Herečka Elena Petrovická sa stala držiteľkou sedemnásteho Kvetu Tálie

Monika Šupatíková, 18. apríla 2018 9:57

V poradí už sedemnásty Kvet Tálie rozkvitol pre herečku Elenu Petrovickú. Bol jej udelený počas Festivalu Aničky Jurkovičovej v Novom Meste nad Váhom.

Nové Mesto nad Váhom 18. apríla (SkolskyServis.sk) - Herečka Elena Petrovická si 8. apríla prevzala z rúk organizátorov XXI. ročníka Festivalu Aničky Jurkovičovej v Novom Meste nad Váhom v poradí sedemnásty Kvet Tálie. Vo foyer Mestského kultúrneho strediska pribudla na tabuli Kvetu Tálie k doterajším hereckým osobnostiam tabuľka s menom a podpisom Eleny Petrovickej. Kvet Tálie sa významným slovenským herečkám udeľuje od roku 2002.

Herečka Elena Petrovická sa stala držiteľkou sedemnásteho Kvetu Tálie Foto: Monika Šupatíková


Pochádza z divadelnej rodiny

Elena Petrovická patrí k divadelníkom, ktorí sa stali na slovenskej divadelnej scéne skutočnými pojmami. Divadelná, filmová, televízna, dabingová a rozhlasová herečka herecký talent zdedila po svojich predkoch. Ochotníckemu divadlu sa venovali jej prastarí i starí rodičia. Herečkin prastarý otec Samuel Šípka, národovec, verejný činiteľ, notár, richtár, kronikár, herec a režisér bol zakladateľom divadelnej tradície v Martine a jej veľkým vzorom. „Ja pochádzam so starej divadelnej rodiny. Prastarý otec Samuel Šípka hrával ochotnícke divadlo už v roku 1840 v Divadle štúrovskej mládeže. Založil ochotnícke divadlo, ktoré sa hralo v obývačke nášho domu. Bol hlavným iniciátorom vzniku Martinského spevokolu a podporovateľom myšlienky vybudovania Národného domu, aby mal Martinský spevokol kde hrať. Tam hrávala aj moja stará mama,“ uviedla herečka Elena Petrovická. Druhý prastarý otec, učiteľ Ján Straka, bol zakladateľ ochotníckeho divadla v Báčskom Petrovci, ktoré funguje dodnes. „Stará mama a starý otec, Elena a Ján Strakovci boli ochotníkmi Martinského spevokolu,“ pokračovala Petrovická. Nezabudnuteľnou bola mama Eleny Petrovickej, slávna teta Viera Bálinthová, známa najmä svojim nenapodobiteľným hlasom z rozhlasových rozprávok. „Ja som štvrtá herecká generácia v našej rodine,“ povedala herečka.
Herečka Elena Petrovická sa stala držiteľkou sedemnásteho Kvetu Tálie Foto: Monika Šupatíková

Milovala dramatické i komediálne postavy

Elena Petrovická v roku 1962 dostala umiestenku do martinského Divadla Slovenského národného povstania. Hneď na začiatku svojej hereckej kariéry zaujala interpretáciou mladých dramatických hrdiniek, napríklad ako Katarína v Ostrovského Búrke, Nina v Lermontovovej Maškaráde či Beatrice v Shakespearovej komédii Mnoho kriku pre nič. Tiež divákov zaujala v Moliérovom Tartuffovi, v Hollého Kubovi, Gogoľovom Revízorovi či v úlohe vrchnej sestry Ratchedovej v adaptácii Wassermanovho románu Eniki, beniki. Na divadelných doskách v Martine si zahrala aj roly, ktoré hrávali aj jej predkovia. „Prastarý otec, bol vynikajúci v ženských rolách. Moja stará mama hovorila, že herci si líčili na hrubo obočie, červený rúž na pery, obliekali si ženské šaty a doplnili parochňu a šatku. Ako ochotnícky herec hral Johanku v divadelnej hre Jána Chalupku Všetko naopak a tú istú rolu som si asi po 120 rokoch zahrala aj ja v Martinskom divadle,“ zaspomínala si Elena Petrovická, ktorá má rada všetky svoje herecké roly. Niektoré menej, iné viac. Ako ryba vo vode sa cítila všade, pri stvárňovaní dramatických postáv aj komediálnych. „Robila som nádherné roly, ja som ich všetky milovala. Ja som dramatická herečka a tieto roly som vždy milovala, ale milujem aj komédiu, tam sa dá vyblázniť,“ vyznala sa.

Chcela študovať žurnalistiku, stala sa skvelou herečkou

Herečka Elena Petrovická si spomína na detstvo ako na obdobie, keď jej mama musela veľa pracovať a ona často zostávala doma sama. „Moja maminka bola ochotnícka herečka, aj s mojim otcom, ale sa rozviedli a moja maminka bola samoživiteľkou rodiny,“ povedala Elena Petrovická. Na známu tetu Vieru Bálinthovú a rozprávky v jej podaní vysielané naživo v rozhlase si staršia generácia pamätá dodnes. V Detskej rozhlasovej dramatickej družine vychovávala malých hercov. Vlastnú dcéru v nej však nemala, aby ju nepodozrievali z protekcie. „Mamu som si veľmi neužila. Mala som päť rokov, keď som sa naučila čítať. Potom som si začala prezerať scenáre, ktoré mala mama doma, pretože bola aj rozhlasovou režisérkou. Rozprávky mi mama nečítala, nemala na to čas. Počúvala som ich z rozhlasu ako iné deti,“ vysvetlila Petrovická. Neskôr, keď ju lákalo herecké povolanie, mama ju odrádzala. „Moja maminka mi hovorila: Elena, Ty na herectvo nechoď, Ty tam nepatríš, Ty na to nemáš! Tak som sa prihlásila na žurnalistiku a aj na VŠMU, kde práve otvárali katedru réžie. Hovorila som si, že kde ma zoberú, tam pôjdem. Prijali ma na obidve školy. Vybrala som si štúdium réžie. Po štyroch semestroch réžie som prešla na odporúčanie môjho pedagóga režiséra Budského na herectvo,“ spomína si známa herečka. „Hoci som novinárčinu nevyštudovala, písaním som sa živila. Písala som televízne, rozhlasové scenáre a rozprávky pre deti,“ dodala.

Herečka Elena Petrovická sa stala držiteľkou sedemnásteho Kvetu Tálie Foto: Monika Šupatíková


Najlepšie sa cítila v dabingu

Na martinských divadelných doskách pôsobila Elena Petrovická dvadsaťšesť rokov. Potom nasledovala manžela do Bratislavy, kde sa stal riaditeľom SND. Ona prijala ponuku hrať na Novej scéne, kde si zahrala postavu Dotty Otleyovej v komédii Sardinky, na scénu, prosím, postavu Karolíny v komédii Dáma z práčovne a iné. O dva roky neskôr hosťovala v činohre zvolenského Divadla J. G. Tajovského. „Som rodená Bratislavčanka. Keď som odchádzala do Martina, tak som nechávala v Bratislave lásku. Zvyknúť si v Martine bolo veľmi ťažké. A potom, keď som sa vrátila do Bratislavy, tak mi chýbal Martin. Môj herecký kolektív je martinský kolektív. V Bratislave som sa venovala réžii, dabingu, písaniu scenárov, bola som šťastná aj v rozhlase. Stále som bola v jednom kole. A tiež som bola v kontakte aj so všetkými hercami,“ podotkla Petrovická. „Našťastie ešte žije moja priateľka Eliška Nosáľová, s ktorou môžem o martinskom divadle komunikovať,“ usmiala sa herečka, ktorá sa najlepšie cítila v dabingu. „Dabing som robila od roku 1976. V košickom štúdiu som začínala s Igorom Hrabinským. Robila som takmer všetky hlavné postavy a režisér Hruška mi povedal: Vy zahráte aj cestovný poriadok. A mal pravdu. Milujem dabing a robím ho doteraz,“ pokračovala v rozprávaní Elena Petrovická.

Televízne seriály nepozerá, no zahrala si v nich

Na divadelných doskách prežila Elena Petrovická vyše 40 rokov. V poslednej dobe je známa i z televíznych seriálov. Objavila sa v Ordinácii v ružovej záhrade, Kukučke či Záchranároch. „Divadlo by som už nechcela hrať, ale teraz som si zahrala v seriály Záchranári jednu dementnú starenu, ktorá už ohrozuje panelák a treba odviezť na psychiatriu. Hrala som vo svojich papučiach i teplákoch, neučesaná a nenalíčená. Tak som sa s tou postavou zžila, že keď som prišla zo štúdia domov som mala pocit, že sa z toho ani nedostanem,“ uviedla. Televízne seriály však nepozerá.

Herečka Elena Petrovická sa stala držiteľkou sedemnásteho Kvetu Tálie Foto: Monika Šupatíková


Získala Kvet Tálie

Elena Petrovická patrí k herečkám, ktoré už na začiatku svojej kariéry mali šťastie na veľké divadelné príležitosti. Úspešná bola aj v mnohých televíznych a rozhlasových inscenáciách. V Novom Meste nad Váhom jej bol udelený Kvet Tálie, ocenenie, ktoré sa udeľuje úspešným slovenským herečkám. Prevzala si ho v úvodný deň Festivalu Aničky Jurkovičovej. „Som nesmierne šťastná, že Kvet Tálie sa dostáva práve do mojich rúk. Toto ocenenie pre mňa znamená nesmierne veľa, hlavne kôli mojim predkom, ochotníckym divadelníkom, ktorí to všetko začali. Je to pre mňa nekonečná radosť i dojatie. Veď čo herec potrebuje? Uznanie, pochvalu a peniaze sú až potom. Herectvo mi vzalo súkromie a čas na rodinu, no dalo mi obrovskú radosť z tvorby,“ vyznala sa na záver usmievavá herečka.

Text a foto: Monika Šupatíková

Téma TASR