Módou si ničíme Zem?

Nicol Rácová, 24. apríla 2019 10:32

Alebo ako sa na Tilgnerke dívame na módu.

Bratislava 24. apríla (skolskyservis.sk) - V celej existencii textilného priemyslu nebola móda tak diskutovanejšou témou ako za posledné roky. V celej existencii textilného priemyslu nebolo vyprodukovaného viac škodlivého odpadu ako ako za posledné roky. Do povedomia ľudí sa výrazne dostávajú fakty o ekologických alebo etických otázkach módy.

Foto: archív Diany Šablicovej


Zamýšľate sa nad tým, čo máte oblečené?

Aj keď roboty striedajú ľudí už v mnohých oblastiach svetového trhu, v textilnom priemysle na šijacích strojoch nepracujú len roboty, ale najmä ľudia. Títo ľudia pracujú na každom konkrétnom kúsku oblečenia. Častokrát sú nútení pracovať v nehumánnych podmienkach za nedostatočnú mzdu. Ich druhým domovom, v ktorom trávia väčšinu svojho času, je prostredie plné chemikálií, ktoré sa im dostávajú do tela.

Ale čo vlastne je „fast fashion“?

Doslovný preklad znamená „rýchla móda“. Oblečenie je vyrábané v obrovských množstvách, cenovo dostupné a materiálovo nekvalitné. Keďže dnes sa móda mení každý druhý týždeň, aj v obchodných výkladoch si môžeme všimnúť každý druhý týždeň nové kusy oblečenia. Umelo nám to vnucuje dojem, že je tu opäť niečo nové - niečo, čo ešte nemáme ale čo URČITE chceme mať. Šatník treba doplniť o nový kúsok, ktorý nesmie chýbať, lebo teraz je to „in“. Párkrát si to oblečieme a potom vyhodíme. Treba predsa uvoľniť miesto ďalším novým kúskom.
Množstvá známych obchodov sú plné takéhoto oblečenia. A čo sa stane so zvyškami? S oblečením, ktoré sa nekúpi? Skladuje sa v obrovských skladoch - hangároch a čaká. Nikto nevie načo. Tieto tony nekúpeného oblečenia sú v podstate odpadom, ktorého stále pribúda.

Riešenie?

V podstate veľmi jednoduché. Prestať nakupovať, alebo aspoň obmedziť nakupovanie v týchto reťazcoch a v takom množstve. Ako alternatíva sú navrhované secondhandy, prostredníctvom ktorých sa oblečenie v istom zmysle môže recyklovať. Nedať sa tak jednoducho zviesť myšlienkou, ktorá nám je podvedome vsuvaná do hláv, a ktorá hovorí, že už nie sme moderní. Že si musíme kúpiť niečo nové, niečo, čo je „teraz v móde“. Snažiť sa nakupovať v slow fasion obchodoch.

Fast fashion vs. slow fashion

Slow fasion („pomalá móda“) je zameraná na kvalitu a nie na kvantitu. Snaží sa byť čo najviac ekologická a čo najmenej znečisťovať našu - už tak veľmi znečistenú - Zem. Pracovné podmienky sa rapídne líšia od podmienok v Pakistane, Bangládeši, či iných veľkovýrobných fabrikách. Textilný materiál nie je napúšťaný chemickými látkami a vydrží dlhšie. Tým pádom nie sme nútení utekať do obchodu po nové nohavice, pretože tie pôvodné sa nám po dvoch mesiacoch nosenia „rozpadli“. Práve z dôvodu kvality sú tieto textilné kúsky - v porovnaní s tými menej kvalitnými - o niečo drahšie. Je to logické, ale ako jeden z mojich respondentov - študent Jakub - povedal:

„Omnoho radšej dám raz za čas 60€ za sveter, ktorý viem, že je poctivo vyrobený, vydrží mi dlho a bude sa mi páčiť dlho. Je to o tom, že si ten sveter kúpim naozaj občas a keď treba. Potom to nie je veľa. Akoby si si odložila 20€ každé dva-tri týždne. “

Mladá generácia

Možno pre niektorých ide o skupinu vnímanú ako skupinu plnú arogantných ľudí, no pre dnešný svet sú práve mladí nádejou na lepšiu budúcnosť. Sociálne siete, ktoré ovládli životy dnešnej mládeže, vedia byť okrem iného aj veľmi prospešným nástrojom. Medzi najviac obľúbenú sociálnu sieť momentálne patrí Instagram. Ide o aplikáciu, kde používatelia pridávajú fotky s rôznymi popismi a tak zdieľajú svoj deň, záujmy, názory - život. Práve vďaka jeho obrovskému dosahu ho ľudia využívajú aj ako spôsob určitej osvety. Nájdete na ňom množstvá zaujímavyćh účtov, ktoré sa vyjadrujú aj k otázke fast fashion a života našej planéty. Cieľom nie je odsudzovať ľudí, ktorí nežijú ekologicky, ale povzbudiť ich a na konkrétnych príkladoch ukázať, ako sa to dá. Ako môžeme spoločne zmeniť svet k lepšiemu. A na Tilgnerke chystáme projekt s pomocou školského časopisu Tilgnera, ako tento cieľ uviesť do praxe.

ANKETA

Aj vrámci môjho osobného instagramového účtu som zisťovala, aký názor majú na otázku fast fashion mladí ľudia - študenti, ktorí sledujú môj profil. Tu sú vyjadrenia niektorých z nich:
„Je hrozné, akým veľkým množstvom vody plytváme na takú hlúposť, ako je tričko, ktoré aj tak neskôr iba visí nenosené v skrini a pritm v akých zlých podmienkach pracujú častokrát aj malé deti, aby sme si my mohli každý deň obliekať novú kolekciu.“ - Simona, 14 rokov

„Ja sám prispievam tým, že nakupujem v Second Handoch“ - Matej, 20 rokov

„V komerčných obchodoch nakupujem minimum, snažím sa ich pomaly úplne vyradiť a zameriavam sa na ,,sekáče“ alebo lokálne dizajnové obchody. Podľa mňa by sa malo o fast fashion hovoriť viac, lebo ľudia v tejto konzumnej spoločnosti chcú stále viac a viac a potom na to doplácajú chudobní ľudia v Ázii alebo životné prostredie, tým pádom aj my všetci.“ - Kristína, 18 rokov

„Pre mňa bolo veľmi dôležité nejako začať. Bežné veci, napr. čierne tričká, ktoré ako fotograf potrebujem, som sa rozhodla nakupovať iba z biobavlny. Začala som podporovať malých dizajnérov, ktorí sa snažia šiť a tvoriť čo najviac ekologicky a bezodpadovo.“ - Mária, 23 rokov

„Každý, kto sa zaujíma o svet okolo nás a záleží mu na ňom by sa mal pokúsiť aspoň nejakým kúskom chrániť Zem a toto je jedna z možností.“ - Lucia, 18 rokov

Moja kamarátka Diana, ktorý je tiež modelkou a predvádza pre svetoznáme značky, pracuje aj v školskom časopise Tilgnerka, sa nám k téme vyjadrila takto: ,,Ak sa pozriem na oblasť módneho priemyslu očami modelky, ktorá sa pohybuje na mólach rôznych krajín, vidím úplne iné veci ako bežní konzumenti konečných produktov, teda oblečenia. Návrhári sa predháňajú, ktorí príde s akým bizardnejším nápadom, aby zaujal a aby práve veci z jeho kolekcie sa najviac predávali. Ide tu o veľký biznis, kde kolujú veľké-preveľké peniaze. Nezáleží na modelkách, na vizážistoch, na kráse a vkuse. Ide o to vždy čo najskôr nastoliť nové trendy, aby ľudia si kupovali stále nové a nové veci a tým módny biznis zarábal veľké peniaze.“

Z týchto vyjadrení vidíme, že sa to dá. Mladým ľuďom záleži na budúcnosti našej planéty a sú ochotní pre to urobiť, čo je v ich momentálnych silách. Aj keď sa to môže zdať zbytočné, opak je pravdou. Je to o nenápadných jednotlivcoch. O mne. O tebe. O nás. Pretože ako jedna múdra žena povedala: „Všetci cítime, že to, čo robíme, je len kvapkou v oceáne. Ale z oceána ubudne, ak tam bude táto kvapka chýbať.“

Text: Nicol Rácová, oktáva A, Foto: archív Diany Šablicovej, V.Ab
Spojená škola, ZŠ a G, Tilgnerova 14, Bratislava

Téma TASR