Denisa Gaálová: Stručné dejiny Slovenska pre mladých čitateľov

TASR, 18. júla 2018 10:56

Autorka rozpráva o vzniku novej pútavej knihy o našich dejinách od praveku po súčasnosť, o vyučovaní dejepisu na školách a o záujme mladých ľudí o históriu.

Bratislava 18. júla (SkolskyServis.sk) -

Odkiaľ prišiel nápad napísať knihu Stručné dejiny Slovenska pre mladých čitateľov? Ako dlho vznikala?

Nápad prišiel z Vydavateľstva SLOVART, prišla s ním editorka Andrea Kellö Žačoková. Inšpiráciou bola knižka od E. H. Gombricha: Stručné dejiny sveta pre mladých čitateľov, ktorá vyšla prvýkrát v roku 1935, a dodnes sa stále vydáva. Niečo podobné chýbalo pre slovenské dejiny. Plán bol pútavo prerozprávať slovenské dejiny.
Kniha vznikala takmer rok, so všetkými úpravami, prepracovaniami... Pre mňa to bol dosť krátky čas, keďže popritom som riadne učila. Knihu som písala po večeroch, víkendoch, za obeť padli aj prázdninové dni.

Čo sú špecifiká populárno-náučnej literatúry pre deti? Ako sa píše text, v ktorom chcete sprostredkovať vaše nadšenie pre dejiny?

Niektoré udalosti, životné príbehy osobností sa priam núkajú na prerozprávanie, pri iných sa to hľadá ťažšie. Snažili sme sa používať príklady, ktoré sú deťom blízke, ísť cez veci, čo poznajú zo svojho života.
Kniha by mala čitateľom – mladším i starším – priniesť prehľad našich dejín, to, čo už vlastne poznajú zo školských lavíc, ale na niektoré veci zabudli alebo im neboli celkom jasné.

Ktorá téma v slovenských dejinách bola najťažšia na spracovanie alebo sa najťažšie vyučuje?

Najťažšie sa písalo práve o najnovších dejinách – 20. storočie. Vďaka množstvu historického materiálu máme k tomuto obdobiu veľa poznatkov. Bolo ťažké urobiť výber, vysvetliť veci, ktoré staršie generácie, respektíve rodičia detí zažili, ale súčasným deťom už nič nehovoria.
Z mojich skúseností je ťažko zaujať študentov obdobím národného obrodenia (bernolákovci, štúrovci), matičných rokov. Niekedy tieto témy už vopred odmietajú.

Je aj téma (alebo témy), ktorá je v knihe preto, lebo v učebniciach nie je dostatočne alebo vôbec spracovaná?

Práve 20. storočie zaberá dosť veľkú časť knihy. Aj keď to majú byť stručné dejiny, nechali sme po dohode s editorkou i redaktorkou viaceré časti, ktoré sme zvažovali skrátiť. Práve o tomto období, ktoré je čitateľom najbližšie a stále ovplyvňuje súčasnosť, sa v školách učí menej. Je to aj tým, že vyučovanie dejepisu ide chronologicky a k posledným, hoci veľmi dôležitým udalostiam sa študenti dostanú len v skratke, k niektorým vôbec.
Ináč sme postupovali chronologicky a snažili sme sa spomenúť všetky dôležité udalosti.

Aká bola spolupráca s ilustrátorom Frenkym Hříbalom?

Ilustrátor, keďže je tiež vzdelaním historik, prišiel s nápadom na úvodné obrázky ku každej kapitole. Myslím, že výborne vystihujú a dopĺňajú text. Dôležitú súčasť tvoria aj mapy, ktoré nie sú klasické, ale zorientujú čitateľa v priestore. A na predsádke knihy nájdu čitatelia rôzne symboly súvisiace s našimi dejinami.
Foto:

Ktorá časť slovenských dejín deti najviac baví?

Študenti často frflú, keď sa venujeme slovenským dejinám, neuvedomujú si ich bohatosť, prepojenie so svetovými dejinami. Bojujem s predsudkami, že „svetové“ dejiny sú zaujímavejšie. Treba uvádzať príklady osobností, udalostí, aby si uvedomili, že to tak nie je. Keďže sme boli súčasťou iných štátnych celkov, akoby pre nich naše dejiny neexistovali, hoci naši predkovia žili na tomto území dlhé storočia. Samozrejme, neplatí to pre všetkých študentov. K obľúbeným obdobiam patrí Veľká Morava, vláda niektorých panovníkov ako Matej Korvín či Mária Terézia, ale aj obdobie vojnovej Slovenskej republiky. Sú to témy a osobnosti, s ktorými sa najčastejšie stretávajú od základnej školy, v médiách, v literatúre.

Posledná kapitola knihy zasahuje až do súčasnosti. Zaujímajú sa deti, ktoré učíte a poznáte, o dianie v spoločnosti?

Určite áno. Učím na štvorročnom gymnáziu, kde sú už takmer dospelí ľudia. Niektorí študenti sa veľa pýtajú, diskutujú. Sami si vyhľadávajú informácie. Snažíme sa ich na vyučovaní viesť k tomu, že sú súčasťou tejto spoločnosti, že je dôležité sa zaujímať o dianie okolo nich. Je tiež dôležité viesť ich k vyhľadávaniu vierohodných zdrojov, aby dokázali sami rozlišovať relevantné informácie.

Téma TASR