Martin: Výstava Prstom po mape ponúka pohľad do zbierok SNK

TASR, 9. januára 2018 13:21

Pohľad do zbierok máp, vedút a grafických vyobrazení Európy, Slovenska i sveta od 15. do 18. storočia ponúka výstava Prstom po mape v Literárnom múzeu Slovenskej národnej knižnice v Martine.

Martin 9. januára (TASR) - Pohľad do zbierok máp, vedút a grafických vyobrazení Európy, Slovenska i sveta od 15. do 18. storočia ponúka výstava Prstom po mape v Literárnom múzeu Slovenskej národnej knižnice (SNK) v Martine. TASR o tom informovala hovorkyňa SNK Katarína Štefanides Mažáriová.

Budova SNK v Martine Foto: TASR



"Ponúka pohľad na rozvoj sveta a jednotlivých regiónov, ako sa vyvíjali hranice štátov a ako človek prenikal stále ďalej a ďalej, objavujúc postupne všetky kontinenty. Samotná mapa je nielen grafickým umeleckým dielom, ale aj nosičom množstva iných informácií o živote našich predkov. Okrem geografických informácií zobrazuje často aj dobové výjavy, rozloženie vojenských jednotiek, životné osudy panovníka, biblické výjavy. Nájdeme na nich aj kresby ľudí, zvierat a rastlín," uviedla generálna riaditeľka SNK Katarína Krištofová.

Rozvoj produkcie máp nastal podľa hovorkyne SNK potom, ako Johannes Gutenberg vynašiel v roku 1455 kníhtlač. "A tak sa kartografi už nemuseli trápiť a ručne mapy prekresľovať. Aj objavenie Ameriky v roku 1492 bol dôvod, prečo bolo treba mapy prerábať. Ale vďaka kníhtlačiarskemu stroju stačil kvalitný drevorez a mapy, obohatené o nové územia, boli v dostatočnom množstve k dispozícii širokým masám obyvateľstva. Z rokov 1472 a 1493 pochádzajú aj najstaršie kartografické pamiatky, ktoré deponuje SNK. Kronika Hartmanna Schedela, ktorú vydal Anton Koberger st. v Norimbergu v roku 1493, zobrazuje svet ešte tak, ako ho videl staroveký učenec Ptolemaios. A ten videl len Európu, časť Ázie a severné pobrežie Afriky," doplnila hovorkyňa SNK.

V 18. storočí boli mapy, veduty i plány veľmi rozšírené aj v bežnom živote. "Uvádzali sa napríklad v záhlaví výučných listov, diplomoch či listinách miest. SNK sa z tohto obdobia môže pochváliť mapami, ktoré vytvorili slovenskí rodáci Paul Kray, Samuel Mikovíni, Andreas Erik Fritsch, Samuel Krieger a zakladateľ uhorskej vedeckej geografickej štatistiky Ján Matej Korabinský. Išlo predovšetkým o vyobrazenia hornouhorských (slovenských) miest a stolíc, ktoré boli súčasťou diel Mateja Bela. Ján Matej Korabinský bol, okrem iných, aj tvorca poštovej mapy Uhorska či Novej hospodárskej a produktovej mapy Uhorska, ktorá podávala komplexný obraz krajiny vo všetkých jej aspektoch," podotkla Štefanides Mažáriová.

Inšpiráciou pre vytvorenie výstavy Prstom po mape sa podľa nej stala monografia Slovensko, Európa a svet na starých mapách a v grafických vyobrazeniach historických tlačí 15. až 18. storočia z fondov a zbierok SNK. "Prezentuje domácej i zahraničnej verejnosti najvýznamnejšie kartografické aj grafické prejavy pôvodných tvorcov: mapy, atlasy, mestské či krajinárske veduty a plány rôzneho typu a obsahu, ktoré časovo i teritoriálne presahujú Slovensko a dokonca aj Európu," dodala hovorkyňa SNK.

Výstava Prstom po mape potrvá v Literárnom múzeu SNK do 14. apríla.




Téma TASR