Marián Studenič - hviezda, ktorá začína jasne svietiť

Boris Karas, 20. apríla 2017 11:02

Všetci, ktorí vedia, že náš šport a obzvlášť hokej prežíva krízu, dúfajú, že na Slovensku sa opäť budú rodiť mladé hviezdy. Jedna sa zrodila, a nie hocaká --> Dámy a páni, toto je Marián Studenič.

Bratislava 20. apríla (SkolskyServis.sk) - 18-ročný mladý hráč, ktorý už ako 16-ročný nastupoval v 1. formácii vtedajšieho účastníka Tipsport ligy – HK36 Skalica, sa dnes radí medzi najväčšie talenty slovenského hokeja. V lete minulého roku bol v prvom kole draftovaný kanadským celkom Hamilton Bulldogs, v ktorom trávi svoju premiérovú sezónu za morom. Mladý Slovák, ktorý prejavuje svoje kvality v každom zápase, sa radí medzi najväčšie opory klubu. Marián nám poskytol rozhovor, v ktorom rozpráva o živote za morom, tamojšom hokeji,či prekážkam, ktoré musel prekonať, aby si splnil svoj hokejový sen.


Marián Studenič Foto: Archív Mariána Studeniča



Ako a kedy si sa dostal k hokeju ?

K hokeju som sa dostal ako 4-ročný, môj otec bol brankár, chcel som ísť v jeho „šľapajách“, a tak som sa dostal k hokeju.

Veľa mladých hráčov túži hrať v kanadsko-amerických ligách či túži po sláve. Čo bolo základom tvojej cesty za úspechom?

Mojim základom k úspechu a k tomu, že hrám hokej v Kanade bolo, že som vždy pre to niečo obetoval, snažil som sa viac než ostatní a vyšlo mi to. Mal som aj také to „hokejové šťastie“ ako sa hovorí – všetko to vychádzalo tak, ako som si predstavoval a teší ma, že som tam, kde som.

Mal si v živote obdobie kedy si chcel s hokejom skončiť? Ak áno, čo ťa pri hokeji udržalo?

Jasné, mal som občas také obdobia kedy ma ten hokej nebavil a hlavne keď sa nedarí, tak je to najhoršie, celý deň myslím len na to, ako sa nedarilo, na MS U20 2017 na prelome rokov bolo pre mňa tiež trochu ťažké tráviť Vianoce na hotelovej izbe, ale vždy som to zvládol a vždy prišli tie krajšie časy ktoré stáli za to.

Jednu celú sezónu si odohral za morom, v čom spočíva hlavný rozdiel medzi slovenským a zámorským hokejom?

Hlavným rozdielom je, že tu v Kanade je to všetko viac profesionálne – vybavenie, korčule a hokejky na mieru, máme všetko, čo potrebujeme. Na Slovensku je ešte taký amaterizmus, najmä v juniorských ligách. Nedá sa to porovnať, tu v Kanade každý juniorský zápas dávajú v televízii. Ďalším veľkým rozdielom je, že hokej je tu oveľa rýchlejší, určite rýchlejší než slovenská mužská Tipsport liga. Je to aj kvôli menšiemu ihrisku a tiež sa tu hrá viac fyzicky, čo robí tento hokej náročnejším – stále musím mať hlavu hore, aby ma na ľade niekto nezabil. Takže najväčší rozdiel je hlavne v tej rýchlosti a každý hráč je tu herne a korčuliarsky veľmi vyspelý.

Ako hodnotíš svoje pôsobenie v OHL?

S mojim pôsobením a kanadským bodovaním nie som zatiaľ až tak spokojný, ale stále to je moja prvá sezóna tu v Kanade. Je to pre mňa niečo nové a je to tu ťažké, hlavne prvý rok, ale musím to nejako zvládnuť. Cez to všetko si myslím, že podávam kvalitné výkony a tie body prídu. Ale všeobecne som tu v Kanade určite zatiaľ spokojný.

Nedávno si mal príležitosť zahrať si na juniorskom šampionáte v Montreale a Toronte, kde si prejavil svoju hernú kvalitu , čo pre teba znamenala táto skúsenosť?

MS U20 boli pre mňa veľkou skúsenosťou, pretože sme hrali proti napr. Kanade za ktorú hrali hráči, ktorí už odohrali nejaké zápasy v NHL a boli to všetko hráči ktorí už sú prakticky pripravení na NHL. Myslím si , že prejde možno 1-2 roky a všetci z ich výberu budú hrať v NHL rovnako ako hráči amerického či ruského výberu – mali tam vlastne takmer každého hráča draftovaného čiže bolo dosť ťažké proti takýmto hráčom uhrať dobrý výsledok. Určite to bola pre mňa obrovská skúsenosť, pretože proti takýmto kvalitným hráčom , ktorí budú zakrátko hviezdami NHL, sa nehrá každý deň.


Všetci mladí v tvojom veku si myslia že mladí športovci ako ty si užívajú zápasy, pártréningov a veľa voľna, ako vyzerá tvoj bežný deň?

Áno , toto si mysli väčšina ľudí, že hokejisti majú len tréningy a zápasy ale nevidia čo všetko pre to musíme obetovať. Musíme dodržiavať všetko aby sme boli pripravení čo najlepšie na zápas vrátane stravy, spánku, psychickej prípravy – všetko to ide dohromady. Občas je to tak náročné, či už psychicky alebo fyzicky, že mám chuť aspoň na týždeň si od toho všetkého oddýchnuť ale to samozrejme nejde. Treba celú sezónu hrať, vydržať a potom po sezóne si môžeme dopriať zaslúžený oddych, síce nie je dlhý ale oddýchneme si. Toto je to čo ľudia nevidia a myslia si že hokejisti si len užívajú, ale nie vždy je to tak ako to vyzerá.

Marián Studenič Foto: Archív Mariána Studeniča



Už ako 16-ročný si pôsobil v prvej formácií Tisportligového klubu HK36 Skalica. Ako spomínaš na pôsobenie v najvyššej slovenskej súťaži?

Toto obdobie v Skalici, keď som začínal ako 16-ročný za mužov, bolo úplne najkrajšie. Bol som doma, bol som s rodinou a mal som v sebe tú pohodu – nemal som stres z toho že som preč. Najmä rodina a kamaráti mi veľmi pridávali na pohode, taktiež som mal veľkú podporu od klubu. Nemusel som sa ničoho báť a zároveň ma to veľmi posunulo , pretože hrať tak mladý s hráčmi a proti hráčomtak skúseným, dá hráčovi do hokejovej kariéry veľmi veľa a ja som za to veľmi vďačný.


Zo Slovenska si odišiel , keď si mal 17 rokov. Nie každý sa dokáže v tak mladom veku osamostatniť. Ako to zvládaš ty ? Si v kontakte s rodičmi?

Odišiel som v podstate v mladom veku a je to pre mňa obrovská škola, lebo nie každý má možnosť ísť do Kanady takto na celý rok. Zo začiatku som nevedel ani anglicky dobre. Sú to obrovské skúsenosti či už po ľudskej stránke,jazykovej stránke a samozrejme aj po hokejovej stránke. Sú to také skúsenosti do života za ktoré som vďačný a stále je to pre mňa niečo neuveriteľné. Dosť som sa teda osamostatnil , všetko si tu musím vybavovať sám, nikto tu za mňa nič nerieši a s rodičmi si voláme väčšinou každý druhý deň cez skype.


Každý hráč má svoj obľúbený klub , či hráča , s ktorým by si rád zahral. Aký je Tvoj obľúbený klub, či hráč , s ktorým by si chcel hrať?

Môj obľúbený hráč je SidneyCrosby. Už od malička ho mám najradšej a určite by som si raz chcel zahrať s ním alebo aj proti nemu. To je taký môj sen. A obľúbený tím, samozrejme, Pittsburgh Penguins za ktorý Sidney hrá.

Čo ťa najviac dokáže motivovať vo chvíľach kedy sa ti nechce, nemáš na to náladu?

Ja mám vždy tú motiváciu na ten hokej lebo je to to, čo ma baví, od mala to hrám , každý deň som na štadióne , takže ja mám motiváciu hneď keď na ten štadión prídem - chcem sa stále zlepšovať. Ako som už hore spomínal, občas sú chvíle kedy by som s tým hokejom hneď skončil a išiel do školy (smiech). Ale ja tú motiváciu väčšinou mám.

Po tom, ako sa Richard Lintner stal šéfom Pro-Hokeja, úroveň našej ligy veľmi stúpla. Privítali sme množstvo noviniek vrátane All-Star zápasu či rôznych špeciálnych kôl. Veľa fanúšikov a ľudí stále na našu ligu nadáva a ,,potápa" ju. Ty si mal možno v nej nastupovať, aký je tvoj názor na našu najvyššiu hokejovú súťaž?

Myslím si, že príchod Riša Lintnera na post šéfa Pro-hokeja a teda aj Tipsport ligy bol krok dopredu pre slovenskú najvyššiu súťaž. On má veľké skúsenosti, hrával v zahraničí, mal úspešnú kariéru a to je pre našu ligu len dobre. Napríklad aj spomínaný All-star víkend bol veľkým oživením , sám som mohol na tom prvom ročníku hrať a bolo to skvelé - najmä pre ľudí pre ktorých je to robené. Áno , väčšina ľudí na našu ligu nadáva, ja sám si myslím, že pred 6-7 rokmi v tej lige hrali lepší hráči. Mal som tú možnosť si to vyskúšať,viem ako to tam je. Myslím si , že pre mladého hráča je to vždy krok dopredu. Takto, nehovorím a nemyslím si že naša liga je slabá , skôr je to o tom že mi tam chýba viac tej profesionality - či už prenosy všetkých zápasov, trošku viac to propagovať a prinášať do médií. Viem že sa to nedá hneď, ale verím a myslím si, že rok čo rok to bude lepšie.

Marián , aké sú tvoje hokejové ciele ? Samozrejme , pre každého hráča je to NHL , ale máš aj nejaké špeciálne ciele?

Ako bolo spomenuté , mojím cieľom je určite NHL ale vždy mám aj nejaké tie menšie ciele - to znamená že vždy si dám pred sezónou nejaký cieľ, na ktorý by som v nej (tej sezóne) chcel dosiahnuť. Napríklad aj pred touto sezónou som si dal cieľ dostať sa na MS U20 čo sa mi aj podarilo. Môj najbližší cieľ je byť v lete draftovaný a veľmi verím a dúfam v to, že si ma niekto vyberie. A taktiež mám cieľ, že by som si chcel spraviť školu. V podstate mám akoby ešte 2 roky na strednej pred sebou ale neviem ako to zvládnem popri hokeji , ale rozhodne je to jeden z mojich cieľov.

Každý hráč má nejaké svoje typické predzápasové rituály , aké sú tie tvoje ? Alebo robíš niečo špeciálne ,,pre šťastie"?

Každý hráč má svoje rituály a moje sú také spontánne - keď sa mi v nejaký deň podarí dobre odohrať zápas alebo streliť gól , tak nasledujúci zápasový deň sa snažím robiť všetko čo som robil v ten úspešný deň - či už rovnaké jedlo ,ale aj iné drobnosti, napríklad rozcvičiť sa presne tak ako počas toho predošlého úspešného dňa. A taktiež si obúvam vždy ľavú korčuľu prvú.

Téma TASR



Používaním stránok SkolskyServis.sk súhlasíte s používaním cookies, ktoré slúžia na zlepšenie kvality nášho obsahu.

Viac