Keď človek cíti hrdosť alebo o jednej milej návšteve

Mária Škultétyová, 9. júla 2017 8:10

S Luciou sa poznám viac z internetu než z osobných stretnutí, videli sme sa len dvakrát.

Bánovce nad Bebravou 9. júla (SkolskyServis.sk) - Lucia Rošteková je mladá psychologička, ktorá do svojej práce dáva všetko.
Lucia Rošteková Foto:
Robí ju s láskou a so srdcom. Čitatelia ju poznajú z mojich príspevkov, kde v rozhovoroch či anketách na tabuizované a aktuálne témy odovzdáva svoje vedomosti, praktické skúsenosti a múdre rady. Ako som povedala, v živote sme sa videli dvakrát, aj to náhodou, komunikujeme iba písomne. A z toho ju poznám ako človeka, ktorý má rád svoju prácu, má rád deti, starších ľudí, slovenčinu a rozprávanie o minulosti. Priťahuje ju všetko, čo sa viaže k ľudu, jeho životu, zvykom a kultúre. Myslím, že je veriaca. Je hrdá na šikovných ľudí z bánovského gymnázia, na ľudí zo svojho kraja. Živo sa zaujíma o školu, sleduje všetko, čo sa v školstve deje, a je správne zvedavá. Aj nedávno mi napísala:

Pani Majka,
článok O extrémizme s Tomášom Belobradom, študentom politológie je hodný uverejnenia v tlačených novinách s celoslovenským dosahom, dobre formulované odpovede mladého študenta - šikovný, inteligentný chlapec. Opäť cítim trošku hrdosti, že je z nášho kraja :-).

A ešte jednu otázku mám na vás - mohli by sme sa niekedy v lete stretnúť osobne, pani Majka? Rada by som vás pozvala na kávu :-). Mám také súkromné otázky zo zvedavosti, na vašu prácu so študentmi gymnázia, keď ste tam učili.

Lucke som odpísala, že si vážim jej pozvanie a ďakujem zaň, ale starostlivosť o blízkeho človeka, ktorý je odkázaný a zvyknutý na moju opateru, mi nedovolí odísť od neho. Tak sme sa dohodli na stretnutí u mňa doma. Keď som jej otvárala, kráčala oproti mne ako školáčka s ružičkami v rukách a mňa veľmi prekvapil jej dievčenský vzhľad. Na mamu dvoch detičiek teda nevyzerá. Ja vo svojej prostorekosti som jej to aj povedala. Deti, výchova, škola, starší ľudia, naši spoloční známi, moja práca so žiakmi na gymnáziu, jej práca so žiakmi v školách, povzbudivé slová, záhradka, kvety, to všetko odznelo v našom rozhovore bez kávy. Lebo Lucka kávu pije iba ráno. Keď hovorila, ako robila so žiakmi Týždeň slušného správania, videla som radosť a spokojnosť v jej očiach. Trošku smutná zostala vtedy, keď rozprávala, že naši žiaci nevedia komunikovať, debatovať, argumentovať, rovnako aj dospelí, tí, keď majú viesť debatu na nejakú tému, odbočia od podstaty a debata sa zvrhne na urážky. Podľa nej túto časť výchovno-vzdelávacieho procesu treba posilniť, treba so žiakmi robiť krúžky, treba s nimi debatovať. Dotkli sme sa aj mojich príspevkov, ako psychológ i ako človek oceňuje, že píšem o mladých ľuďoch, ktorí by svojím príkladom mohli pritiahnuť ostatných. Musela som len súhlasiť, ale zároveň som priznala, že nie všetci oslovení si nájdu čas, aby mi odpovedali, a je mi to ľúto, lebo v tom, že o šikovných ľuďoch treba hovoriť, sme s Luckou zajedno. Rovnako je to aj s hrdosťou. Nuž veru, podnetný to bol rozhovor pre obidve strany. Dohodli sme sa, že určite si ešte nájdeme témy, pri ktorých zužitkujem jej vedomosti v prospech čitateľov. Keď som ju odprevádzala k autu, ešte sme pozerali kvety v mojej záhradke a dozvedela som sa, že stračia nôžka rastie aj u nej. Nakoniec ešte povedala pár slov, ktoré mi zotreli slzu z líca.

A ešte niečo. Lucka, aj keď sme na bánovskom gymnáziu neboli v rovnakom čase, aj keď som vás neučila, som na vás hrdá!



Téma TASR



Používaním stránok SkolskyServis.sk súhlasíte s používaním cookies, ktoré slúžia na zlepšenie kvality nášho obsahu.

Viac