Takto učí praktikant, ktorého by študenti brali

Mária Škultétyová, 10. apríla 2018 8:35

Miroslav Igaz praxuje na bánovskom gymnáziu, kde pred troma rokmi maturoval.

Foto: Gymnázium Janka Jesenského Bánovce nad Bebravou



Bánovce nad Bebravou 10. apríla (SkolskyServis.sk) - Hoci ho niektorí od štúdia učiteľstva odhovárali, že on má navyše, ako byť "len" učiteľom, nedal si povedať. Išiel za hlasom svojho srdca a dnes už je tretiak na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre. Študuje netradičnú aprobáciu: dejepis a chémiu. Oba tieto predmety mal rád už od základnej školy. Ale rovnako by mohol študovať aj slovenský jazyk, matematiku a neviem čo ešte, lebo jeho bavilo všetko, vo všetkom bol dobrý. Išla mu aj literárna tvorba a publicistika, písal verše, jedným slovom: šikovný. Ja som ho v jeho rozhodnutí podporovala, hovorila som, že z neho bude dobrý učiteľ. O jeho schopnostiach som sa presvedčila, keď som mu umožnila odučiť jednu hodinu umenia a kultúry v jeho triede.

Teraz už ako budúci učiteľ stál prvý raz za katedrou v škole, ktorú sám navštevoval. Ako sa mu učilo, s akými pocitmi sa postavil pred žiakov, od ktorých má len o pár rokov viac? Odpovede na tieto otázky prináša dnešný rozhovor. Po ňom dostanú priestor aj študenti, aby sa vyjadrili, ako sa im páčila hodina s praktikantom.

Foto: Gymnázium Janka Jesenského Bánovce nad Bebravou


Mirko, čo robilo srdiečko, keď si sa postavil pred žiakov, búchalo silnejšie?
Asi trošičku áno, predsa len nešlo o estrádne predstavenie, uvedomoval som si zodpovednosť a taktiež striktne vymedzený čas, ktorý som potreboval maximálne využiť. Priamo z kolektívu som nemal vôbec žiaden strach - myslím, že po prvom dojme mali oni väčší strach zo mňa (smiech). Stále mi letelo hlavou, na koľko miliónov detailov nemám zabudnúť (aj tak som na ne zabudol), ktoré súvislosti musím akcentovať (aj tak som ich neakcentoval), čo treba uviesť na pravú mieru, aby dokázali plnohodnotne pracovať na druhej hodine (to som urobil). Navyše, po tej silnej rannej káve, aby som bol vôbec schopný stáť na nohách - a to kávu za normálnych okolností nepijem. Ale tentoraz bolo treba, musel som včaššie vstávať.

Čo si učil?
Seminár z dejepisu. Venoval som sa téme antika: kríza Rímskej republiky, konkrétne som sa sústredil na presahy vtedajšej krízy v porovnaní s našou spoločenskou situáciou optikou súdov, súdnictva a konkrétneho súdneho procesu s jedným “naším človekom” staroveku. Slovom: skorumpovaným miestodržiteľom provincie Sicília. Korupcia, lobby, nepotizmus, mafia v štáte, podplácanie sudcov, (ne)vymožiteľnosť práva… problémy staré ako ľudstvo samo. Ja by som povedal, že som teda neučil nič nové.

Aký cieľ a metódy si zvolil?
Cieľ bol dvojaký - z tej obsahovej stránky išlo o antické reálie, primárne dejiny Ríma, problematiku krízy republiky a najmä jej “praktické prejavy” - to znamená napríklad súdny proces so skorumpovaným miestodržiteľom, ktorý si kúpi porotu a naduto očakáva, že sa mu nemôže nič stať. Z tej výchovnej išlo o to, ako sa brániť pred kriminálnym správaním, ako vedľa seba koexistovať v spoločnosti a dodržiavať určité normy správania. Okrem klasických vyučovacích metód som aplikoval najmä inscenačnú metódu a dramatickú výchovu - obe tieto formy sa zakladajú na tom, že hraním rolí a divadlom dokážeme jednotlivé situácie vnímať úplne odlišnou perspektívou a vďaka tomu lepšie rozumieme nielen vecným skutočnostiam, ale aj medziľudským vzťahom.

Myslíš, že žiakom sa hodina páčila?
Netuším, či tá prvá vysvetľovacia fáza bola nejakým spôsobom ich šálkou kávy, ale snažil som sa byť menej akademický a skockovaný. Dôležité bolo deckám povedať dostatočne zrozumiteľným ľudským jazykom, kde udělali soudruzi v Římské republice chybu. Asi to práve netrhalo rebríčky popularity, ale aspoň dávali pozor. Druhá hodina sa stretla s veľmi pozitívnym prijatím, žiaci agilne a ochotne súdny proces zinscenovali, na mnohých neočakávaných situáciách sme sa zasmiali a dúfam, že im to dalo toľko podnetov a postrehov na premýšľanie, koľko som sa do tejto aktivity snažil vložiť.

Foto: Gymnázium Janka Jesenského Bánovce nad Bebravou


Akí boli?
V prvej fáze sme si na seba museli “zvykať”. Rozumiem, že bežný tretiak v pondelok ráno neočakáva, že na hodinu príde premotivovaný učiteľ a bude od neho chcieť horibilné vedomosti. Dúfam, že som tak nepôsobil, ale bol som trošku zmenou oproti ich zaužívanému pedagógovi, čo prirodzene vzbudí v počiatku nevôľu. Problematické bolo zapájanie žiakov do výkladu, keďže väčšinu seminárov venovali národným dejinám a Rímska republika bola pre nich pojem, ktorý šumel kdesi v pozadí… nevadí, chápem to. Ale napriek tomu dokázali moju explanáciu vstrebať. A pri niektorých otázkach živo reagovali, takže som v rámci možností dosiahol vrelé prijatie. Čo sa týka inscenovania… ukázali, čo je v nich. Každý z nás je svojím spôsobom herec, len niekto má radšej utiahnutú postavu, kým iný je exhibicionista. Perfektne sa rozdelili do skupín, pilne pracovali a výsledná práca naozaj stála za to. Ich súdny proces ma bavil natoľko, že chvíľami som zabudol, že ja mám toto hrané pojednávanie vlastne riadiť. A navyše sa (naoko) pri konečnom verdikte dostali do konfliktu s historickou skutočnosťou, pretože pôvodného vinníka v pomere 4:1 uznali nevinným. Veľmi dobrý výsledok, takéto neštandardné dôsledky potom podnecujú diskusiu a ukazujú, v čom sú prekážky a ako ich treba vnímať.

Splnila hodina tvoje očakávania a stanovený cieľ?
Cieľ splnila určite, o to som sa urputne snažil. Moje očakávania… ťažko povedať. Rozhodne ich však žiaci prekonali počas aktivity a tvorivej činnosti. Za to som ich aj pochválil.

Ako ťa hodnotil uvádzajúci učiteľ?
Pán učiteľ Rurák bol veľmi spokojný. Jednak si oddýchol (smiech), a jednak nemusel príliš zasahovať do priebehu, pretože som decká dokázal ukočírovať a zmanažovať, aby sme naplnili vytýčené výchovno-vzdelávacie ciele. Navyše, sám netušil, ako to celé nakoniec vypáli, takže si myslím, že o to viac ocenil, ako seminár nakoniec dopadol.

Foto: Gymnázium Janka Jesenského Bánovce nad Bebravou


Teraz už sľúbená anketa.

Andrea: Dnešnú hodinu hodnotím pozitívne. Praktikant hovoril zrozumiteľne a aktívne nás zapájal do vyučovacieho procesu. Tiež nám ukázal, že dejepis sa dá preberať aj zábavnou formou. Mal pre nás pripravenú aktivitu, vďaka ktorej sme si mohli vyskúšať a zažiť niečo z histórie. Myslím, že by som s takýmto učiteľom nemala problém. Jediné, čo som si všimla a trochu mi to prekážalo, bolo, že občas som mala pocit, akoby učivo nevysvetľoval nám, ale hovoril si to skôr sám pre seba. Ale celkovo, keď to mám zhrnúť, hodina sa nám páčila. Ja osobne som bola spokojná s dnešnou aktivitou, ktorá nám priniesla veľa nových poznatkov.

Kristína: Na moje veľké prekvapenie hodinu hodnotím veľmi pozitívne. Väčšinou mladí praktikanti sú tichí a vyžaruje z nich tréma a strach. Ale praktikant, ktorý mal s nami dnešný seminár, taký vôbec nebol, čo sa, myslím, že nám všetkým páčilo. Celkovo pôsobil, že má dostatok sebavedomia. Táto hodina nám ukázala, že aj dejepis sa dá učiť hravou formou, ktorá žiakov baví, núti ich zapájať sa a nie iba sedieť a počúvať “nudný“ výklad. Chcem vyzdvihnúť hlavne aktivitu, ktorá bola veľmi zábavná a určite nám veľa dala. Samozrejme, že asi nikto sa nevyrovná pánovi učiteľovi Rurákovi, pretože on presne vie, ako na žiakov, a ja osobne som si ho naozaj obľúbila, ale určite by som nebola proti, keby sme mali aj takéhoto učiteľa.

Tomáš: Hodina bola veľmi zaujímavá. Ukázala, že dejepis sa neučí len tak, že si ho odsedíme a počúvame, ale že sa dá učiť zaujímavou a hravou formou. Hrali sme sa na súd z rímskeho obdobia. Výklad sa dobre počúval. Nepáčilo sa mi, že z 19. storočia, ktoré sme doteraz na seminári preberali, sme prešli do roku 510 pred n. l. Ale celkove sa mi hodina páčila a takéhoto učiteľa by som určite chcel, pretože som sa pri ňom vôbec nenudil. Do vyučovania zapájal aj triedu, čo je pozitívne.


Bianka Nemám rada praktikantov. Uvedomujem si, že je to potrebné a nevyhnutné a že ja by som v ich úlohe nebola na tom lepšie, no vždy mi prekáža, ako narušia chod hodiny a nakoniec nám to učiteľ musí aj tak zopakovať. O to viac prekvapená som bola, keď som si uprostred dejepisu uvedomila, že so záujmom počúvam a vôbec nevnímam, že chalan pred tabuľou nie je skutočný učiteľ. Rozprával pútavo a, čo si naozaj cením, "rozprávkarsky", keďže dejepis postavený na holých faktoch a dátumoch nie je zaujímavý. Okrem toho, že bol sebaistý (čo je u väčšiny praktikantov, ktorí u nás zatiaľ boli, nevídaná vlastnosť), si okamžite vybudoval autoritu, a tak ho počúvali všetci, či ich už zaujal, alebo nie. Ja som patrila do prvej skupiny ľudí a aj napriek tomu, že spočiatku nás svojou aktivitou (zahrať divadlo, v ktorom sme sa zahrali na skutočný súdny proces v Rímskej republike) vyľakal, nakoniec sme ju všetci ocenili. Som si istá, že raz bude jedným z tých mála učiteľov, ktorých si študenti vážia a počúvajú so záujmom.


Foto: Gymnázium Janka Jesenského Bánovce nad Bebravou




Téma TASR



Používaním stránok SkolskyServis.sk súhlasíte s používaním cookies, ktoré slúžia na zlepšenie kvality nášho obsahu.

Viac