Šuhaj Slovák a naša hrdosť

Mária Škultétyová, 23. januára 2018 9:02

Bánovce nad Bebravou 23. januára (SkolskyServis.sk) - Keď som pred troma rokmi robila anketu k Medzinárodnému dňu patriotizmu, jedna respondentka mi povedala slová, ktoré si ako krásny suvenír priniesla z Prahy. Pán, ktorý na Staromestskom námestí započul slovenčinu, prišiel k nej a takto sa jej prihovoril: „No jo, Slováci, máte být na co hrdí! Jánošík, Dubček.“ Na čo sme najviac hrdí, pýtala som sa vtedy mojich respondentov. Takmer zhodne všetci odpovedali, že na históriu, hrady, zámky, Slovenské národné povstanie, na kultúru, folklór, tradície, na Dubčeka, Štúra, Štefánika, na Tatry, prírodu a prekrásnu reč, ktorá sa v cudzine zdá byť ešte krajšia. Dôvodov byť hrdým na svoj pôvod, na svoje korene máme teda dosť. Aj keď svoju hrdosť navonok nedávame až tak najavo ako naši štúrovci, nosíme ju v sebe.

August Horislav Škultéty Foto: Wikipedia



A takto svoju hrdosť vyjadril štúrovský básnik August Horislav Škultéty v básni Šuhaj Slovák

Hej, bystrý a smelý
šuhaju, šuhaju,
povedz nám, kto si ty,
ako ťa volajú?

Ja som šuhaj Slovák!
V Tatrách mi deň svitol,
raj mojej mladosti
na Považí skvitol.

Zo slovenských predkov
otec môj, mať moja,
na zdravom koreni
od pamäti stoja.

Bratov a rodákov,
mám dobrých Slovákov,
sestry a vlastenky
mám švárne Slovenky.

Ostatná rodina
po svete širokom
bratov mám, kamkoľvek
hodím bystrým okom.

Šuhaj som! A časom
vyrastiem chlapina,
že sa nezahanbí
tá moja rodina.




Téma TASR



Používaním stránok SkolskyServis.sk súhlasíte s používaním cookies, ktoré slúžia na zlepšenie kvality nášho obsahu.

Viac