Imunitu dieťaťa podľa odborníka ovplyvňuje aj hygiena

TASR, 30. októbra 2017 8:15

Štatistiky Úradu verejného zdravotníctva SR pravidelne na začiatku jesene zaznamenávajú zvýšený výskyt akútnych respiračných ochorení (ARO).

Bratislava/Košice 30. októbra (TASR) - Imunitný systém dieťaťa v kolektíve ovplyvňujú podľa predsedu Slovenskej pediatrickej spoločnosti Milana Kuchtu nielen vírusy iných detí, ale niekedy aj nedostatočná hygiena, či nie vždy zodpovedné správanie sa rodičov.

Štatistiky Úradu verejného zdravotníctva SR pravidelne na začiatku jesene zaznamenávajú zvýšený výskyt akútnych respiračných ochorení (ARO).
Bez popisu Foto: Pixabay

"Nárast chorobnosti na ARO je možné každoročne zaregistrovať už od 36. kalendárneho týždňa. Na základe dlhoročných sledovaní možno predpokladať, že v najbližších týždňoch sa bude chorobnosť na akútne respiračné ochorenia, vrátane chrípky a chrípke podobných ochorení, výraznejšie zvyšovať," vysvetľuje hlavný hygienik SR Ján Mikas z Úradu verejného zdravotníctva SR. K nárastu týchto ochorení prispieva viacero faktorov, či už ide o ochladenie, nástup detí do detských kolektívov a častejší pobyt osôb v uzatvorených priestoroch, kde sa respiračné ochorenia môžu lepšie šíriť.

"Dieťa sa dostáva do kontaktu s rovesníkmi, ktorí sú zdrojom, rôznych pre neho nových a neznámych mikroorganizmov," hovorí Milan Kuchta, predseda Slovenskej pediatrickej spoločnosti a spolupracovník iniciatívy 1000 dní, pôsobiaci na Klinike detí a dorastu Lekárskej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika (LF UPJŠ) a v Detskej fakultnej nemocnici v Košiciach.

"Veľkou chybou rodičov býva, že ich dieťa, u ktorého sa prejavia prvé symptómy ochorenia, ktorými sú bolesti hlavy, škriabanie v hrdle, sekrét z nosa, pokašliavanie, či pobolievanie bruška, často privádzajú do detského kolektívu, čím zvyšujú možnosť prenosu infekcie. A tiež na záver prekonávaného ochorenia prinášajú do kolektívu dieťa, ktoré ešte nie je doliečené. Rodič je zodpovedný za to, aby dieťa s príznakmi ochorenia, alebo dieťa ešte nedoliečené, do kolektívu nechodilo," vysvetľuje Kuchta.

Batoľa vo veku 12 až 24 mesiacov sa podľa jeho slov stretáva so stále väčším počtom podnetov a situácií, ktoré zaťažujú, ale zároveň aj trénujú imunitný systém. Po druhom roku života sa imunita trénuje najmä postupným rozvíjaním kontaktov a s nástupom do detských kolektívov. Preto aj riziko infekcií sa zvyšuje najmä u detí, ktoré začínajú navštevovať kolektívy v jasliach a škôlkach.

Úlohou imunitného systému je chrániť podľa lekára organizmus pred neželanými vírusmi, baktériami a ďalšími patogénmi z vonkajšieho sveta. Až 70 percent imunitného systému sa nachádza v črevách, preto je črevná mikroflóra - jej priateľské baktérie, dôležitá pre rozvoj zdravého, dobre fungujúceho imunitného systému. Imunitný systém je možné ovplyvňovať a trénovať aj stravou.




Téma TASR



Používaním stránok SkolskyServis.sk súhlasíte s používaním cookies, ktoré slúžia na zlepšenie kvality nášho obsahu.

Viac