Dominik Monček vkladá cit a príbeh do sôch z tvrdých materiálov

Monika Šupatíková, 14. marca 2018 14:04

Dominik Monček predstavil svoju tvorbu na druhej samostatnej výstave. Sochy a kresby vystavuje v Novom Meste nad Váhom.

Nové Mesto nad Váhom 14. marca (SkolskyServis.sk) - Výstavnú sieň Mestského kultúrneho strediska v Novom meste nad Váhom zaplavili desiatky sôch i kresby akademického sochára Dominika Mončeka. Sochy plné citov, pokory, utrpenia, viery, nádeje a silného ľudského príbehu autor predstavuje prostredníctvom výstavy Mystérium do 3. apríla.
Sochár Dominik Monček vystavuje svoje diela v Novom Meste nad Váhom Foto: Monika Šupatíková

Dominik Monček sa venuje komornej i monumentálnej sochárskej tvorbe. Narodil sa 22. marca 1970 v Martine, žije a tvorí v Pruskom. V rokoch 1984 – 1988 vyštudoval odbor umelecké kováčstvo na Strednej umeleckopriemyselnej škole v Kremnici. V štúdiu pokračoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (1992 – 1998). Vyštudoval odbor monumentálne sochárstvo u profesora Jozefa Jankoviča. V roku 1997 absolvoval študijný pobyt v Nemecku v Karlsruhe. Zúčastnil sa viacerých sochárskych sympózií, naposledy v roku 2017 v Skalke pri Trenčíne. Prvú samostatnú výstavu mal v roku 2016 v Galérii M. A. Bazovského v Trenčíne. Dominik Monček sa umeniu venuje už od štúdií, no verejnosť jeho diela spoznáva až v poslednom období. „Spôsobili to vážne osobné životné a zdravotné úskalia v jeho najdynamickejšom období pred niekoľkými rokmi. Na dlhý čas musel prestať tvoriť. Pred vyše desiatimi rokmi po mozgovej príhode a po niekoľkých dňoch v kóme sa musel nanovo učiť chodiť, rozprávať, písať, čítať, počítať, kresliť i tvoriť sochy,“ uviedla kurátorka výstavy Ela Porubänová.

Tvorí cez osobné zážitky

Od začiatku v tvorbe Dominika Mončeka zohrávali zásadný význam viera, kresťanské symboly a kresťanská ikonografia. Svoje danosti uplatnil jednak vo voľnej tvorbe ale aj interiérových a exteriérových realizáciách sakrálnych stavieb na Slovensku. „Naskytla sa mi možnosť vytvoriť diela priamo v kostoloch a z toho sa potom odvinuli aj ďalšie sochárske záležitosti. Od začiatku mojej tvorby som sa venoval sakrálnej tematike. Je to pre mňa prirodzené, takto vnímam svet. Diela reagujú na životné okolnosti, nabádajú k pokore a viere v život. Tvorím ich cez osobné zážitky,“ vysvetlil Dominik Monček. Za jeho sochami vidíme predovšetkým silný ľudský príbeh. „Pár rokov po úspešnom ukončení štúdií, keď sa mu darilo a pripravoval svoju samostatnú výstavu, v jeden deň prišiel takmer o všetko. Po vážnych zdravotných ťažkostiach zostal viac týždňov medzi bytím a nebytím,“ povedala Ela Porubänová. Umelec sa nevzdal a opäť tvorí sochy, ktoré si vyžadujú nielen kreativitu a talent, ale predovšetkým veľkú fyzickú náročnosť. „Dominik Monček vie čo je utrpenie, bolesť. Aj preto prostredníctvom svojich diel otvára otázky, na ktoré často ani nedostáva odpoveď. Pomáha mu však viera a pokora, vlastnosti, ktoré taví do svojich sôch,“ pokračovala Porubänová. „Je to už asi štvrťstoročie, čo sa stretli naše cesty. Keď prišiel Dominik Monček s rodičmi ku mne a mal som možnosť zahliadnuť jeho práce a jeho tvorbu, tak som pochopil, že má v rukách obrovský talent. Socharina je záležitosť ducha a hmoty. Ale taká duchovná výpoveď akú on dokázal zhmotniť vo svojej tvorbe a dokazuje to až doteraz, je obdivuhodná,“ povedal známy sochár Igor Mosný.

Druhá samostatná výstava umelca

Aktuálna výstava Mystérium je v poradí druhou samostatnou výstavou Dominika Mončeka. Ukrýva v sebe tajomné posolstvá. „V čase medzi dvomi najvýznamnejšími kresťanskými sviatkami, v čase pôstu, odriekania a hlásania pokory je úprimným vyznaním sochára, ktorý svojim umením nabáda k zamysleniu, láske človeka k človeku, k duchovnému stíšeniu každého z nás. Prostredníctvom svojich sôch tak nastoľuje otázky, ktoré v tom chaose, hluku a kriku celej spoločnosti už ani nepočuť,“ podotkla kurátorka výstavy. Výstava ponúka možnosť na chvíľu sa zastaviť v civilizačnom zhone, zamyslieť a pobudnúť medzi sochami, ktoré majú zvláštnu duchovnú moc. Zo sôch Dominika Mončeka dýcha mystérium utrpenia, pokory ale i láska, nádej a viera v život. Na výstave autor predstavuje dve fázy svojej tvorby, Diela pred a Diela po. „Na začiatku, po skončení štúdií sú jeho sochy zväčša konštruované v nefiguratívnom až kubisticky úspornom jazyku. Sochy z posledného obdobia sú vrúcne, vášnivé, presvedčivé, úpenlivé a najmä figurálne a rozmerné. Sú v nich silné emócie, sú to sochy prosiace, odpúšťajúce, zmierené,“ povedala Porubänová. Dominika Mončeka dnes napĺňa najmä to, že môže robiť to, čo robí, že môže vizualizovať svoje pocity, myšlienky, že môže zaznamenávať svoj vnútorný svet, ale aj drámy našich životov. Do svojich sôch ukladá pamäť i históriu ľudstva cez kresťanské symboly a ikonografiu, ale aj vlastné zamyslenia a úvahy. Podľa Porubänovej jeho tvorba dýcha transcendentálnym nábojom, z utrpenia získava silu, ďalšiu vôľu tvoriť a žiť, hľadať nové cesty i túžby.

Kresba ako prvý impulz k sochárskemu dielu

„Tvorbu Dominika Mončeka prezentujú aj veľkoformátové, expresívnymi líniami charakteristické kresby. Podobne ako v sochách i v kresbách zaznievajú figurálne témy, kde v expresívnych často až exaltovaných výrazoch a gestách zaznamenáva utrpenie, rozjímanie, pokoru a napokon zmierenie človeka s osudom i sebou samým,“ uvádza Porubänová. Kresby vytvorené s dynamickými líniami sú neoddeliteľnou súčasťou jeho tvorby a prvým impulzom ku konečnému sochárskemu dielu. „Sochu si najskôr nakreslím. Potom ju tvorím z dreva, kameňa, drôtu, plechu, rôznych odpadových kúskov železa, ktoré vždy nejak modelujem,“ vysvetlil sochár, ktorého fascinuje práca s tvrdými materiálmi. Najskôr si vytvorí konštrukciu sochy zo železa a následne ju dotvára. Pri tvorbe rôzne kovové prvky spája krútením, zváraním, kombinuje matné a lesklé plochy. Brúsi to, čo chce aby vyniklo. Kovové materiály kombinuje s drevom a kameňom. „Umelec do svojich prevažne kovových sôch tepe, zvára, brúsi a zapletá svoje myšlienky veľmi sústredene, dôkladne a vytrvalo. Aj preto nevnímame len ich povrch ale naopak ich kamenná, drevená alebo kovová hmota akoby k nám prehovárala a otvárala vnútorný duchovný a myšlienkový svet umelca,“ hovorí Ela Porubänová.



Rôzne druhy materiálu

Dominik Monček sochy tvorí už vyše dvadsať rokov. Výstava Mystérium predstavuje kolekciu diel, ktoré monitorujú jeho tvorbu a jeho životnú cestu. Sochy tvorí najradšej zo železa, kameňa a dreva. Obľubuje tvrdé materiály, opracovať ich však podľa jeho slov znamená veľkú drinu. „Každý materiál je ťažký a musím krvopotne vydolovať z neho to čo chcem dosiahnuť. Pri tvorbe nepreferujem iba jeden materiál. Sochy tvorím podľa toho, čo práve v sebe cítim a podľa toho si volím aj materiál,“ povedal Monček. Kovový materiál na svoje sochy si nosí zo zberu druhotného odpadu, z kovoštoru, železiarstva, starých povál, hľadá i na smetiskách či v zberných surovinách. „Kovová plastika Kajúcnik zhmotňuje človeka v jeho vnútorných duševných konfliktoch v momente prebudenia hlasu svedomia. Gesto figúry by malo napovedať tomuto stavu, preto je postava v kľačiacej polohe. Socha je vytvorená z množstva kovového odpadu, železa a drôtu, ktorý počas práce prechádzal ohňom, čo symbolicky pripomína spaľovanie hriechov pri úkone pokánia,“ prezradil autor. Sochy Hlava a Ruka sú vytvorené zo zváraného železa, Symfónia a Kríž zo železa, Žena z odpadového železa. Chrbticu vytvoril autor z krompáčov, Stvorenie sveta z pozinkovaného železa. Na vytvorenie sochy Nebo – peklo použil autor kameň, železo a zrkadlo. Vlnu vytvoril z kameňa a figurálnu kompozíciu Uzmierenie z dreva. „Posledná a najnovšia socha Dominika Mončeka vznikla len pár týždňov pred inštalovaním výstavy. Kovová socha Posol ticha vznikla zváraním, tepaním, brúsením takmer pol roka,“ podotkla Ela Porubänová. 130 cm vysokú sochu s názvom Srdce vytvoril autor kombináciou dreva a kovaného železa. „Socha Srdce je vytesaná z dreva, okolo ktorého sa omotávajú kovové tŕňové prúty vyjadrujúce ľudské pohnútky a zranenia, ktoré človek v živote znáša,“ dodal Monček.

Text a foto: Monika Šupatíková

Najčítanejšie Voľný čas

Téma TASR