Za Stalinom

Mária Škultétyová, 5. marca 2018 6:30

V ruke držím Slovenské pohľady, mesačník Sväzu slovenských spisovateľov, dvojčíslo 2-3 z roku 1953.

Bánovce nad Bebravou 5. marca (SkolskzServis.sk) - Úvod časopisu tvorcovia venovali dvom udalostiam vtedajších marcových dní: správam o úmrtí J.V. Stalina a K. Gottwalda a tiež básňam, ktoré vyjadrujú smútok nad ich odchodom.



Na samom začiatku je vyhlásenie Ústredného výboru KSSS, Rady ministrov SSSR a Prezídia Najvyššieho sovietu SSSR k Stalinovej smrti. S pocitom veľkého smútku v ňom oznamujú strane a všetkým pracujúcim Sovietskeho sväzu, že 5.marca o 9. hod. 50 min. večer zomrel po ťažkej chorobe predseda Rady ministrov SSSR a tajomník Ústredného výboru Komunistickej strany Sovietskeho sväzu Jozef Vissarionovič Stalin.

Z rozsiahleho textu vyberám:

Súdruh Stalin priviedol našu krajinu k víťazstvu nad fašizmom v druhej svetovej vojne, čo od základu zmenilo celú medzinárodnú situáciu. Súdruh Stalin vyzbrojil stranu a všetok ľud veľkým a jasným programom budovania komunizmu v SSSR. Smrť súdruha Stalina, ktorý venoval celý svoj život oddanej službe veľkému dielu komunizmu, je najťažšou stratou pre stranu, pre pracujúcich sovietskej krajiny a celého sveta. Zpráva o úmrtí súdruha Stalina spôsobí hlbokú bolesť v srdciach robotníkov, kolchozníkov, inteligencie a všetkých pracujúcich našej vlasti, v srdciach vojakov našej chrabrej armády a vojenského námorníctva, v srdciach miliónov pracujúcich celého sveta.

Nesmrteľné Stalinovo meno bude navždy žiť v srdciach sovietskeho ľudu a všetkého pokrokového ľudstva.

Nech žije veľké víťazné učenie Marxa, Engelsa, Lenina a Stalina!
Nech žije naša mohutná socialistická vlasť!
Nech žije náš hrdinský sovietsky ľud!
Nech žije veľká Komunistická strana Sovietskeho sväzu!

Od Stalinovej smrti ubehlo 65 rokov. Za ten čas sa veľa zmenilo. V Európe sa zrútil komunizmus, padla železná opona. Zanikol mohutný Sovietsky zväz, rozpadol sa sovietsky blok. Na povrch vyplávali zločiny komunizmu a zverstvá oceľového muža. Muža, ktorý sa už za života stal modlou, a beda tým, čo sa neklaňali. Mnohí ho velebili, mnohí zatracovali. Mnohí ho museli velebiť, lebo komunistická propaganda mala silu a nástroje. A tak niet divu, že podľahli aj umelci a básnici. Na ukážku som vybrala smútočnú báseň Pavla Horova Za J.V. Stalinom.

A deň sa zrútil ako do rozvalín
do noci, ktorá šľahla jeho zemou velikou,
do noci, o ktorú aj hviezda mocne pleskne:
v takejto chvíli umrel,
v takejto chvíli skonal milovaný Stalin.
A v mojom srdci žiaľ jak more mumre
refrénom onej starodávnej piesne:
Kdeže si, moja Suliko?
Slová sú bezmocné, slová sú bezútešné,
slová sú ako skaly,
nepodkúpne a tvrdé,
keď do ich flóru smútok srdca halím
do čiernych zástav viet, stiahnutých do pol žrde,
v zástupoch súdruhov, ktorí sa rozplakali,
jak refrén onej starodávnej piesne,
ktorú mal rád Stalin:
Kdeže si, moja Suliko?

Človek jak semä do brázd zeme klesne,
keď unavené srdce búšiť prestane,
keď ako hviezda dohorí,
keď ponorí sa do tmy zánikov.
A predsa vracia sa jak jar, jak svitanie,
a predsa vracia sa cez hluché priestory
jak refrén onej starodávnej piesne:
Kdeže si, moja Suliko?

A letí čas, hodiny bijú spešne,
a clivý hlas ho nevie zastaviť,
a márne lkáš, márne lkajú tí,
čo idú za ním na poslednej ceste
jak verná stráž, jak verše básnikov,
nezlomní, hoc bôľom zohnutí
a trúchlo-prísni ako zástavy,
jak refrén onej starodávnej piesne:
Kdeže si, moja Suliko?

A chmúrne tóny panychídy znejú
a slané slzy kanú po líci.
Veď odchádza, veď mizne do dialí
vladár, čo staré žalmy bezútešné
víťazným rytmom Internacionály
zmenil na rozjasanú, hrdú epopeju,
čo znie nad jeho zemou velikou
i v našej ulici!
Nuž ako by sme teraz nelkali
refrénom onej starodávnej piesne:
Kdeže si, moja Suliko?

Priatelia, súdruhovia, sveta proletári!
Ešte viac, ešte tuhšie spojte sa!
Žiaľ, čo dnes ryje jeho smrť do našich tvárí,
nech naše dlane zatne v oceľovú päsť!
Nech ako On nik v boji neklesá!
A na vrahov a na zákerníkov
nech každý mieri presne,
jak nám káže boľševická česť!
Veď tak nás učil Stalin nesmrteľný
ako refrén onej starodávnej piesne:
Kdeže si, moja Suliko?

Téma TASR