Kedy píšeme mojim, kedy mojím

Mária Škultétyová, 14. novembra 2017 6:47

Hoci chyby v dĺžňoch nebijú až tak veľmi do očí, pri hodnotení pravopisu v škole platí: chyba ako chyba.

Ťaháky zo slovenčiny Foto: TASR


Bánovce nad Bebravou (SkolskyServis.sk)) - V privlastňovacích zámenách mojím, tvojím, svojím, naším, vaším často robíme chyby, keď zabúdame na dĺžeň. Novinárom by sa to stávať nemalo, a predsa v ich textoch čítame:

Rodičia nemusia totiž plytvať svojim časom a pohonnými hmotami pri rozvážaní takmer dospelých detí do škôl a na tréningy., Zastavme sa, vyzýva pesničkárka Lucia Briestenská svojim prvým singlom.,

Štvrtok nás svojim optimistickým počasím predpripraví na víkend., Poslankyňa so svojim manželom vlastnia dvojposchodový dom s bazénom v malej rakúskej dedinke.


Zámeno svojím malo byť vo všetkých vetách napísané s dlhým í.

Prečo? Ako je to s písaním dĺžňa v privlastňovacích zámenách, kedy ho píšeme a kedy nie?

Odpoveď je jednoduchá a jednoznačná. V zámenách môj, tvoj, svoj, náš, váš píšeme a vyslovujeme dlhú príponu -ím iba v inštrumentáli jednotného čísla, čo je aj prípad citovaných viet: s mojím bratom, s tvojím kamarátom, so svojím svedomím, s naším učiteľom, s vaším vystúpením. Všetky pádové prípony množného čísla: -i, -ich, -im, -imi píšeme a vyslovujeme s krátkym i: moji kamaráti, od mojich kamarátov, k mojim kamarátom, o mojich kamarátoch, s mojimi kamarátmi.

Môjho, môjmu alebo mojeho, mojemu?

V privlastňovacích zámenách robíme chyby aj vtedy, keď v genitíve a datíve jednotného čísla namiesto správnych tvarov: môjho, tvojho, svojho, nášho, vášho, môjmu, tvojmu, svojmu, nášmu, vášmu používame nespisovné tvary: mojeho, tvojeho, svojeho, našeho, vašeho, mojemu, tvojemu, svojemu, našemu, vašemu.



Téma TASR



Používaním stránok SkolskyServis.sk súhlasíte s používaním cookies, ktoré slúžia na zlepšenie kvality nášho obsahu.

Viac