám v spojitosti s videoklipom, Egyptom a novomestskými tanečníčkami orientálnych tancov veľa pekných spomienok.

Čo plánuje kapela do budúcnosti?

Teraz oslavujeme narodeniny, máme 33 rokov a k tomu aj koncertné turné po slovenských i českých mestách. Plánujeme vydať CD, ktoré už dlho pripravujeme a je práve pred dokončením. Všetky pesničky naspieval Andy Hudák. Robíme to z celého srdca a chceme, aby to bolo top a super.



Text a foto: Monika Šupatíková

Téma TASR