Návšteva Osvienčimu alebo Ako sme sa poučili z histórie

Monika Kohanová, 9. júla 2013 10:25

Každý človek by mal určite navštíviť Osvienčim. Nesmieme dopustiť, aby sa niečo podobné v budúcnosti opakovalo. Preto musíme históriu nechať, aby nás poučila.

Birkenau Foto: Monika Kohanová
Žilina 9. júla (SkolskyServis.sk) - V treťom ročníku sme sa na hodinách dejepisu zaoberali svetovými vojnami a ich následkami ako u nás, tak aj vo svete. Museli sme pri tom otvoriť tie najtemnejšie kapitoly histórie, akou je aj holokaust. Aby sme túto tému dokázali lepšie pochopiť, navštívili sme jedno z bezprostredných dejísk holokaustu – koncentračný tábor v Osvienčime. Nasadili sme si slúchadlá a nechali sa viesť sprievodcom v čase späť. Prechádzali sme popod bránu s nápisom „Arbeit macht frei“ (Práca oslobodzuje) , pomedzi budovy obohnané plotmi z ostnatého drôtu. V barakoch sme videli vo vitrínach vystavené menné zoznamy väzňov, rôzne inventúrne doklady a úradné dokumenty. Na stenách boli fotografie a kresby dokumentujúce život v tábore. To všetko bolo dôkazom, že tie zverstvá nacisti reálne uskutočňovali. Plynové komory a pece slúžiace na spaľovanie tiel nebolo to, čo nás zhrozilo najviac. Tie už dnes boli prázdne. Ale v bloku číslo 5 sa nachádzali skutočné osobné veci deportovaných. Okuliare, protézy, kuchynské náradie, topánky, podpísané kufre a batožina...
Foto: Monika Kohanová

A nie systematicky poukladané, ale zmiešané na veľkých kopách. Jednu takúto samostatnú kopu tvorili aj vyblednuté ľudské vlasy. Možno ste sa práve zamysleli, na čo boli Nemcom vlasy? Kufre či topánky - to sa ešte dá využiť. Ale vlasy? Skutočnosť je taká, že z nich v Nemecku vyrábali látky. Strašné vôbec pomyslieť!
Postupujúc ďalej, aj do susedného tábora Brezinka, sme si predstavovali, aké to tam bolo pred viac než sedemdesiatimi rokmi. Pri pohľade na to všetko nám pred očami ožívala história a zjavovali sa zúbožení väzni tábora smrti. Násilne zbavení ľudskej dôstojnosti. Všetci v tom istom pruhovanom odeve, chorí, bez možnosti udržiavať hygienu... Koncentračný tábor Auschwitz-Birkenau bol najväčší nemeckí vyhladzovací tábor. Zahynulo tam viac než jeden milión nevinných! Mnohých nás návšteva Osvienčimu donútila premýšľať... Stále sa v nás vynárali otázky: Ako sa človek k človeku dokáže chovať tak neľudsky? Ako to Nemci dokázali tak dlho tajiť? Prečo západné veľmoci nezasiahli skôr? Všetci sme sa ale zhodli, že nesmieme dopustiť, aby sa niečo podobné v budúcnosti opakovalo. Preto musíme históriu nechať, aby nás poučila.
Každý človek by mal určite navštíviť Osvienčim alebo sa o ňom aspoň čo najviac dozvedieť od tých, ktorí ho navštívili. Osvienčim aj v nás vzbudil veľa emócií, a preto sme sa rozhodli priniesť naše svedectvo nielen do rodín, ale aj na gymnázium. Na školskej chodbe sme vytvorili nástenku , kde sme vystavili fotografie, naše postrehy a názory na tému Osvienčim a holokaust. Ak sa nám takto podarilo inšpirovať čo i len jedného k myšlienkam o tom, čo je v živote správne a skutočne dôležité, bude náš zámer naplnený....

Foto: Monika Kohanová


Monika Kohanova Gymnázium Hlinská Žilina

Téma TASR