Bánovskí gymnazisti majú medzi sebou vychádzajúcu hviezdu - Roumy

Simona Bagová, 10. februára 2013 14:41

Málokto by ju na školskej chodbe spoznal. Baba, akých je na bánovskom gymnáziu veľa, no predsa nie celkom obyčajná. Mnohí ani netušia, že sa dennodenne stretávajú s vychádzajúcou hviezdou.

Roumy Foto: archív Romany Hlobeňovej
Bánovce nad Bebravou 10. februára (TASR) - Romana Hlobeňová, známa skôr ako ROuMY, má sedemnásť rokov a je tretiačkou na gymnáziu Janka Jesenského v Bánovciach nad Bebravou. Okrem štúdia predmetov, ako je napríklad dejepis s obľúbeným triednym profesorom alebo náročnej nemčiny či chémie, vkladá svoju zvyšnú energiu do budovania speváckej kariéry. A musím povedať že úspešne.

1. Z prvého školského dňa si pamätám tvojho vysokého dlhovlasého brata, ktorý k nám nabehol do triedy a hľadal Roumy. Splietol si vedľajšie dvere a ty si ho prišla zavolať, že je na nesprávnej „adrese“. Odvtedy uplynulo dva a pol roka. Zmenilo sa tvoje vnímanie školy?

Myslím, že zmeny sú minimálne. Brat ma už nehľadá, pretože školu už skončil a ja som sa stihla aklimatizovať a zorientovať. Život je zrazu ľahší, keď viem sama trafiť do školského bufetu

2. Popri normálnom štúdiu, pri ktorom sa mnohí z nás potia, s prehľadom stíhaš mať aj kapelu, naplno sa venovať svojej začínajúcej kariére a koncertovať. Prišli aj momenty, kedy si mala všetkého po krk?

Tie momenty prichádzajú najmä vo chvíľach, keď sa uzatvárajú známky, ale ja si myslím, že každý má niekedy všetkého po krk. Každopádne nie som jediná, ktorá sa popri škole venuje tomu, čo ma baví a napĺňa. A našťastie sa tieto veci dajú pekne skĺbiť, neraz sa stalo, že som cestovala na koncert do Čiech či na východ s mojimi milovanými učebnicami.

3. Kedy si v sebe po prvýkrát objavila talent?

Podla mňa som ho neobjavila ja, ale on si našiel mňa.

4. Kto ťa priviedol k hudbe?

Myslím, že najviac ma ovplyvnilo, že som vyrastala v muzikantskej rodine, takže hudba bola odmalička všade naokolo a rástla spolu so mnou.

5. Hráš na gitare. Ovládaš aj nejaký iný hudobný nástroj?

Ako dieťa som hrala na keyboard, ale gitara je gitara a tak som zanevrela.

6. Priznaj sa, chcela si byť cool?

Priznávam sa len k tomu, že na keyboarde mi to išlo naozaj hrozne.

7. K tvojim prvým singlom patrí Odhaľ si tvár. Text aj hudbu si si napísala sama. Nechala si sa inšpirovať nejakým konkrétnym pánom Tajomným?

Samozrejme, každá moja pieseň je inšpirovaná tajomnými pánmi... ale nerada vysvetľujem k piesňam konkrétne príbehy, pretože ma baví, keď si ľudia vysvetľujú texty tak ako chcú a nachádzajú si v nich svoje vlastné.



8. Ako dlho trvá vytvorenie „normálnej“ piesne? Určite na to treba veľa námahy a sebazaprenia.

Podľa toho z akého uhlu sa na to človek pozerá. Prvotný nápad a spevová linka príde na mňa z čista jasna, text potom upravujem ešte niekoľkokrát a so samotným nahrávaním a aranžovaním už je to trošku časovo náročnejšie.

9. Momentálne vystupuješ so skupinou PEHA. Ako si sa dostala na post speváčky jednej z najúspešnejších slovenských kapiel?

Gitarista skupiny ma počul spievať na jednej súťaži. Tým sa to všetko začalo.

10. Teraz z trochu iného súdka. Nielen spev je tvojou silnou stránkou. Venuješ sa aj písaniu (čo je určite nespornou výhodou pri textoch) a maľovaniu. Je tvojou prioritou napriek mnohým talentom stále spev?

Myslím, že áno. Ale sú chvíle, kedy dám svojim hlasivkám trošku pokoj a hrám sa s farbami alebo so slovíčkami.

11. Jednou z multitalentovaných mladých žien na slovenskej hudobnej scéne je napríklad Nela Pocisková. Kde sa ty vidíš o pár rokov?

Neviem, ale určite to bude pred zrkadlom

12. Máš nejaký hudobný vzor? Počúvaš doma vlastnú kapelu alebo skôr niečo tvrdšie?

Počúvam veľa kapiel. Podľa nálady, ale najviac asi obdivujem Adele, P!nk a mojím vzorom je tiež aj český „písničkář" Tomáš Klus s neuveriteľnou charizmou a nákazlivým úsmevom na tvári. Páči sa mi, ako sa správa k fanúšikom a snažím sa brať si z neho príklad.

13. Tvoj výzor je skôr rockerský. Nedávno si dokonca prešla z krásnej tmavogaštanovej farby vlasov na ešte krajšiu ohnivobordovú. Čo ťa k tejto zmene viedlo?

Myslím, že nič. Maximálne tak moja "experimentatívnosť". Niekedy netreba nad vecami premýšľať a stačí len spraviť, čo chceme.



Simona Bagová, Gymnázium Janka Jesenského, Bánovce nad Bebravou

Simona Bagová (Univerzita Konštantína Filozofa, Nitra)

Som študentka prvého ročníka žurnalistiky v Nitre. Verím svojim ideálom a verím v lásku. Milujem ľudí a zvieratá, čaje, sviečky a dobré knihy. V písaní vidím silu a emócie, ktoré rada zdieľam so svetom.

Téma TASR