Ponorili sme sa do histórie spolu s Vladimírom Strmeňom

Nikola Kubove, 19. marca 2019 10:31

Porozprával nám množstvo príbehov, ale aj vlastné skúsenosti zo Slovenského národného povstania.

Banská Bystrica 18. marca (SkolskyServis.sk) - V piatok 22. februára sa naša škola ponorila do histórie spolu s pánom Vladimírom Strmeňom, ktorý bol priamym účastníkom Slovenského národného povstania. Porozprával nám množstvo príbehov, ale aj vlastné skúsenosti z tohto obdobia. Všetky príbehy sa udiali keď mal len 17 rokov. Narodil sa v roku 1928 v starej baníckej osade Richtárová neďaleko Starých Hôr a momentálne má neuveriteľných 90 rokov. Z jeho života pred narukovaním sme sa dozvedeli o tom, že ako 3-ročný prišiel o otca a matka bola nútená, aby ho vychovávali v sirotčinci v Radvani, kde objavil aj svoj talent k hudbe.

Ponorili sme sa do histórie spolu s Vladimírom Strmeňom Foto: Matej Bartolomej Lietava 1.A


Strávil tu sedem rokov svojho detstva. Už počas školských rokov pán Strmeň so svojimi spolužiakmi pociťoval prichádzajúcu vojnu. Spomenul nám napríklad plynové komory, do ktorých museli ísť s nasadenými plynovými maskami a hodinu v nich vydržať, rôzne poplachy a veľmi dlhé výpravy v akomkoľvek počasí každé dva týždne. Neskôr 12. septembra 1942 narukoval do armády. V tento deň sa udialo počas radvanského jarmoku falošné bombardovanie Banskej Bystrice, nastala veľká panika a krik. Toto bol prvý deň pre nováčikov v armádnej kapele. Vladimírovi bola pridelená trúba. Štúdium bolo bohužiaľ narušené blížiacim sa frontom a armádni kapelníci podstúpili výcvik so strelnou zbraňou. SNP im oznámili poplachom. 11 študenti boli prepustení domov a po vojne mali prísť na skúšky, aby sa im započítal ročník. V rodisku Vladimíra ho v jeho rodičovskom dome zverboval veliteľ partizánskeho štábu. U partizánov začínal ako spojka. Na to ho spoznal nadporučík Sitár, ktorý ho následne pozval do svojej jednotky. Vladimír absolvoval mínerský výcvik spolu s výcvikom na strelca ľahkého guľometu. Potom bojoval pri Veľkých Bieliciach a v Turci. Boje boli nemilosrdné, všade veľa krvi a nikto nevedel koľko ich prežije do večera. V tomto čase nebolo nič isté. Zranený bol aj Vladimír a bol prevezený do nemocnice v Banskej Bystrici. Našťastie ho zachránili. Opisoval nám aj kopu rúk a nôh, ktoré odoperovali bojovníkom zo zákopov. Ani nie po dvoch týždňoch od zranenia ho lekári pre nedostatok kapacity prepustili a on odišiel do hôr opäť bojovať. Nemci sa dozvedeli o spolupráci obyvateľov horských osád s partizánmi a začali plieniť Staré Hory, Donovaly a okolité osady. Partizáni zanechali v horách aj zhodené letáky, na ktorých boli priepustky pre partizánov, ktorí sa týmito mohli preukázať nemeckým hliadkam pri návrate domov. Namiesto pokojného návratu domov, skončili v masových hroboch v Kremničke, alebo boli spálení v Nemeckej. Od novembra 1944 bol pán Strmeň pričlenený k sovietskej jednotke Pomstiteľ. V tejto jednotke mali za úlohu zabrániť presunu vojenských prostredkov medzi mestami Banská Bystrica a Ružomberok. Prepadali nemecké vojská, vyhadzovali mosty, stavali zátarasy. Ničenie horských osád nemeckými vojskami neustupovalo. Napríklad vo februári 1945 bola naplánovaná výprava na vypálenie Starých Hôr. Našťastie sa ich plán odhalil a väčšina nemeckej armády bola na mieste postrielaná. Nemci sa však pomstili zabíjaním 28. marca v Priechode, Kališti, Balážoch, Španiej Doline, Starých Horách a Richtárovej. Boli neskutočne krutí, dokonca podpálili rodičovský dom pána Stmeňa a jeho matku aj s bratom hodili do horiaceho domu kvôli tomu, že pomáha partizánom. Mali šťastie, lebo vyšli zadným vchodom domu a ukryli sa v dvore pri susedoch.



Deň nato dostala partizánska jednotka rozkaz, aby opustila starohorské lesy a následne pochodovala cez front. Cesta bola veľmi zložitá a prišli o nemalé množstvo vojakov. Na hore Chabenec ich zastihla mohutná fujavica, prežili len vďaka súdržnosti. Po tom ako prešli frontom bol pán Strmeň pridelený k armáde generála Svobodu v Parížovciach, dnes už zaniknutej obci. Potom ho velitelia vybrali a presunuli do Banskej Bystrice a vytvorili prvú československú posádku. Jej hlavná úloha bola dozeranie na pokojný priebeh udalostí. Nakoniec z vojny a jej priebehu si odniesol množstvo skúseností a dostal aj množstvo vyznamenaní za svoju odvahu. Nám odovzdal tieto hrôzostrašné spomienky a priblížil nám obdobie 2.svetovej vojny nie len z pohľadu historikov, ale popísal nám prežité udalosti na vlastnej koži.
Ďakujeme za toto stretnutie, ktoré v nás zanechalo hlboký dojem a dúfame, že sme sa nevideli poslednýkrát.

autor článku: Nikola Kubove 1.B.
foto: Matej Bartolomej Lietava 1.A
1. Súkromné Banskobystrické gymnázium

Téma TASR