Naše školy vychovávajú v mnohom ohľade len papagájov

Mária Škultétyová, 2. septembra 2017 9:00

Aj tieto ostré slová uverejnil na prahu nového školského roka časopis Priateľ dietok.

Ilustračné foto Foto: TASR/František Iván


Bánovce nad Bebravou 2. septembra (SkolskyServis.sk) - Nuž a my si pri čítaní jeho príspevku Pre rodičov – s podtitulom Do školy z 30. augusta 1907 môžeme urobiť malý výlet do minulosti. A môžeme aj porovnávať s dneškom.

Prázdniny sa končia. Kľučku školských dvier neustále podávajú si, letným slnkom opálení žiaci, ohorelé pasáčky. Veselý to bol život počas prázdnin na pasienkoch v práci i v hrách. Zlatú slobodu užívala mládež, v kúpaní, rakov chytaní, ovocia oberaní, tužila telo, sbierala sily naša nádej, naša milá školská mládež.

Ktože by sa netešil z jej telesného prospechu? Vieme, že len v zdravom tele býva zdravá duša. Avšak kým telo sa tuží, nesmieme nechať ducha zaostať. Jako radlica na pluhu zatiaľ sa bliští – svieti, zakiaľ sa s ňou orie, tak rozum, srdce, duša človeka svieti sa v celej krási len vtedy, keď duša myslí, rozumuje, vzdeláva sa a pracuje. Pre dušu dieťaťa sú prázdniny odpočinkom, doba školská ale časom neúnavnej práce. Preto každý rodič teš sa z toho, keď ti dieťa do škole volajú. Neučí-li sa dieťa tvoje, máš v ňom hrivnu zakopanú, bez užitku, bez radosti. Prospieva-li koľko toľko v škole, s blaženým pocitom spočíva na ňom tvoje rodičovské oko. Neni rodičom, lež shubcom svojho dieťaťa ten, kto sa o jeho vývoj duševný nestará. I Písmo sväté dáva mi za pravdu, veľmi pochvalne sdeľuje o Ježiškovi slová: a riastol v múdrosti i v milosti pred Bohom i pred ľudmi.

Mnohému slovenskému rodičovi tu padne kvapka žlči na srdce. Školy, ktoré my v Uhorsku krvopotným grošom udržujeme ani z ďaleka nezodpovedajú požiadavkám rodičov, prirodzenému právu a vývinu detských duší. Rodič má neodškriepiteľné právo: dať dieťa do takej školy, do akej chce. Rozumný rodič ovšem voliť bude len takú školu, v ktorej dieťa prednáške rozumí. Bo papagáj naučí-li sa „dobré ráno“, tým ešte nevie nič. Či ráno, či večer, či v noci sa mu natrafí, vždy riekne len „dobré ráno“. Naše školy vychovávajú v mnohom ohľade len papagájov. A ja iste viem, že žiadon otec ani matka nechce mať zo svojich detí nerozumne hapkajúce stvory, lež rozumne odpovedajúce deti. „Jó reggelt“, kričí dievčatko mamke, tak jak mu vo škole kázali. Čo to znamená slovensky, pýta sa mať. Dievča rozmýšľa, konečne... „Dajte mi chleba“, odpovie docela nevinne.

Kam teda s deťmi, keď slovenských škôl niet? Snáď lepšie by bolo do školy neposlať...? Snáď súkromne učiť...? Súkromne vyučovať sotva má času až každý tisíci rodič. A do školy neposielať?... Všetkému prinde čas, ale do teraz lepšia nám škola cudzia, jako žiadna škola. Keďby doterajšia škola iného úspechu nemala, iba ten, že naučí čítať a písať, už ju treba využť tak, jako sa dá. Vedieť čítať a písať je základ, na ktorom ďalšie vzdelanie a celú výchovu veľmi úspešne i sám rodič môže budovať.

Preto hlasite volá i „Priateľ Dietok“ rodičom i deťom: hore sa do školy, dietky budujte základy, rodičia stavajte na ne. Mravopoučné čítanie, knižočky, novinky, spevy, bájky a hry nech sú vaším obživujúcim živlom, a čo nepraje nám skúpa prítomnosť – slovenské ľudové školy iste donesie nám rozumný boj rodičov i dietok.

Téma TASR



Používaním stránok SkolskyServis.sk súhlasíte s používaním cookies, ktoré slúžia na zlepšenie kvality nášho obsahu.

Viac