Ničiteľ zvaný DOBA

Boris Karas, 8. marca 2017 14:30

,,Je to úplne iná doba" - nech sa deje čokoľvek , táto výhovorka je jednoducho nadčasová. Používame ju už roky a nikdy nezostarne.

Nová Baňa 8. marca (SkolskyServis.sk) - Mám 19 rokov a vysoko pravdepodobne patrím aj s mojimi rovesníkmi k poslednej generácií tých ,,hravých" detí. Hravých v úplne inom význame ako je to dnes. Pre mňa nie je hranie byť s kamarátom alebo kamarátkou a hrať spolu nejakú hru prostredníctvom internetu. Ako som ráno vstal, tak som musel čakať do 09.00 hodiny, aby som mohol vyjsť von. Okrem obeda som strávil vonku celý deň do večera a stihol som prejsť kilometre bosý po potoku, na pieskovisku vystavať mesto, odohrať dôležité futbalové zápasy, či pochytať množstvo plazov. Takto vyzerali dni moje a mojich rodičov. Dnes je to už inak, DOBA je iná.
Dobrá výhovorka keď sa mi niečo nechce, dobrá výhovorka keď nechcem ísť na vzduch, dobrá výhovorka keď chcem stráviť deň s mobilom v ruke.

Foto:



Doba priniesla modernú techniku, ktorá sa z roka na rok zlepšuje viac a viac. Technika sa tak zdokonaľuje, že máme príležitosť žiť virtuálny život, ktorý nám poskytuje veľa možností a na ten reálny život zabúdame. Vytvárame si priateľov, ktorých absolútne nepoznáme, priateľov, ktorých s vypnutím mobilu alebo notebooku jednoducho vypneme tiež a keď zas budeme chcieť, môžme sa s nimi stretnúť.

Najväčší problém je v deťoch a hlavne v ich rodičoch. Pamätám si letné prechádzky s mamou a otcom. Dnes sú to pre plne vyťažených rodičov len samé starosti. Rozumiem im, na Slovensku nie je ľahké žiť a ak chce mať človek viac, musí tomu aj viac času obetovať. Ale dôležitejšie by malo byť - NIKDY NIE NA ÚKOR DETÍ!
Malé, trojročné deti dnes vedia s mobilom narábať oveľa lepšie ako my starší. Sú z toho šťastné, ale ja by som bol oveľa šťastnejší, keby ma tie deti porazili napríklad v hre ,,Človeče nezlob sa" alebo ma našli pri schovávačke na sídlisku.

Toto boli problémy ktoré sú dôležité, ale ešte dôležitejšie sú tie zdravotné. Mobily a vlastne všetka technika ožarujú človeka a zabíjajú mu bunky. Sedenie s mobilom v ruke spôsobuje obezitu a s ňou spájané srdcovo-cievne choroby. Virtuálny život nás podporuje v sedení na gauči a nevychádzaní von. Naše telo trpí, nepohybuje sa a nevytvára si imunitu samé. Dnes už máme lieky aj na to, aby sme mohli ísť vykonať potrebu na záchode. Samé ekzémy a kožné ochorenia spôsobované nedostatkom denného svetla a slnečného žiarenia. Tomuto naše telo nie je prispôsobené. Sme stvorený pre pohyb, aktivitu a spoločenský život.

Ešte jedna veľmi dôležitá vec. Určite každý z nás má spolužiaka dyslektika, dysgrafika, alebo iné podobné -dys. Je to síce dysgrafik a dyslektik, ale že by rozprával o niečom inom ako o prehliadačovej hre alebo počítačovej hre to nie. Berieme na nich ohľad ako keby bolo rádioaktívni alebo nejakí úplne iní. Ale prečo? Veď sú to obyčajní ľudia ako všetci ostatní, len proste boli príliš leniví na to, aby v detstve prečítali jednu obrázkovú knihu s prvými písmenami. Alebo mali len nezodpovedných rodičov, ktorí im nevedeli obetovať ani pár minút zo dňa, aby im vysvetlili kde v písaní prvých slov robia chyby. Možno práve preto, že chvíle, ktoré mali dávať deťom, dávali počítaču alebo mobilom.

Vyhovárame sa na dobu, ale je doba to, čo nám berie zdravie, šťastie, priateľov, deti (plodnosť), či všetky tie výlety a večierky ? Nie! Je to voľba každého človeka a je len na vás čo si vyberiete. Naša milá "pani Doba" za to nemôže, ale z princípu a našej lenivosti - vždy musíme mať vinníka, len aby sme nemuseli vziať zodpovednosť na vlastné plecia.

Tento článok mi spočiatku prišiel veľmi zbytočný, avšak rozhodol som sa ho napísať po dnešnej návšteve lekára, kedy sa mi v čakárni naskytol nepekný pohľad na choré deti (alebo skôr hypochondrov), ktorí nemajú bunky ani len na to, aby sa im ubránili pred tými najslabšími infekciami či baktériami.

Každý človek má starých rodičov či rodičov, ktorí nič neliečia liekmi, ale bylinkami, rôznymi jedlami, či masťou. Keby sa ktokoľvek spýtal starého rodiča ako to bolo s chorobami pred 30 rokmi, odpoveď bude podobná, alebo rovnaká : ,,Nijako, čo prišlo, to aj odišlo a keď neodišlo, tak zostalo, a tu sme! "

Téma TASR



Používaním stránok SkolskyServis.sk súhlasíte s používaním cookies, ktoré slúžia na zlepšenie kvality nášho obsahu.

Viac