Jožko Žatko rozpráva o štúdiu businessu na londýnskej univerzite

Mária Škultétyová, 17. januára 2018 6:40

Obľúbený citát: Milujte sa a pravdu každému prajte.

Tohtoroční spolužiaci pochádzajú zo 16 krajín, paradoxne ani jeden nie je z Európy Foto: Archív Jozefa Žatku


Bánovce nad Bebravou 17. januára (SkolskyServis.sk) - Jožka som učila slovenčinu na bánovskom osemročnom. Vnuk maliara Jozefa Žatka a sochárky Blanky Žatkovej sa nevybral umeleckou cestou, aj keď k umeniu mal blízko. Od trinástich rokov sa venoval fotografovaniu a fotografie publikoval aj v školskom časopise. Dnes si trošku vyčíta, že sa nedal prehovoriť aj na písanie, lebo aj to mu perfektne išlo. V priebehu stredoškolského štúdia sa vyprofiloval na študenta, ktorého priťahovala najmä literatúra a spoločenské vedy. Chlapec s vynikajúcim logickým myslením a správnymi názormi nemal rád bifľovanie. Po maturite sa vybral študovať marketing a inovácie na londýnsku University of Westminster. Ako sa bývalý bánovský gymnazista pozerá na štúdium doma i v zahraničí, to povie už on sám.

Začnime tvojím obľúbeným citátom. Ako ťa vystihuje?

Ten ste asi našli v mojom facebookovom profile :). Je to citát Tomáša Halíka ktorý zaznel v jednom výbornom diele relácie Pod lampou. Myslím, že je to také najkrajšie životné ultimátum, ktoré by sme mali mať v sebe úplne všetci.

Prečo si uprednostnil štúdium v zahraničí pred Slovenskom?

Na začiatku to bol taký únik. Jeden semester som si skúsil aj na Slovensku. Najviac mi asi nesedel ten masový prístup a dlhé memorovanie rôznych poučiek. Spolužiaci sa prechádzali dookola po internátnej chodbe a od slova do slova sa učili definície z učebníc len na to, aby ich na druhý deň napísali na skúške, a potom ich mohli navždy zabudnúť. Toto ma veľmi demotivovalo a hovoril som si, že sa to musí dať aj inak, nevedel som však ako a kde. Súbežne s tým som si náhodou písal s kamarátom, ktorý už v Anglicku študoval a povedal mi, nech prídem ta, vraj tam “píšu eseje a robia prezentácie”. Kreativita a slohy ma na strednej veľmi bavili, za maturitný som dostal takmer plný počet bodov, takže som veľmi neváhal.

Kto ti platí štúdium?

Ročné školné v Anglicku počas bakalára pre študentov z Európskej únie stojí 9000 libier. Táto suma je viac-menej fixná pre všetky školy, preto sa oplatí snažiť sa dostať na tie najlepšie. Britská vláda študentom poskytuje pôžičku v plnej výške, začnete ju splácať po škole, ak zarábate nad určitý limit, podľa HDP krajiny, v ktorej pracujete, pre Slovensko je to napr. zhruba 20000 eur ročne. Z toho, čo študent zarobí nad tento limit, potom spláca isté percento. Zopár priateľov, ktorí sú už po škole, spláca priemerne okolo 90 eur mesačne. Ja ten systém vnímam tak, že motivuje študenta k čo najlepšiemu kariérnemu umiestneniu a rastu. Ak by to niekto nesplatil po dobu 30 rokov, dlh sa mu odpustí, vo všeobecnosti však splatí pôžičku takmer každý.

Myslíš, že k platenému štúdiu pristupuje študent zodpovednejšie?

Je to asi individuálne, záleží na tom, aké má človek hodnoty a z akých pochádza pomerov, za slovenských študentov v UK môžem však určite povedať že áno. Bolo by veľmi zjednodušené povedať, že vzťah medzi univerzitou a študentom funguje ako zákazník a firma. Od oboch sa navzájom vyžaduje veľmi veľa, vaša proaktivita však otvára rôzne dvere k množstvu služieb, ktoré univerzita ponúka.

Čo jazyk? Bol si z gymnázia dostatočne pripravený, alebo si prešiel ešte osobitnou jazykovou prípravou? Máš nejaké tipy, ktoré ti pri zdokonaľovaní v jazyku pomohli?

Po šiestich rokoch v ňom už človek premýšľa aj sníva. Myslím, že gymnázium mi dalo solídne základy gramatiky, závidím však dnešným študentom, ktorých chodia učiť Američania cez Fullbrightovo štipendium, myslím, že si celkom neuvedomujú, čo tým dostávajú. V konverzácii som sa zlepšil v British Councile, kde som mal prvýkrát učiteľa Angličana, keď som robil jazykové testy. V Canterbury som si prešiel kurzom akademickej angličtiny, čo mi dalo skvelé základy pri písaní esejí, výskume, správnom citovaní zdrojov a v neposlednom rade anglickej kultúre, prvý ročník som potom zvládal omnoho ľahšie. Určite však pomohla aj veľká univerzitná knižnica, knižky na Amazone za tri libry alebo anglické filmy, najviac však face to face rozhovory. Bol by som napríklad rád, keby sa na Slovensku zaviedli titulky namiesto často nepodareného dabingu, spravili by z nás o trošku inteligentnejší národ. Sme malá krajina a cudzí jazyk by mal byť našou prioritou.

Jozef Žatko Foto: Archív Jozefa Žatku
Tento rok končíš, môžeš teda zodpovedne povedať, či škola splnila tvoje očakávania

Splnila a stále prekvapuje, okrem “remeselných” zručností z marketingu a startupov rovnako ide aj o všeobecné nastavenie myslenia, interpersonálne - charakterové vlastnosti, na ktoré sa kladie na humanitných vedách veľký dôraz, a hlavne o rozhľad a spoluprácu s rôznymi kultúrami, ktorú som tu dostal. Tiež to bola možnosť byť vybraný na ročný pobyt v USA na malej privátnej univerzite blízko New Yorku, ktorej úzka komunita bola v kontraste so zaneprázdneným centrom Londýna a obohatila moje štúdium o globálnu skúsenosť. V neposlednom rade sieť kontaktov v každom kúte sveta a možnosť angažovať sa v rôznych univerzitných spolkoch.

Keby si mal porovnávať školstvo tam vonku a doma, v čom vidíš najväčšie rozdiely?

Za môj odbor môžem povedať, že ide hlavne o dôraz na prácu v tímoch a kritické myslenie či kreatívny prístup k riešeniu problémov priamo pre firmy. Okrem teórie sa veľa pracuje s prípadovými štúdiami, kedy rozoberáme príklady z praxe. Svoje riešenia potom buď prezentujeme pre klientov, alebo píšeme esej na danú tému. Vzťah učiteľa so študentom je úplne na inej úrovni, občas spolu dokonca zájdeme na večeru alebo drink. Tiež mám šťastie na kultúru a mentalitu typu “všetko sa dá, ak si to sám zorganizuješ, podáme ti pomocnú ruku”, alebo najprv niečo sprav, až potom si vypýtaj povolenie. Týmto sa často riadime pri organizácii rôznych eventov, keď si pozývame ľudí z firiem na prednášky v rámci jednotlivých krúžkov. Paradoxne, posledný magisterský ročník trávime veľmi veľa času popri vymýšľaní startupov reflexiou nad tým, ako sa správame k druhým ľuďom v našich tímoch. Je to skvelá skúsenosť.

Ako tráviš voľný čas, keď práve neštuduješ?

Tento rok je tá škola naozaj prioritou a zaberá najviac času, ale ak nejaký zvýši, tak sú to knihy, bicykel alebo veslovanie na Temži. Posledné roky sa veľmi pohybujem okolo komunít startupov, ktoré sa venujú inováciám vo FoodTech sektore, ktoré sú prienikom programátorov od donáškových aplikácií, ľudí budujúcich vertikálne farmy alebo vedcov pracujúcich na minimalizovaní bioodpadu. Podobným témam by som sa chcel venovať aj v budúcnosti, takže často sú to prednášky, rozhovory a networking.

Zapadol chlapec z malej slovenskej dedinky do života v Londýne?

Každý si v ňom dokáže nájsť to svoje, aj po rokoch mám stále pocit, že som objavil možno desať percent z toho, čo toto mesto reálne ponúka. Niekomu môže prílišná anonymita, konzum a uponáhľanosť života prekážať, no o to viac ma fascinujú prirodzene vybudované štvrte a ich pestrofarebnosť komunít, architektonický boom, vypiplané parky a komunálna angažovanosť. Tomu, ako je to mesto spravované a ako v ňom veci fungujú, by sa mohla priučiť nejedna slovenská dedinka či mesto :).

Čo ti najviac chýba zo Slovenska?

Rodina, blízkosť prírody a menej hektickosti, väčší pokoj.



Slovenskí študenti v Prahe kedysi založili a stretávali sa v spolku Detvan. Ako je to so Slovákmi, ktorí študujú v Londýne, viete o sebe, stretávate sa, vyvíjate nejaké aktivity?

Toto je jedna z vecí, na ktoré som v Londýne naozaj hrdý, fungujeme tam skutočne veľká komunita študentov, ktorá sa často pozná už od stredných škôl, väčšinou pod hlavičkou Czech and Slovak Society - University of London. Táto komunita organizuje často rôzne prednášky a konferencie, pozýva na diskusie osobnosti zo slovenského politického či verejného života, alebo robí stretnutia s potenciálnymi zamestnávateľmi, spolupracuje s ambasádou… Je skvelé ísť občas na pivo s priateľmi, ktorí prežívajú veľmi podobné životné príbehy, navzájom sa inšpirovať a pomáhať si.

Veľa sa u nás hovorí o úniku mozgov. Aký máš názor na to, že mladí Slováci študujúci v zahraničí ostanú tam aj pracovať?

Pri súčasnom politicko-spoločenskom stave v našej krajine je to prirodzené, robiť napr. svetovú vedu doma je zatiaľ skutočne ťažké. Ja som však optimista a myslím, že aj tento trend, keď zváženie životných nákladov v danej krajine a ďalšie faktory, ako napr. rodina alebo Brexit, verzus dopyt po špičkových ľuďoch na skvelých pozíciách na Slovensku narastá, či už v businesse, alebo v štátnej správe, sa postupne ten trend bude spomaľovať. Príkladom môže byť napr. úžasná komunita nadácie LEAF, ktorá pomáha študentom aj s návratom domov, a tento rok sa tiež uskutočnil prvý ročník slovenskej Nexterie - Night of Chances v Londýne so slovenskými top zamestnávateľmi.

A kde sa ty vidíš po skončení školy?

Aby som ešte doplnil k predošlej otázke, to čo je pre niekoho výhoda, môže niekto iný vnímať úplne inak. Štartovné kariérne pozície a príležitosti sú v Londýne o míle ďalej, hlavne vo veľkých korporáciách. Ja zas trochu v niečom vnímam presýtenosť trhu a pocit, že “tu už každý všetko vymyslel” a doma je to také pole neorané, mladá krajina pripravená na zmeny, do ktorej sa oplatí prinášať nápady s pridanou hodnotou, angažovať sa a možno trochu prispieť k vyrovnanosti rozvoja krajín v rámci Európy. Aj pre tieto a iné dôvody by som sa chcel vrátiť domov a aj v spojitosti s tým, čomu sa venujú moji rodičia - ovocinárstvu, prispieť k tomu, aby sme žili o čosi zdravšie a dlhšie.

Bánovskí gymnazisti si ťa pozvali, aby si im porozprával o štúdiu v zahraničí, čo si im povedal a čo ich najviac zaujímalo?

Predovšetkým, že za dobrým vzdelaním netreba chodiť ďaleko do zahraničia, niektoré prírodné vedy a im podobné odbory sa dajú študovať aj Bratislave, Prahe či vo Viedni na vysokej úrovni. Ak však chcú ísť ďalej, tak si myslím, že dnes už ani na Slovensku neexistuje žiadna prekážka, aby sa nedostali na svoju vysnívanú školu, pokiaľ na tom usilovne zapracujú v dostatočnom predstihu, kam im s prijímacím procesom môžu zadarmo pomôcť priatelia z organizácie Unimak, ktorá má väzby po celom svete. Ak sa ešte stále hľadajú, je tu k dispozícii portál Talenthub.

Máš plnú hlavu skvelých nápadov. Ako budúci manažér poradil si niečo aj pani riaditeľke?

Z hlavy mi rýchlo napadnú dva, pretože školu chápem po skúsenostiach zo sveta v prvom rade ako komunitu ľudí, za ktorou sa skrýva polovica úspechu, zahrnul by som do života školy čo najviac absolventov a rodičov študentov. V rámci svojich právomocí by som ku každému študentovi volil čo najindividuálnejší prístup a osvietených učiteľov, ktorí takto pracujú, by som odbremeňoval od zbytočnej byrokracie. Na prvom už pomaličky pracujeme...

Téma TASR