Kedy píšeme viezť a kedy viesť?

Mária Škultétyová, 20. decembra 2018 7:22

Písanie týchto slov si občas pomýlime. Najmä vtedy, keď sa dáme zviesť výslovnosťou.

Foto: TASR


Bánovce nad Bebravou 20. decembra (SkolskyServis.sk) - Chybu urobil aj autor článku, keď napísal: „Podľa údajov z GPS sa v tom čase nachádzalo pri hoteli aj prenajaté auto, v ktorom sa mali viesť podozriví z únosu.“

Samozrejme, že v texte mal byť neurčitok slovesa viezť so z. Slovesá viesť i viezť sa vyslovujú so s, v druhom z nich sa znelé z pred neznelým ť spodobuje.

Ako pomôcka na rozlíšenie týchto slov a ich predponových tvarov nám poslúžia tvary prítomného času:

viezť - veziem, vezieš, vezú,
viesť - vediem, vedieš, vedú.

Písanie -s-, -z- závisí od významu slova.

Poďme si to vysvetliť.

Začnime slovesom viezť (sa) - vezie, vezú; odviezť (sa) - odvezie, odvezú. Má iba jediný význam: dopraviť (sa) vozidlom.

V ostatných prípadoch použijeme sloveso viesť - vedie, vedú; odviesť, odvedú, čo má význam:

- vedením odpraviť, dopraviť na iné miesto: viesť, zaviesť, odviesť (za ruku) prváka do školy, viesť, odviesť psíka na retiazke, eskortovať (odviesť vojenskou strážou), expr.: odvliecť (obyčajne násilím), odšikovať, zašikovať statok na pašu,

- uznať za schopného vojenskej služby, zobrať, vziať na vojnu, hovor. odobrať: mládenca odviedli, vzali, odobrali na vojnu,

- odvábiť, odvrátiť, odviesť (pozornosť),

- odčerpať, odviesť niekam (obyčajne tekutiny, plyny), napríklad prívalové vody, dym do komína, odviesť blesk do zeme,

- usmerňovať, napr. viesť ruku prváka pri písaní, viesť deti k rozlišovaniu dobra od zla,

- riadiť, viesť vozidlo, školu, firmu,

- viesť sa s niekým za ruku,

- odovzdať, odviesť niečo niekomu, napr. časť úrody, daň štátu.




Téma TASR