Gutenbergova knižnica ukázala poklady

Adriana Haljaková, 17. marca 2017 12:45

Prvým prekvapením boli traja muži prezlečení za mníchov, ktorí nás privítali v tmavej knižnici, osvetlenej len sviečkami.

Študenti SOŠ obchodu a služieb v Trenčíne na prehliadke„Gutenbergovej knižnice“ v Oponiciach Foto: Adriana Haljaková



Trenčín 17. marca (SkolskyServis.sk) - V pondelkové ráno sme si my, študenti SOŠ obchodu a služieb v Trenčíne, na rozdiel od maturantov pripravujúcich sa na písomnú časť maturity, zvolili príjemnejší program - prehliadku „Gutenbergovej knižnice“ v malej dedinke len na skok od Topoľčian, v Oponiciach.

O siedmej hodine sme stáli nastúpení čakajúc na pani profesorky a autobusy, ktoré nás mali odviezť za históriou do tejto malebnej dediny. Čas sme si krátili po svojom – po väčšine počúvaním hudby či vymieňaním si víkendových zážitkov. Ani nie o hodinu a pol nás k životu prebral chladný vietor pri našom vystupovaní na mieste konania. Po rozdelení do dvoch skupín sme sa ja a moji spolužiaci vybrali ako prví odhodlaní vstúpiť do historickej knižnice rodu Apponyi v miestnom kaštieli, ktorú spravuje Slovenská národná knižnica. Dostali sme prvotné inštrukcie a na nohy nasadili návleky. Pretože som milovníčka kníh, tešila som sa na program, ktorý nás mal za obrovskými dverami čakať. A že sme sa mali na čo pozerať!

Prvým prekvapením boli traja muži prezlečení za mníchov, ktorí nás privítali v tmavej knižnici, osvetlenej len sviečkami. Desivé zvuky nás nútili otáčať sa naokolo, mnohým scenéria pripomínala horor, v ktorom sme mali byť my obeťami masového vraha alebo démonických síl. Nastalo hrobové ticho a začalo krátke predstavenie, v ktorom nám páni ukázali cestu zo stredoveku až dodnes, vysvetľujúc význam existencie dvoch mimoriadnych mužov – Jána Gutenberga a Martina Luthera. Obaja priniesli dnešnému svetu, či už v oblasti kníh, kníhtlače alebo náboženstva, mnoho nových poznatkov a objavov. Scénku zakončili naši sprievodcovia minulosťou spoločne s malým dievčatkom, ktoré už prezentovalo 21. storočie – dobu elektroniky, kedy si ľudia skôr zakúpia e-knihu, než tú vytlačenú, vo väzbe.

Po predstavení sme sa dozvedeli ďalšie zaujímavé informácie, napríklad o jednej z najstarších vytlačených kníh, ktorá vznikla len 35 rokov po objavení kníhtlače, takže pochádza z konca 15. storočia. Uvedená kniha obohatila len túto konkrétnu výstavu a o pár dní sa vráti späť do múzea, kde odpočívajú všetky knihy jej podobné.
Mali sme tiež možnosť vidieť tzv. zakázané knihy. Ak ich človek otvoril, bol potrestaný, alebo aj knihy „obalené“ v reťaziach, ktoré nemohli nikdy opustiť priestory kláštorov.

Mnohých vydesila hlavne kostra človeka v truhle. Jeho smrť symbolizovala totiž koniec stredoveku.
Dozvedeli sme sa, že aj dnešné Slovensko má priam jedinečnú knihu, ktorá pochádza zo začiatkov 16. storočia, avšak mali sme možnosť vidieť len jej kópiu.

Po našom predstavení prišla na rad druhá skupina a my sme si spríjemnili čakanie šálkou kávy a čaju v reštaurácii, ktorá sa nachádza v zrekonštruovaných priestoroch kaštieľa a vymieňali si dojmy z poslednej hodiny.
Keď sme sa opäť všetci stretli, presunuli sme sa k miestnemu kostolu, kde na nás čakala druhá časť prehliadky. Pred vstupom do rodinnej hrobky Apponyiovcov sme mali možnosť prezrieť si erb, ktorý visel nad vchodom a dozvedieť sa zopár ďalších informácií.

Hrobka pozostávala z dvoch častí, avšak sprístupnená bola len horná, kde sme neskôr zostúpili. Okrem histórie rodu Apponyi sme sa dozvedeli aj to, že Oponice dostali prezývku „Malý Paríž“ – kvôli počtu významných umelcov, ktorí túto dedinku navštívili.

Pokiaľ sa vám zdá Slovensko so svojou históriou nezaujímavé, príďte do Oponíc a vyvedú vás z omylu ako niektorých členov našej stredoškolskej výpravy.

Henrich Apponyi, hoci žil pomerne krátky život, dedine priniesol obrovskú slávu. Kto sa môže pýšiť tým, že v jeho lesoch poľoval bývalý prezident Theodore Roosevelt, na stole tancovala jedna z najvýznamnejších francúzskych tanečníčok, či návštevou amerického milionára, ktorý prežil potopenie Titanicu? Šokujúcou pre nás bola aj informácia, že Adolf Hitler venoval mladomanželom z rodu Apponyi luxusný Mercedes, skrátka - túto rodinu poznali vo svete viac, než sme si pôvodne mysleli.

Z Oponíc sme odchádzali plní poznatkov z histórie Slovenska, o ktorej sme ani len netušili. Bola to úžasná skúsenosť a my sme sa opäť pohli na ceste poznania našej histórie. A kto vie, kam poputujeme ďalej a čo nové sa ešte dozvieme?


Téma TASR



Používaním stránok SkolskyServis.sk súhlasíte s používaním cookies, ktoré slúžia na zlepšenie kvality nášho obsahu.

Viac