Významní podjavorinskí rodáci si prevzali ocenenia

Monika Šupatíková, 12. februára 2019 9:31

V Novom Meste nad Váhom ocenili významných podjavorinských rodákov. Ocenenia si prevzali počas podujatia Javorina, Javorina.

Významní ľudia podjavorinského kraja si prevzali ocenenia Foto: Monika Šúpatíková


Nové Mesto nad Váhom 12. februára (SkolskyServis.sk) - 20. január patril v Novom Meste nad Váhom Slávnosti podjavorinských rodákov a významným osobnostiam Podjavoriny. Udeľovali sa ocenenia Významná osobnosť Podjavoriny, Kvalitný produkt Podjavoriny i Ďakovný list.

Podujatie Javorina, Javorina s 22-ročnou tradíciou

Podujatie Javorina, Javorina sa v Novom Meste nad Váhom organizuje už od roku 1997, kedy sa uskutočnilo po prvýkrát. Počas podujatia, ktoré má už 22-ročnú tradíciu sa udeľujú ocenenia úspešným podjavorinským rodákom. Udelených bolo už vyše 200 ocenení. V tomto roku k nim pribudlo deväť ďalších. Ocenenia získali ľudia, ktorí sú bohatstvom nielen kraja pod Javorinou, ale i bohatstvom Slovenska. Tento kraj dal v minulosti a dáva i v súčasnosti sebe, Slovensku i svetu veľa významných a tvorivých ľudí, ktorí svojou činnosťou prinášajú trvalé a inšpiratívne hodnoty. Svojou činnosťou zviditeľňujú podjavorinský región na Slovensku i v zahraničí. Organizátormi už 22. ročníka boli Mesto Nové Mesto nad Váhom, Klub podjavorinských rodákov v Bratislave, novomestská pobočka Klubu podjavorinských rodákov a občianske združenie Javor v Novom Meste nad Váhom.

Udelili deväť ocenení

Zaplnená divadelná sála Mestského kultúrneho strediska tlieskala trom osobnostiam, ktoré si prevzali ocenenie Významná osobnosť Podjavoriny. Ďalej boli udelené tri tituly Kvalitný produkt Podjavoriny a tri Ďakovné listy.

Jozef Dedík

Ďakovný list bol udelený Jozefovi Dedíkovi st. za celoživotnú obetavú prácu v dychovej hudbe Bučkovanka a propagáciu ľudovej hudby podjavorinského kraja doma i v zahraničí.
Jozef Dedík sa narodil v Moravskom Lieskovom (1942). Vyučil sa za murára a až do odchodu do dôchodku pracoval v rôznych stavebných organizáciách. Vo voľnom čase sa venoval hudbe. Najskôr pôsobil v dychovej hudbe Dolinári, kde sa v roku 1974 stal kapelníkom. V roku 1978 bola kapela premenovaná na Bučkovanku. Vďaka kapelníkovi sa v jej repertoári začali čoraz viac objavovať piesne podjavorinského regiónu v jeho úprave. Ako kapelník dychovej hudby Bučkovanka Jozef Dedík pôsobil do roku 1998. V úprave ľudových piesní, najmä z okolia pokračuje dodnes. Jeho ľudovky obohatili nielen repertoár Bučkovanky, ale aj mnohých dychových hudieb na Slovensku a ľudovú hudbu nášho kraja poznajú aj poslucháči v zahraničí. Desiatky ľudových piesní v jeho úprave i jeho vlastné skladby sú zachytené na šiestich zvukových nosičoch Bučkovanky. Jozef Dedík je členom združenia dychových hudieb Slovenska a členom Zväzu skladateľov dychových hudieb Slovenska. Za prínos pri šírení dobrého mena podjavorinského regiónu a jeho kultúrnych klenotov mu bola v r. 2002 udelená Pocta generálneho riaditeľa NOC a v roku 2012 Medaila Daniela Licharda za zásluhy v oblasti kultúry. „Ocenenie je pre mňa milé prekvapenie. Úprave a písaniu ľudových piesní sa venujem stále. Teší ma to,“ vyznal sa Jozef Dedík.

Marián Chudík

Ďakovný list bol udelený Mariánovi Chudíkovi za mimoriadne úspechy v 3D lukostreľbe a reprezentáciu podjavorinského kraja a Slovenska na svetovej úrovni.
Marián Chudík, rodák zo Starej Turej, sa 3D lukostreľbu začal venovať ako žiak ZŠ. V júli 2017 si ako 12-ročný vybojoval na Majstrovstvách Európy v Rakúsku 1. miesto v kategórii do 15 rokov. V roku 2018 zvíťazil na Majstrovstvách Slovenska v 3D lukostreľbe a na svetovom šampionáte v rakúskom Moosburgu vo svojej kategórii i v kategórii dospelých v tíme Slovenska. Súťažilo sa s 3D terčami umelých zvierat v životnej veľkosti a po skvelom výkone získal v súťaži jednotlivcov zlatú medailu v kategórii do 15 rokov. V súťaži pokračoval ďalej, pretože po skvelých výkonoch na Slovensku ako jediné dieťa mohol súťažiť aj v kategórii dospelých. Táto výnimka reprezentovať Slovensko v kategórii dospelých v trinástich rokoch mu bola udelená Rakúskou lukostreleckou asociáciou. Tím Slovenska sa aj jeho zásluhou prebojoval do finále a vybojoval si zlatú medailu. Marián Chudík ako jediný lukostrelec na majstrovstvách sveta získal dve zlaté medaily. „3D lukostreľbe som sa začal venovať asi dva a pol roka dozadu. Do školy na MDD prišiel tréner, ktorý nám ukázal ako sa strieľa z luku. Mňa to zaujalo, tak som sa prihlásil na krúžok. Je to pre mňa relax. Z ocenenia sa teším,“ povedal Marián Chudík.

Milan Zemanovič, Jana Zemanovičová

Ďakovný list bol udelený Milanovi Zemanovičovi a dcére Jane za zviditeľňovanie a uchovávanie ľudových tradícií Lubiny a podjavorinského regiónu.
Organizátormi dvoch ročníkov podujatia Historická žatva sú lubinskí rodáci Milan Zemanovič s dcérou Janou. Cieľom podujatia Historická žatva bolo vzbudiť hrdosť na svoj kraj, rodnú dedinu a tradície predkov, pripomenúť svojim rodákom, akým namáhavým spôsobom sa žatva a mlatba robili v minulosti, aké práce a nástroje sa používali pri spracovaní obilia. Obilie, pre tento účel zasiate Milanom Zemanovičom, sa pokosilo ručne, aj snopy sa viazali ručne. Historická mlatba sa robila na pôvodných zrekonštruovaných strojoch zo súkromnej zbierky Milana Zemanoviča. Nechýbali cepy, malé mláťačky - geplovice,  vytrásačka, rajtar i veľká mláťačka a nakoniec, tak ako v minulosti, nechýbal ani oldomáš, bohaté občerstvenie a hudba. „Ocenenie bolo pre nás prekvapením. Páči sa mi, že ľudia si vážia to čo robíme. Páčilo sa mi, ako robili mlatbu v Turej Lúke. Povedal som si, že toto musíme urobiť aj my. Od kamaráta som zohnal mláťačku a zorganizovali sme Historickú žatvu. Ľudom sa to páčilo, tak v tom pokračujeme. Chceli sme ukázať, ako sa v minulosti dorábalo obilie, ako museli ľudia ťažko pracovať, najprv cepmi, potom si už pomáhali aj technikou,“ povedal Milan Zemanovič.

Kniha Čachtický hrad a Alžbeta Báthoryová

Ocenenie Kvalitný produkt Podjavoriny bolo udelené knihe Čachtický hrad a Alžbeta Báthoryová za mimoriadny prínos k poznaniu regionálnej histórie. Autorom knihy je Jaroslav Straka, rodák z Hrachovišťa.
Autor knihy Jaroslav Straka spracoval tému o Alžbete Báthoryovej vo svetle nových, po prvýkrát prezentovaných skutočností, ku ktorým sa dopracoval prekladom a štúdiom doteraz nepublikovaných materiálov. Poznatky získaval v Historickom ústave SAV v Bratislave pri spracovávaní archívnych dokumentov zo slovenských a maďarských archívov a počas pôsobenia na viedenskej univerzite, kde skúmal vo viedenských archívoch dovtedy neznáme historické dokumenty. O čachtické panstvo a jeho najznámejšiu majiteľku grófku Alžbetu Báthoryovú sa zaujímal predovšetkým z pohľadu historicko - právnej analýzy. Pri svojom bádaní narazil na množstvo záhad, legiend a mýtov, vytvorených neznalosťou problematiky, nerešpektovaním či prekrúcaním historických údajov. Jeho kniha sa drží prísne historických faktov. Čitateľovi predkladá výpovede 307 svedkov, súdny proces s Alžbetou Báthoryovou, stanovisko palatína Juraja Thurza, ako aj cisára Mateja II. V knihe publikuje i obraz Čachtického hradu, ktorý namaľoval miestny maliar podľa originálu perokresby od nemeckého vojaka slúžiaceho na hrade v období Alžbety Báthoryovej. Obraz zachytávajúci pôvodný vzhľad hradu je publikovaný po prvýkrát v histórii. Autor knihy aj pri hodnotení dejinného vývoja čachtického hradného panstva od najstarších čias po novovek i jeho  jednotlivých zemepánov vychádzal zo štúdia literatúry i archívnych prameňov. Všímal si tiež osud obyčajných ľudí. Predkladá rôzne názory a stanoviská ako odpovede na otázky, či Alžbeta Bátoryová bola vrahyňa, liečiteľka, alebo duševne chorá žena. Tak ako je opradený tajomstvom jej život, platí to aj o mieste jej posledného odpočinku. „Ocenenie si veľmi vážim. Podjavorinský región je môj rodný kraj, tu som vyrastal, v Novom Meste nad Váhom som študoval na gymnáziu, je to niečo čo mi prirástlo k srdcu,“ povedal Jaroslav Straka. „Zhromažďovať a spracovávať všetky materiály, ktoré ma priviedli k napísaniu tejto knihy som začal pred viac ako 50 rokmi. A som rád, že po tých 50-tych rokoch smelo môžem ukázať výsledky svojej vedeckej práce, v knihe nie je nič vymyslené,“ dodal autor ocenenej knihy.

Hella Slovakia Front – Lighting, s.r.o.

Titul Kvalitný produkt Podjavoriny bol udelený spoločnosti Hella Slovakia Front – Lighting, s.r.o. so sídlom v Kočovciach za hospodársky rozvoj a podporu zamestnanosti v meste a podjavorinskom regióne.
Ocenenie prevzal Slavomír Spišák, generálny riaditeľ a konateľ spoločnosti.
Spoločnosť Hella Slovakia Front-Lighting, s.r.o. so sídlom v Kočovciach je súčasťou nadnárodného koncernu HELLA. Závod v Kočovciach, ktorý vyrástol na zelenej lúke, spustil oficiálne svoju výrobu v apríli 2003 a v tomto čase pracovalo v spoločnosti 76 zamestnancov. Spoločnosť sa orientuje na výrobu svetlometov pre osobné autá, transportéry a nákladné autá. Od roku 2017 je jej novým výrobným segmentom aj produkcia elektronických LED modulov, ktoré sú súčasťou najmodernejšej svetelnej techniky. Počas 15 rokov svojho pôsobenia spoločnosť rozšírila svoje výrobné priestory. V súčasnosti spoločnosť zamestnáva viac ako 2000 zamestnancov. Ako významný zamestnávateľ spoločnosť vníma aj svoju spoločenskú zodpovednosť nielen voči regiónu, v ktorom pôsobí. Ide predovšetkým o zodpovednosť voči svojim zamestnancom, udržateľnosť pracovných miest, implementáciu programov v oblasti starostlivosti o zamestnancov, ich vzdelávania a rozvoja, odmeňovania, ale tiež o zodpovednosť voči regiónu. V tomto kontexte sa snaží už niekoľko rokov finančne a materiálne podporovať viaceré organizácie pôsobiace v oblasti školstva a vzdelávania, športu, kultúry, menšie neziskové organizácie, ktoré organizujú rôzne podujatia pre deti, hendikepovaných občanov a širokú verejnosť.

Hutnícke omietacie a betónovacie zariadenie MPCS 3

Titul Kvalitný produkt Podjavoriny bol udelený výrobku Hutnícke omietacie a betónovacie zariadenie MPCS 3 z firmy Strojstav CM, s.r.o.
Ocenenie prevzal Boris Paulen, generálny riaditeľ firmy Strojstav CM, s.r.o.
Hutnícke omietacie a betónovacie zariadenie MPCS 3 je profesionálnou zostavou určenou na výrobu, dopravu a aplikáciu žiaruvzdorných magnezitových nástrekov na steny oceliarenských medzipanví a výrobu žiaruvzdorných betónov. Je určené predovšetkým pre hutnícke prevádzky s kontinuálnym liatím ocele. Strojný systém je výsledkom viac ako 25-ročnej tradície a skúseností s výrobou hutníckych strojov a je zhmotnením vývojového potenciálu spoločnosti a jej zamestnancov. Návrh, vlastná konštrukcia a výroba prototypu bola zrealizovaná pracovníkmi firmy Strojstav CM, s.r.o. Stroj bol certifikovaný pre sériovú výrobu a dodáva sa zákazníkom na Slovensku i v zahraničí.

Elena Kovárová

Titul Významná osobnosť Podjavoriny bol udelený Elene Kovárovej za aktívnu účasť v protifašistickom odboji v podjavorinskom kraji a obetavú prácu v ZO SZPB v Starej Turej.
Elena Kovárová, rod. Stachová sa narodila (1929) v  osade Hlavina. Vyučila sa a pracovala ako predavačka do roku 1957. V rokoch 1958 – 1986 pracovala v Podjavorinskom výrobnom družstve v Starej Turej ako skladníčka, neskôr ako úradníčka. Počas 2. svetovej vojny, najmä počas príprav SNP, bola osada Hlavina medzi prvými, kde sa začali združovať partizáni. Celá rodina sa zapojila do príprav SNP a pomáhala partizánom. I keď v tom čase bola len žiačkou ZŠ, aj ona vykonávala cenné služby. Pracovala ako spojka, správy o pohybe nemeckých vojakov ubytovaných v Starej Turej odovzdávala skupine II. Stalinovej brigády. Od roku 1950 je členkou ZO SZPB v Starej Turej. Najskôr bola vo funkcii tajomníčky, neskôr predsedníčky a v súčasnosti je čestnou predsedníčkou ZO SZPB v Starej Turej. „Na vojnu si veľmi dobre pamätám, mala som vtedy 14 rokov. Pomáhala som partizánom v  osade Hlavina. Viackrát sa mi stalo, že som išla akože do školy, ale v skutočnosti išla som zisťovať informácie pre partizánov, napríklad kde sú Nemci, koľko ich je, alebo koľko Nemcov padlo. Často som išla pešo aj šesť kilometrov, niekedy ma doviezli aj na voze,“ zaspomínala si Elena Kovárová. „Ocenenie si veľmi vážim,“ dodala.

Ivan Kuko

Titul Významná osobnosť Podjavoriny bol udelený Ivanovi Kukovi za celoživotnú odbornú, vedeckú a riadiacu činnosť v oblasti strojárstva.
Ivan Kuko sa narodil v Trenčíne (1947). Študoval na Strojníckej fakulte Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave, Strojníckej fakulte Vysokej školy technickej v Košiciach a na Žilinskej univerzite v Žiline - Ústave súdneho inžinierstva. V rokoch 1971 – 1992 pracoval v podniku VUMA v Novom Meste nad Váhom na viacerých pozíciách (riaditeľ pre výskum a vývoj a napokon ako vedúci odboru riadenia akosti). V rokoch 1992 – 2000 pôsobil v spoločnostiach DARMA, s.r.o., Vzduchotechnika, a.s. a VZT-Vzduchotechnika, a.s. na pozícii riaditeľa. V rokoch 2000 - 2009 bol konateľom spoločnosti Tech-Holding, s.r.o., v súčasnosti je konateľom tejto spoločnosti na čiastočný úväzok. Popri svojej pracovnej činnosti zároveň pôsobil ako učiteľ na novomestskej SPŠS, ako asistent člena sekcie medzinárodnej spolupráce v oblasti technologických a kontrolno-meracích zariadení, prednášajúci na detašovanom pracovisku Slovenskej vysokej školy v Novom Meste nad Váhom, predseda Krajskej rady Československej vedecko-technickej spoločnosti v západoslovenskom kraji, člen výboru Slovenského zväzu chladiacej a klimatizačnej techniky, súdny znalec v odbore strojárstvo, člen vedeckej rady Fakulty špeciálnej techniky Trenčianskej univerzity A. Dubčeka v Trenčíne a ďalších pozíciách. Bohatá je i jeho odborná, vedecká a publikačná činnosť. Na svojom konte má niekoľko prednášok na odborných  sympóziách. Publikuje články v odborných časopisoch a zborníkoch z oblasti strojárstva, automatizácie a počítačovej simulácie.

Miroslav Šorf

Titul Významná osobnosť Podjavoriny bol udelený Miroslavovi Šorfovi za dlhoročnú odbornú, vedeckú a riadiacu prácu v zdravotníctve a za mimoriadny prínos v gastroenterológii.
Miroslav Šorf po absolvovaní štúdia na Lekárskej fakulte UK v Bratislave (1980) pôsobil na internom oddelení nemocnice v Trenčíne a neskôr na internom oddelení Nemocnice s poliklinikou v Novom Meste nad Váhom. Absolvoval endoskopický kurz v Dűsseldorfe i ďalšie gastroenterologické odborné podujatia. V roku 1984 získal špecializáciu v odbore vnútorné lekárstvo a o štyri roky neskôr (1988) špecializáciu v odbore gastroenterológia. Vedeckú ašpirantúru úspešne ukončil vo Fakultnej nemocnici v Olomouci v roku 1993. Od roku 1996 pracuje popri svojej odbornej praxi gastroenterológa aj ako riaditeľ novomestskej nemocnice. Jeho prístup k pacientom je realistický a zároveň ľudský. Je autorom a spoluautorom viac ako 50 vedeckých prác a odborných lekárskych prednášok. Jeho vedecká práca bola ocenená v roku 1989 dvomi cenami odborných spoločností - hepatologickej a gastroenterologickej za najlepšie vedecké publikácie roka. V roku 2016 mu bola udelená cena primátora Osobnosť mesta.
Ocenenie prevzal syn, Martin Šorf.



Text a foto: Monika Šupatíková

Téma TASR